Kľúčový rozsudok: kritický diaľničný úsek na severe Slovenska má zelenú

Ministerstvo životného prostredia pre Štandard uviedlo, že tunel Korbeľka teda predstavuje vhodnejšie riešenie vo vzťahu ku krajine a prírode. Dodáva, že odborníci osobitne posudzovali vplyvy na vodné zdroje. Vedenie trasy tunela navrhli podľa hydrogeologického prieskumu tak, aby sa minimalizovali vplyvy na existujúce vodárenské zdroje a tiež ich výdatnosť.

Dobrá správa pre obyvateľov i vodičov

Proti tomuto rozhodnutiu boli podľa envirorezortu podané rozklady a následne aj správna žaloba na Správny súd v Bratislave. Ten však teraz rozhodol, že postup ministerstva bol zákonný a správny, čo rezort vníma ako kľúčové víťazstvo, ktoré podporí výstavbu tohto diaľničného úseku.

Má totiž veľký význam z pohľadu nadväzujúcich povoľovacích konaní, ktoré sú už v kompetencii iných úradov. „Je to dobrá správa nielen pre ľudí žijúcich v Liptove, ale aj tisícky vodičov áut, kamiónov či turistov, aby mohli lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie cestovať,“ uviedol šéf rezortu Tomáš Taraba.

Podľa neho posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je rozhodovaním o tom, či navrhovaná činnosť má alebo nemá negatívny dosah na životné prostredie. Ide skôr o určenie opatrení, ktoré majú prípadné negatívne vplyvy minimalizovať.

Taraba taktiež informoval, že tunelmi zachytené vody musí investor upraviť tak, aby neboli odvádzané, ale zachytené pre následné vodárenské využitie. Investor pritom zabezpečí ochranu poľnohospodárskej pôdy.

Zároveň nemôže zasahovať do brehov na sútoku vodných tokov Komjatná a Váh, rovnako ani do biotopov európskeho a národného významu. Práce v koryte Váhu sa nebudú môcť realizovať počas jarného a jesenného obdobia neresenia rýb. 

"Diaľničný úsek D1 na Liptove má obrovský environmentálny prínos pre danú lokalitu aj čo sa týka ochrany životného prostredia, aj vzhľadom na to, že dnešná dopravná situácia je tam už neudržateľná," konštatuje minister.

Verejné obstarávanie na zhotoviteľa

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v stanovisku pre Štandard potvrdila, že rozhodnutie príslušného súdu o správnom postupe envirorezortu veľkej EIA rešpektuje. Podľa nej je aktuálne úsek vo vysokom štádiu prípravy. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby sa už realizuje.

V súvislosti s vplyvom stavby na vodu robili aj podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum. „Ten podrobne overil geotechnické podmienky, režim podzemných vôd a ich interakciu s budúcim razením tunelov Korbeľka a Havran,“ vysvetľujú pre Štandard z mediálneho odboru spoločnosti.

Následne navrhli technické riešenie a opatrenia na zabránenie drenážneho účinku v tuneloch detailne preštudovali a analyzovali špecialisti z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

„Aj v procese EIA boli akceptované požiadavky obcí v oblasti ochrany vôd. Čo sa týka biotopov, práve tunelový variant je šetrnejší k ich ochrane - na rozdiel od povrchového, ktorý by prechádzal územiami Natura 2000,“ potvrdzuje NDS, pričom po tunelovom variante volali najmä ochranárske združenia.

Ani dosah na poľnohospodársku pôdu sa nevymyká štandardnému vplyvu diaľnice. „V tejto chvíli prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby, preto je predčasné hovoriť o presných termínoch,“ reaguje NDS na otázky, kedy sa s výstavbou diaľničného úseku Turany – Hubová začne a kedy by po ňom mohli prejsť prvé automobily z Bratislavy do Košíc.

Úsek D1 Turany - Hubová bude mať dĺžku 13,5 kilometra a jeho súčasťou budú dva nové tunely Havran (2,9 kilometra) a Korbeľka (5,9 kilometra). Okrem toho sa tu postaví 11 mostov, dve križovatky a jedno nové stredisko správy a údržby. Predpokladané náklady historicky najväčšej investície diaľničiarov sú približne 1,5 miliardy eur bez DPH.

Nič nie je bezproblémové, ani Korbeľka

Výstavba už roky stojí z dôvodu vzácneho prírodného územia, ktoré patrí do Natury 2000, a práve touto oblasťou má viesť diaľničný úsek. Názov označuje rozsiahlu sústavu chránených území v Európskej únii, ktorej cieľom je zachovať biodiverzitu a chrániť najvzácnejšie a najohrozenejšie druhy rastlín, živočíchov a biotopy.

V území Natura 2000 je pritom zakázaná výstavba, ak existuje aj iná alternatíva. Práve ňou je tunel Korbeľka, ktorý vzácne územia obchádza oblúkom. Počítalo sa s ním už v prvej verzii pokračovania diaľnice D1 pred viac ako 20 rokmi.

No prebúrať niekoľkokilometrový tunel bolo, je a bude drahé a náročné. Preto štát v roku 2005 trasu presmeroval cez chránené územie. Pre spory o ochranu prírody a dohadovanie trasy projekt už desaťročia mešká, ale teraz je tunel Korbeľka opäť a definitívne v hre.

Ekológ a vedec Ján Topercer pre Štandard potvrdil, že už v polovici 80. rokov minulého storočia, keď sa začali prvé posudzovania diaľnice, vychádzal tento tunel z analýz najprijateľnejšie. Iná alternatíva by podľa jeho slov zlikvidovala okrem mnohých iných prírodných hodnôt európskeho významu aj unikátnu rezerváciu Rojkovské rašelinisko, ktoré má 17-tisíc rokov.

Povrchový variant by podľa neho toto všetko narušil. Zároveň by poznačil aj životy obyvateľov v dotknutej lokalite. „Nič nie je bezproblémové, ani tunel Korbeľka, ale vplyvy jeho výstavby na životné prostredie sú neporovnateľne menšie. Nezasahujú také cenné územie, týkali by sa len niekoľkých lokalít,“ hovorí ekológ pre Štandard.

Podľa Topercera sa potvrdili výsledky, ktoré v lokalite v minulosti získali. „Takisto sa potvrdili aj právne argumenty, že z viacerých hľadísk je to tá najprijateľnejšia alternatíva, a to nielen voči prírode, ale aj ľuďom z tejto oblasti,“ približuje.

Tunel Korbeľka prirovnal k jeho neďalekému „susedovi“ - tunelu Višňové na diaľničnom úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala a takisto i k staršiemu železničnému Čremošnianskemu tunelu na trase z Banskej Bystrice smerom na Dolný Harmanec.

„Zvládali ich postaviť aj v takom teréne, geologickom podloží či prírodných podmienkach a funguje to. Aj pitná voda je tam zabezpečená. Neďaleko železničného tunela je významný zdroj pitnej vody, ktorý sa stále využíva, takže obavy nie sú na mieste,“ vysvetľuje odborník.

Ani on si však netrúfa povedať, kedy by s výstavbou úseku Turany – Hubová mohli začať. Ešte náročnejšie je podľa neho odhadnúť, kedy by ho mohli konečne dokončiť.

„Pozrime sa na to, koľko ,stojí' tunel Višňové a nevedia ho dokončiť. Brzdili to ekonomické či technické veci," uzatvára Topercer s dôvetkom, že pri Korbeľke navyše vznikli tieto obrovské argumentačné diskusie a spory týkajúce sa životného prostredia a obyvateľov.