Aj najlepší scenár bude krutý, o to viac 30-percentné clo. Slovensko pripraví o stámilióny eur

Šéfa Bieleho domu pri clách možno len sťažka brať vážne. Pred týždňom navrhoval jeho kabinet Bruselu dohodu na 10-percentnej sadzbe, v sobotu už prišiel Európskej komisii od Trumpa list, v ktorom hovorí, že ak nenastane dohoda, od prvého augusta platí na tovar z Únie trojnásobne vysoká taxa.

Analytici naprieč svetom sa zhodujú, že je to obchodná taktika – Trump len vylepšuje svojim zástupcom pozíciu v rámci rokovaní.

Zároveň však ide o jasný náznak, že Únia už lepšiu ponuku od Američanov pravdepodobne nedostane, a ak sa to zasekne na desiatich percentách, bude to úspech.

No pre nemalú časť slovenskej ekonomiky budú následky tak či onak katastrofálne.

Krvácať bude automobilový priemysel

Slovensko má problém už teraz. A to pre sektorové clá, ktoré Biely dom začiatkom apríla uvalil na všetok dovoz ocele, hliníka (obe 50-percentná sadzba) či automobilov (25-percentná sadzba).

Hoci Spojené štáty nie sú ani zďaleka naším najväčším obchodným partnerom (v roku 2024 sme vyviezli do zámoria tovary za necelých 4,4 miliardy eur), táto destinácia je lukratívna pre slovenských výrobcov automobilov, najmä pre Volkswagen.

Takmer 90 percent vývozu do USA tvorili vlani stroje a prepravné zariadenia (3,85 miliardy eur). Portál Statista kalkuluje, že Slovensko do zámoria v roku 2024 vyviezlo autá za zhruba tri miliardy eur.

Hoci ide o čísla z rôznych zdrojov, dá sa odhadnúť, že vozidlá tvoria zhruba dve tretiny vývozu do Spojených štátov. A na tie sa neuplatňuje len plošné 10-percentné clo, ale aj sektorové 25-percentné.

Vo výsledku tak Slovensko podľa ratingovej agentúry Fitch podlieha v USA tretej najvyššej efektívnej sadzbe cla spomedzi všetkých krajín sveta. Tá je na úrovni 24,7 percenta [zjednodušene: ukazuje, akú časť hodnoty dovezených tovarov z danej krajiny tvorí clo, ide o akúsi „váženú priemernú sadzbu“, pozn. red.].

Ešte koncom zimy sa kalkulovalo, že plošné 10-percentné clo zrazí export áut do USA o šesť až deväť percent a celkový vývoz klesne o 150 až 300 miliónov eur ročne. Ak by Slovensko čelilo spoločne s ostatnými krajinami Únie plošnej 30-percentnej sadzbe a zároveň 25-percentnej na automobily, vývozcovia vozidiel by dostali poriadnu ranu a efekt na slovenskú ekonomiku by sa znásobil.

Širšie dôsledky

Plošné clo vo výške tridsať percent môže podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka spomaliť slovenský rast v ďalších troch rokoch o tri percentuálne body. Na ilustráciu, ak sa čakalo, že bude miestna ekonomika rásť každý rok o dve percentá, s takýmito clami by bolo tempo jednopercentné.

Podobný je aj starší odhad Národnej banky Slovenska, ktorá hovorí o strate na úrovni 2,7 percentuálneho bodu HDP medzi rokmi 2025 a 2027. Tá však vtedy nepočítala s tým, že plošné clo bude na úrovni 30 percent.

Dôvod, prečo je vplyv na ekonomiku taký veľký napriek tomu, že Spojené štáty nie sú pre nás až takým významným partnerom, je prostý. Do zámoria exportujú mnoho tovaru veľké európske ekonomiky, s ktorými má Slovensko úzke obchodné vzťahy.

Najlepším príkladom je Nemecko. Tamojšie automobilky predávajú do Spojených štátov každoročne bezmála pol milióna áut. Vysoké clá ich prudko zasiahnu a takmer istotne ovplyvnia produkčné plány. Znižovanie výroby pritom znamená, že budú potrebovať menej pneumatík, menej interiérového vybavenia a menej súčiastok. A to ovplyvní slovenské dodávateľské firmy, ktoré nemeckým odberateľom tieto produkty v nemalej miere predávajú.

Hoci to našu ekonomiku zrejme nenatlačí do recesie, celkový vplyv bude mať ďalekosiahle následky.

Nižší rast (respektíve to, že sa slovenským firmám až tak nedarí) znamená menej príjmov do štátnej kasy, ako aj to, že ukazovateľ, ktorý pomeriava veľkosť dlhu k ekonomike krajiny, bude rásť rýchlejšie, než sa pôvodne čakalo.

Ak sa ekonomika ochladí, boj s rastúcim dlhom bude pre vládu náročnejší a na stôl zrejme pribudnú ďalšie kreatívne konsolidačné opatrenia, ktoré (pri tejto sociálne štedrej vláde) nebudú znamenať šetrenie, ale ďalšie mámenie dukátov z peňaženiek slovenských občanov.

To všetko pritom platí len vtedy, ak Európska únia nebude clá oplácať a nenechá sa Trumpom vtiahnuť do obchodnej prestrelky. Ak sa to stane, problém nevznikne len exportérom (ktorí budú čeliť Trumpovým clám), ale aj európskym spotrebiteľom.

Výsledkom ciel je totiž zdraženie tých položiek, na ktoré je taxa uvalená. Ak sa Brusel pustí do tvrdého oplácania – ktoré avizuje, pokiaľ nepríde k „spravodlivej“ dohode –, inflácia bude pravdepodobne rásť. Na Slovensku sa má tento rok aj bez toho pohybovať okolo štyroch percent.