V dôsledku toho sa štát odcudzuje občanom: "Po 36 rokoch na Slovensku: občania ani nimi priamo volení predstavitelia nemôžu ovplyvniť prirodzený chod vecí a štát stráca na svojej legitimite."
Tieto tvrdenia potvrdzujú aj medzinárodné ukazovatele. Dôvera Slovákov v štátne inštitúcie je pod priemerom OECD. Podľa nedávneho prieskumu OECD malo v roku 2023 iba 31 percent Slovákov vysokú či mierne vysokú dôveru vo vládu oproti priemeru OECD, ktorý predstavoval 39 percent. Naopak, vo Švajčiarsku dôveru vláde vyjadruje 62 percent obyvateľov, v Dánsku 44 percent a vo Fínsku 47 percent. Všetky tieto decentralizované krajiny sú nad priemerom. Občania pritom viac než vláde dôverujú miestnym inštitúciám: u Slovákov vidíme 40-percentnú dôveru samospráve (v porovnaní s 31 percentami voči národnej vláde), v Dánsku je to 47 percent oproti 44 percentám a vo Fínsku v pomere 56 ku 47 percent.
Kvalita verejných služieb a spokojnosť ľudí tiež odrážajú rozdiely. OECD hlási, že na Slovensku sa spokojnosť občanov so zdravotníctvom (60 percent) či školstvom (56 percent) nachádza pod priemerom OECD (68 percent, respektíve 67 percent). Naopak, v decentralizovaných štátoch sú spokojní takmer všetci. Vo Švajčiarsku až 92 percent ľudí oceňuje zdravotnú starostlivosť a 84 percent vzdelávanie. V Dánsku viac ako 80 percent obyvateľov hodnotí pozitívne zdravotníctvo, súdnictvo aj školstvo.
V praxi decentralizácia umožňuje, aby miestne orgány lepšie prispôsobovali služby miestnym potrebám. Ako poznamenala OECD: „Decentralizácia môže rozšíriť účasť občanov tým, že priblíži vládu ľuďom a umožní lepšie prispôsobiť verejné služby ich potrebám." Empirické štúdie pritom naznačujú, že vyššia daňová decentralizácia býva spojená aj s menšími regionálnymi ekonomickými nerovnosťami.
OECD aj Svetová banka zdôrazňujú, že Slovensko má extrémne vysoké regionálne rozdiely. HDP na obyvateľa v hlavnom bratislavskom regióne je viac než dvojnásobok národného priemeru, zatiaľ čo v niektorých východných regiónoch (napríklad v Prešovskom kraji) nedosahuje ani 60 percent priemeru. Rozdiely medzi západom a východom sa prejavujú aj v príjmoch a zamestnanosti: priemerný príjem na východe je menej ako polovica toho bratislavského a regióny s najvyššou nezamestnanosťou (okolo 20 percent) sú prevažne na východe.
Takéto stagnujúce periférie len veľmi ťažko bojujú proti odlivu mladých. Naopak, silná lokálna samospráva môže lepšie zacieliť rozvojové programy. Podľa OECD decentralizácia a financovanie obcí „zvyčajne vedú k menšej regionálnej nerovnosti".
Podľa Nižňanského je preto nutné obnoviť princípy subsidiarity a ekvivalencie a posilniť úlohu občanov na lokálnej úrovni. Vo svojom dokumente pripomína, že najvyššiu kvalitu života dosahujú nenásilné, jednotné krajiny s veľkou slobodou miest a obcí. Inými slovami, silný centralizmus mení štát na neefektívny kolos, ktorý „kradne z budúcnosti" regiónov a občanov. Práve preto Nižňanský navrhuje širšiu decentralizáciu – presun kompetencií a financií na kraje či obce, viac občianskej kontroly, prvky priamej demokracie a konkurenciu inštitúcií.
Štúdie OECD a Svetovej banky opakovane potvrdzujú, že stabilná úroveň decentralizácie môže prispieť k posilneniu demokracie a ekonomického rastu. Ako píše OECD, decentralizácia je síce „tichou revolúciou" za posledných 50 rokov, ale dôležité je, ako sa robí – iba dobre nastavený systém posilňuje efektivitu, transparentnosť a znižuje regionálne rozdiely. Na Slovensku, kde podľa Nižňanského zastavenie decentralizácie "prispelo k stagnácii až úpadku štátu", by bolo teda potrebné znovu otvoriť reformy, posunúť zodpovednosť bližšie k občanom a dobudovať mechanizmy kontroly vlády.
Naši susedia aj ďalšie vyspelé krajiny ukazujú, že decentralizovaná správa nie je hrozbou stability, ale naopak, kvalitou života a spokojnosťou občanov. Slovensko dnes stojí pred voľbou: držať sa ťažkej váhy centralizmu, ktorý často vedie k rozhodnutiam "so zaseknutým motorom" (ako by hovoril primátor, ktorý nemá šancu vetovať zlý zákon), alebo presunúť časť bremena na plecia obcí a regiónov. Fakty a medzinárodné skúsenosti naznačujú, že rozumnejšia cesta je decentralizácia – v prospech transparentnosti, dôvery a dlhodobej prosperity.