Kastran uvádza, že poskytnutie pomoci prospelo aj Slovensku, keďže dostalo možnosť objednať si u spojencov novú bojovú techniku. „Do pracovného procesu boli navyše zapojené aj podniky obranného a priemyselného komplexu Slovenska, ktoré získali zákazky od ukrajinských partnerov,“ píše diplomat.

Ukrajinský veľvyslanec poznamenal, že Ficova vláda prestala poskytovať pomoc, ktorá „pochádza zo štátnych skladov Ozbrojených síl Slovenskej republiky“. Na druhej strane vyzdvihol prístup ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, ktorý „potvrdil, že Slovensko bude financovať humanitárne potreby“ Ukrajiny.

Do celkovo 13 balíkov pomoci Kyjevu v hodnote 671 miliónov eur boli zahrnuté systémy protivzdušnej obrany S-300 a 2K12 Kub, bojové vozidlá pechoty BMP-1, stíhačky MiG-29, samohybné húfnice Zuzana-2, bezpilotné odmínovacie vozidlá Božena, vrtuľníky, ručné zbrane, munícia, palivo a iné.

(euractiv)

Marianne Budanovovej, manželke Kyryla Budanova, bola v utorok diagnostikovaná otrava ťažkými kovmi a lieči sa v nemocnici. Boli to látky, ktoré sa v žiadnom prípade nepoužívajú v bežnom živote ani v armáde a ich prítomnosť môže naznačovať úmyselný pokus o otrávenie Budanovovej.

„Má zmysel predpokladať, že to bol pokus, je to pokus o atentát na jej život, pretože vieme, že Rusko sa predtým pokúsilo zavraždiť samotného Budanova,“ vyhlásil Kuleba a dodal: „Takže má zmysel to predpokladať, ale potrebujem viac informácií, aby som si o tom urobil vlastný úplný úsudok.“

Budanov nedávno miestnym médiám povedal, že jeho manželka žije s ním v jeho kancelárii, čo by mohlo naznačovať, že práve on bol zamýšľaným cieľom otravy.

(sita)

Šéf americkej diplomacie po stretnutí Rady NATO-Ukrajina tiež uviedol, že podporné hlasy o pokračujúcej pomoci pre Ukrajinu zazneli aj z oboch komôr Kongresu USA.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii povedal, že „je dôležité, aby sa solidarita s Ukrajinou neprejavovala len slovami, ale aj skutkami“. Na spojencov naliehal, aby v tomto smere urobili viac. Upozornil, že Moskva pred zimou zhromaždila veľké zásoby rakiet.

Podľa jeho slov je Rusko „slabšie vojensky, politicky a ekonomicky“, ale nemôžme ho podceňovať. Dodal, že Rusko podniklo nové pokusy o útoky na ukrajinskú rozvodnú sieť a energetickú infraštruktúru, čím sa „snaží nechať Ukrajinu v tme a chlade“.

Kyjev vyjadril obavy, že vojna medzi Izraelom a Hamasom by mohla odvrátiť medzinárodnú pozornosť od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá vypukla vlani vo februári, pripomína Reuters.

(tasr)

Dodal, že ruská armáda proti jeho jednotkám uskutočnila takmer 20 náletov, vypálila štyri rakety a viac ako 1 000 delostreleckých nábojov. Ukrajinské sily však podľa jeho tvrdení „pevne držia líniu pozdĺž frontu pri Avdijivke“.

V blízkosti Avdijivky vedie frontová línia od roku 2014 a je súčasťou Doneckej oblasti, o ktorej Kremeľ tvrdí, že ju spolu s ďalšími troma ukrajinskými oblasťami anektoval. Rusko zvýšilo svoje úsilie o dobytie tohto mesta v októbri.

(afp, tasr)

Za strategický cieľ Ukrajiny označil Kuleba oslobodenie celého svojho územia vrátane polostrova Krym, a tento cieľ „zostáva nezmenený“ a Ukrajinu pri jeho napĺňaní „nič nezastaví“. Zároveň vyzval členov NATO, aby „výrazne posilnili“ výrobu zbraní vo svojich krajinách, ako aj munície a iného vojenského materiálu, ktorým podporujú Ukrajinu. Zároveň vyjadril nádej, že aj NATO aj EÚ už čoskoro prijmú ďalšie ďalekosiahle záväzky pomoci pre Ukrajinu.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok večer, po prvom dni ministerských rokovaní, povedal, že pre všetky ozbrojené konflikty musí platiť medzinárodné právo. Konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy však označil za „veľmi odlišné“, a preto Západ na ne reaguje rôznym spôsobom.

Reagoval na obvinenia lídrov niektorých arabských krajín, že Západ neuplatňuje rovnaké štandardy na izraelské útokx v Gaze ako na ruské útoky na Ukrajine.

