Rozpočtový deficit a dlhová špirála

Kľúčovým ukazovateľom zdravia verejných financií je rozpočtový deficit. V roku 2024 dosiahol ten britský 4,8 percenta HDP. Rozpočtová kalkulácia na tento rok hovorí o schodku 4,5 percenta, no tento cieľ nie je istý. Pri pohľade na posledných päť rokov je zrejmé, že Veľká Británia rovnako ako iné krajiny nedokázala vrátiť deficity na úroveň spred pandémie.

Život nad pomery sa však dlhodobo nevypláca. Skôr či neskôr príde moment, keď je potrebné zaplatiť všetky účty.

Vo Veľkej Británii sa párty pomaly končí a nastáva obdobie ekonomického vytriezvenia. Prejavuje sa to okrem iného vysokými výnosmi desaťročných štátnych dlhopisov, ktoré dosahujú 4,6 percenta. To je viac ako trojnásobok medziročného rastu HDP, ktorý v prvom štvrťroku 2025 dosiahol len 1,3 percenta.

Tento nepomer signalizuje neudržateľnosť dlhu, pretože náklady na jeho obsluhu rastú rýchlejšie ako ekonomika.

Ak sa hospodársky rast nezvýši alebo deficit nezníži, hrozí dlhová špirála. Situáciu zhoršuje vysoký pomer dlhu k HDP, ktorý dosahuje bezmála 96 percent. Veľká Británia sa tak nachádza na šikmej ploche.

Keir Starmer, súčasný premiér a líder Labouristickej strany, dostal za úlohu vyviesť krajinu z ekonomických ťažkostí. No sú to práve labouristi, ako aj konzervatívci, ktorí sa v Británii striedajú pri moci a nesú zodpovednosť za súčasný smutný vývoj. A aspoň nateraz sa ukazuje, že očakávať zásadnú zmenu od politikov, ktorí tento stav spôsobili, je naozaj naivné.

Starmerov prístup túto skepsu potvrdzuje.

Počas volebnej kampane v roku 2024 sľúbil, že dane nezvýši. Po voľbách však spolu s ministerkou financií Rachel Reevesovou oznámil objavenie „diery“ v rozpočte vo výške viac ako 22 miliárd libier. Následne došlo k zvýšeniu daní o 40 miliárd libier ročne, čo predstavuje najvyššie daňové zaťaženie od druhej svetovej vojny. Do roku 2029 by mal podiel daní na britskom HDP prekročiť 39 percent.

Tento klasický ľavicový prístup – riešiť problémy zvyšovaním daní – nie je prekvapením. Britskí daňovníci si však musia pripraviť peňaženky aj do budúcna, pretože deficity tak skoro zrejme nezmiznú. V lepšom prípade budú len stagnovať.

Starmer sa pritom zachoval ako typický „kaviárový socialista“, keď obmedzil príspevok na kúrenie pre približne desať miliónov dôchodcov. Tento príspevok vo výške 200 až 300 libier ročne bol od septembra 2024 obmedzený len na dôchodcov poberajúcich sociálne dávky, čím sa počet príjemcov znížil na približne 1,5 milióna. Tieto kroky nielenže nevyriešia ekonomické problémy, ale, naopak, prehlbujú priepasť medzi občanmi a ich volenými zástupcami.

Paradoxy volebného systému a vzostup alternatívy

Tu sa dostávame k podstate veci, keďže ekonomická situácia úzko ovplyvňuje rozhodovanie ľudí o tom, kto je pri moci.

Keira Starmera zvolilo približne 9,7 milióna voličov, čo zodpovedá 33,7 percentám celkového podielu hlasov. Vďaka britskému volebnému systému „first-past-the-post“ mu tento výsledok zabezpečil silnú pozíciu v Dolnej snemovni, konkrétne 412 kresiel zo 650.

Tento volebný úspech je paradoxný, pretože labouristi v roku 2024 získali menej hlasov ako v niektorých predchádzajúcich voľbách (napríklad 12,9 milióna v roku 2017 alebo 10,7 milióna v roku 2019).

Ako je to možné?

Kľúčovú úlohu zohrala strana Reform UK Nigela Faragea, ktorá sa volieb zúčastnila s cieľom narušiť systém dvoch hlavných strán. V roku 2024 sa jej to nepodarilo.

Aktuálne prieskumy, napríklad od spoločnosti YouGov, však naznačujú, že strana Reform UK by mohla vyhrať nasledujúce voľby s 34 percentami hlasov.

Otázkou zostáva, či by toto číslo stačilo na získanie väčšiny v Dolnej snemovni v britskom volebnom systéme. No samotný nárast preferencií Reform UK potvrdzuje, že konzervatívcom ani labouristom už väčšina voličov neverí, že vedia vyviesť Veľkú Britániu z krízy.

Brexit: príčina alebo dôsledok?

Naratív dvoch hlavných strán, že za súčasné problémy môže brexit, má pritom stále väčšie trhliny. Ten totiž nebol príčinou dlhodobých britských problémov, ale ich dôsledkom.

Ľudia si zvolili brexit, pretože Veľká Británia podľa ich predstáv v Európskej únii neprosperovala. Ak by bol Brusel zárukou prosperity, odporcovia brexitu by v referende oslávili drvivé víťazstvo.

Druhou trhlinou v príbehu o brexite je, že hoci k nemu formálne došlo, v mysliach predstaviteľov dvoch tradičných strán sa neuskutočnil. Britskí politici ignorovali vôľu ľudu, ktorému nešlo len o formálne vystúpenie, ale o zmenu kurzu celej britskej politiky smerom k väčšej suverenite.

Starmer však svojimi snahami o zbližovanie s Bruselom len prehlbuje svoj pokles v rebríčku popularity.

Líder alternatívy Nigel Farage tak má príležitosť využiť postupujúcu hospodársku krízu a získať na svoju stranu voličov, ktorým Starmerova vláda zvýšila dane a obmedzila príspevky. Veľká Británia tak môže byť po vzore USA ďalšou krajinou, kde politika reprezentácie vôle ľudí zmení doterajšiu víziu vecí.