Trump a von der Leyenová uzavreli kľúčovú dohodu o clách
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Donald Trump sa 27. júla stretli v Trumpovom golfovom areáli v Turnberry na západnom pobreží Škótska a uzavreli zásadnú rámcovú obchodnú dohodu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.
Európska únia sa pôvodne usilovala o úplné zrušenie ciel na priemyselné výrobky, no postupne zmiernila ambície a v záujme predísť obchodnej vojne pristúpila na kompromis – zavedenie rovnomerného 15-percentného cla, ktoré nahradilo súčasnú mozaiku nerovných sadzieb.
Únia v rámci dohody podľa Trumpa súhlasí s nákupom energií v hodnote 750 miliárd dolárov a preinvestovaním ďalších približne 600 miliárd dolárov v USA.
Šéf Bieleho domu podotkol, že clá na dovoz ocele a hliníka zostanú na úrovni 50 percent ako doteraz. Von der Leyenová podľa agentúry Reuters uviedla, že táto sadzba sa vzťahuje aj na polovodiče a farmaceutické výroby.
Trump pred rokovaniami uviedol, že hlavným sporným bodom je „spravodlivosť“, pričom spomenul prekážky pre vývoz automobilov a poľnohospodárskych výrobkov z USA.
Pred rokovaním označil von der Leyenovú za „vysoko rešpektovanú líderku“, s ktorou sa teší na rokovanie.
Rokovania sa začali 17.30 hod stredoeurópskeho času a trvali približne dve hodiny. Odohrávali sa na pozadí hroziaceho obchodného konfliktu, ktorý mohol vypuknúť už 1. augusta, ak by Washington zaviedol 30-percentné clá na európske tovary.
Ide o vyvrcholenie viac ako rok trvajúcej obchodnej roztržky, ktorú vyvolal Trumpov tlak na znižovanie amerického obchodného deficitu a protekcionistická obchodná politika jeho administratívy.
USA začali postupne zavádzať sankčné clá na európske tovary, vrátane 27,5-percentného cla na automobily, 50-percentného cla na oceľ a hliník a 10-percentného cla na väčšinu ostatných tovarov z EÚ.
„Podarilo sa nám tak zachovať naše základné záujmy, aj keď by som si želal viac úľav v transatlantickom obchode,“ uviedol nemecký kancelár Friedrich Merz vo vyhlásení zverejnenom krátko po oznámení obchodnej dohody.
Vďaka nej sa podľa neho tiež podarilo odvrátiť „obchodný konflikt, ktorý by tvrdo zasiahol nemecké hospodárstvo orientované na export“.
Trump tvrdí, že EÚ roky profitovala z nerovnovážneho obchodu, pričom v roku 2024 dosiahla obchodný prebytok voči USA až 197 miliárd eur. Biely dom preto požadoval nové podmienky, ktoré mali „vyrovnať hracie pole“.
Fico chváli Šefčoviča
Pätnásťpercentné clá na dovoz do Spojených štátov amerických sú dobrý výsledok vyjednávania európskeho komisára a hlavného obchodného vyjednávača Únie pre obchod Maroša Šefčoviča, myslí si slovenský premiér Robert Fico (Smer).
„Rovnako platí, že diabol je skrytý v detailoch. Všetkých nás bude zaujímať, čo obnáša záväzok EÚ nakúpiť americké energie za 750 miliárd dolárov a vyššie investície do produktov amerických zbrojoviek," podotkol premiér.
Nový svetový obchod
K rokovaniam došlo v čase, keď Trump stupňuje snahu o reorganizáciu svetového obchodu. Po uzavretí dohôd s Britániou, Japonskom či Vietnamom sa snažil zabezpečiť „megadohodu“ aj s EÚ.
Z pohľadu Bruselu išlo nielen o obchod, ale aj o záchranu transatlantických vzťahov, ktoré sú napäté od nástupu Trumpovej administratívy.
Obchodné napätie už zasiahlo zisky viacerých európskych firiem, predovšetkým v automobilovom, strojárenskom a farmaceutickom odvetví.
Hrozba zavedenia 30-percentných ciel od 1. augusta bola posledným impulzom, ktorý EÚ donútil k urýchlenému rokovaniu.
Šanca na dohodu bola 50 na 50
Šefčovič krátko pred začatím rokovaní pre konzorcium European Newsroom uviedol, že šanca na dosiahnutie dohody je 50 na 50.
„Zároveň sa však, ako viete, pripravujeme aj na inú eventualitu, ktorá by podľa mňa bola pre všetkých najhoršia,“ varoval.
Podľa Šefčoviča predsedníčka eurokomisie von der Leyenová necelý týždeň pred rokovaniami viedla telefonát s prezidentom Trumpom, aby vytvorila priaznivú atmosféru pre rokovania. „Je pripravená a svoj čas využila na dôkladné posúdenie všetkých možností,“ dodal v deň rokovaní.
Termín na zavedenie ciel voči obchodným partnerom, ktorý Spojené štáty stanovili na 1. august, je konečný a v prípade neuzavretia dohody by sa nepredlžoval, ako bol vyhlásil americký minister obchodu Howard Lutnick.
(reuters, tasr)