Čo nástroj obsahuje
Biely dom už od začiatku colnej vojny strieľa aj fiktívnymi nábojmi, ktorými skresľuje realitu.
Hoci je pravdou, že Európska únia mala v priemere vyššie clá na americký tovar, slová Trumpa o akomsi vykorisťovaní sú prehnané. Rovnako ako jeho "recipročné" sadzby ciel. Prezident sa pri nich odvoláva na veľký obchodný schodok Ameriky vo vzťahu k Bruselu. Skreslenie však nastáva v tom, že hovorí iba o toku fyzických tovarov. No o službách, kde sú USA v prebytku 150 miliárd eur, mlčí.
Ak by chcel Brusel naozaj pritvrdiť, odveta v rámci spomenutého mechanizmu by sa zrejme zamerala práve na rôzne digitálne služby a ich poskytovateľov, ako sú Google, Amazon, Microsoft či Netflix.
Nástroj ACI nadobudol platnosť pomerne nedávno – v decembri 2023. Bruselu má poskytnúť účinné zbrane na boj proti tomu, keď sa tretie krajiny snažia nasilu ovplyvniť politiku Únie. Pôvodne bol prijatý ako reakcia na hrozby zo strany Číny, no dnes sa skloňuje najmä v kontexte obchodnej vojny s USA.
Jeho prvoradou úlohou je „odstrašenie“, no ak „tretia krajina pristúpi k nátlaku“, umožňuje bloku reagovať odvetnými opatreniami.
Tie nezahŕňajú iba clá. Nástroj umožňuje aj obmedzenia dovozu a vývozu tovarov a služieb, licencií, práv duševného vlastníctva či priamych zahraničných investícií.
Brusel cez neho môže americkým firmám zamedziť prístup na európsky trh, napríklad prostredníctvom zákazu účasti na verejnom obstarávaní či ich znevýhodnení.
Beh na dlhé trate
Nie je to však také jednoduché. S použitím nástroja sa spája viacero technických komplikácií.
Na rozdiel od skutočnej bazuky je mechanizmus ACI podstatne pomalší. Poľahky môže trvať aj jeden rok, kým reálne opatrenia vstúpia do platnosti.
Komisia musí najprv vyšetriť, či Spojené štáty naozaj Úniu do niečoho nútia alebo ju vydierajú. Potom prichádza na rad hlasovanie členských štátov. Ak opatrenie schvália, Komisia má šesť mesiacov na rokovania – spustenie protiopatrení v rámci ACI môže prísť až v prípade ich zlyhania.
Nie je však isté ani to, či by mala aktivácia nástroja dostatočnú podporu členských štátov. Hlasovať by za ňu musela „kvalifikovaná väčšina“ z nich. Veľkí hráči kontinentu však o použití ACI hovoria najmä v kontexte odstrašenia.
Hoci agentúra Bloomberg v polovici júla písala o tom, že nástroj má medzi členmi EÚ čoraz väčšiu podporu (viac než tucet štátov), portál Euractiv s odvolaním na troch diplomatov informuje, že v súčasnosti žiadna krajina nie je za aktiváciu mechanizmu.
Zo slov Leopolda Rubinacciho, vysokého úradníka zapojeného do obchodných rokovaní s USA, však vyplýva, že Komisia môže postihnúť amerických poskytovateľov služieb aj inými cestami. Uviedol totiž, že Brusel je pripravený zvážiť opatrenia, ktoré sa „nevzťahujú na tovary“, pričom poprel, že by ich zaviedol v rámci ACI.
Dodajme, že Európska únia už viackrát avizovala balík odvetných ciel v maximálnej výške 30 percent, ktoré by zasiahli americký dovoz v hodnote 93 miliárd eur. A to pre prípad, že sa do 1. augusta nedosiahne dohoda a Trump splní svoje vyhrážky o 30-percentnom „recipročnom“ cle.
Bazuka má aj spätný ráz
Zatiaľ sa tak nezdá, že by použitie mechanizmu ACI bolo reálne na stole. Aktiváciu možno očakávať skôr v prípade, ak by nedošlo k dohode, ale opačnému scenáru a špirále odvetných opatrení.
Brusel, ako aj európski lídri sú s týmto nástrojom opatrní ešte z jedného prostého dôvodu – hoci by odvetné kroky zaboleli Spojené štáty, akékoľvek obchodné reštrikcie, ktoré ničia dodávateľské reťazce a mosty medzi jednotlivými krajinami, vždy v istej podobe pôsobia aj proti tomu, kto ich zavedie.
Clá zákonite dvíhajú ceny tých výrobkov, na ktoré sú uvalené. Dôsledky ACI sú širšie.
Bude záležať najmä na tom, ako prísne budú opatrenia v rámci mechanizmu. Nemusia mať len podobu bazuky – teda napríklad odobrania licencií a ochrany duševného vlastníctva –, ale aj zavedenia regulačných prekážok, ktoré skomplikujú život veľkým nadnárodným spoločnostiam, ktoré v Európe ponúkajú (najmä) digitálne služby.
Vždy však existuje riziko ďalšej eskalácie, ktorá môže rozbiť transatlantické vzťahy. Kroky Američanov by nemuseli ostať len v obchodnej rovine. Biely dom má viacero pák, ktoré môže použiť. Jednou z nich by bolo stiahnutie ďalších vojakov zo starého kontinentu či snahy o vystúpenie z NATO.
Druhou rovinou je fakt, že Európa v mnohých prípadoch nemá vlastné alternatívy k americkým digitálnym platformám. Ich obmedzovanie a zdaňovanie by šlo ruka v ruke s rastom ich cien a zaťažením peňaženiek európskych spotrebiteľov.
„Európa je vysoko závislá od dovozu týchto služieb. Akákoľvek odvetná reakcia USA na obmedzenie prístupu k technologickým službám by mala masívny negatívny vplyv na podnikanie v Európe,“ cituje Euractiv nemeckú Deutsche Bank.
Sme blízko dohody?
Hoci sa v kuloároch a už aj médiách otvorene diskutuje o možnosti, že Brusel svoju najtvrdšiu zbraň použije, trend rokovaní je skôr opačný a smeruje podľa informácií z jednotlivých táborov k dohode.
Tú uprednostňujú obe strany, hoci sa nad hlavou oháňajú odvetnými opatreniami. Noviny Financial Times v stredu priblížili, že strany sa blížia k dohode, v rámci ktorej by USA na európsky dovoz uvalili 15-percentné clá, podobne ako v prípade Japonska.
Zdroje novín uviedli, že táto sadzba by mala nahradiť existujúce clá – dočasné 10-percentné plošné clo, ktoré sa od apríla pripisuje k ostatným sadzbám v priemere dosahujúcim 4,8 percenta.
Pre Brusel by tak tento výsledok predstavoval potvrdenie status quo, pričom by dosiahol úspech v prípade kľúčového odvetvia. Na základe tejto dohody by totiž clo na automobily, ktoré je aktuálne na úrovni okolo 27,5 percenta, podľa zdrojov britských novín spadlo na plošných 15 percent.