„Medzinárodné právo, humanitárne právo sa musí rešpektovať vo všetkých konfliktoch a civilné životy musia byť vždy chránené,“ uviedol Stoltenberg pred novinármi.

„Ukrajina nikdy nebola hrozbou pre Rusko, Ukrajina nikdy nenapadla Rusko. Ruská invázia na Ukrajinu bola nevyprovokovanou inváziou, je to širokoplošná invázia do inej krajiny,“ upozornil. A dodal, že Ukrajina má právo brániť sa proti nevyprovokovaným útokom a zachovať si svoju územnú celistvosť.

(dpa, tasr)

„Neočakávam, že Putin uzavrie mier alebo zmysluplný mier skôr, ako bude poznať výsledok našich volieb,“ vyjadril sa pre agentúru Reuters vysokopostavený činiteľ americkej diplomacie, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Na otázku, či vyjadruje osobný názor alebo názor vlády USA, povedal, že medzi spojencami ide o „všeobecne zdieľaný predpoklad“.

Pripomeňme, že americký exprezident Donald Trump je favoritom v republikánskych primárkach. Zároveň je kritikom masívnej podpory Ukrajiny zo strany USA. V minulosti sa vyjadril, že ak by bol prezidentom, vojnu by ukončil „do dňa”. Prezidentské voľby v USA sa uskutočnia začiatkom novembra 2024.

(reuters)

EPF vznikol v roku 2021, teda pred ruskou inváziou na Ukrajinu, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám nakupovať vojenské vybavenie. Po tom, čo Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, však EÚ začala fond využívať na financovanie dodávok zbraní pre Kyjev.

EPF nespadá pod rozpočet EÚ, z ktorého nie je možné financovať vojenské operácie. V členských krajinách EÚ bolo doteraz vycvičených 34-tisíc ukrajinských vojakov do bojov na frontovú líniu. V blízkej budúcnosti ich má byť 40-tisíc.

(tasr, afp)

Správu o tom, že Budanovová bola zrejme otrávená ťažkými kovmi, potvrdil pre spravodajský web Kyiv Independent zástupca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR.

Ukrajinský portál Babeľ predtým napísal, že Budanovovú hospitalizovali pre otravu ťažkými kovmi, a odvolal sa pri tom na nezverejnené zdroje z vojenskej spravodajskej služby. „Teraz prebieha liečba a potom lekári urobia kontrolu jej zdravotného stavu,“ dodal zdroj Babeľu.

„Tieto látky sa v každodennom živote ani v armádnom prostredí vôbec nepoužívajú. Ich prítomnosť môže naznačovať úmyselný pokus o otravu konkrétnej osoby,“ vysvetlil zdroj. Budanovová je poradkyňou primátora Kyjeva Vitalija Klička.

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že jedovatú látku jej podali v jedle, uviedol spravodajský server Ukrajinská pravda. Budanov v auguste povedal, že jeho manželka s ním žije „v jeho kancelárii“ a z bezpečnostných dôvodov pri ňom zostala aj po začiatku ruskej invázie.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že zmarili už viac ako desať pokusov o atentát na Budanova. U samotného Budanova sa otrava nezistila a jeho zdravotný stav je v poriadku, uviedli ukrajinské spravodajské služby.

Otravu podľa nich zistili ešte u niekoľkých zamestnancov HUR. „Keďže Budanovova manželka je malá a má nízku hmotnosť, prejavilo sa to u nej rýchlejšie,“ dodali s tým, že zamestnanci HUR už tiež podstupujú liečbu.

(tasr, afp)

Stoltenberg skonštatoval, že na všetkých frontoch sa v súčasnosti intenzívne bojuje. Okrem toho „sme svedkami vĺn útokov dronov na ukrajinské mestá,“ dodal.

„Musíme sa pripraviť na zintenzívnenie bojov a zvýšený počet leteckých raketových útokov na ukrajinské mestá. Podpora spojencov NATO pre Ukrajinu je teraz ešte dôležitejšia,“ povedal šéf Aliancie.

Vysvetlil tiež, prečo „nie je správne hovoriť o nedostatočných vojenských úspechoch Ukrajiny v bojových operáciách“ v čase, keď sa frontová línia posúva len minimálne.

(sita, pravda.ua)

Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc za viac ako 40 miliárd dolárov a prisľúbil, že bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. To však naráža na stále väčší odpor zo strany niektorých amerických republikánov.

Obavy o ďalšiu podporu západných krajín tiež vzrástli, keď vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj priznal, že vojna sa dostala do „patovej situácie“.

(tasr, reuters, afp)

Na záberoch z výbuchu bolo vidieť, ako z továrne, ktorá vyrába aj riadené strely Kh-59, stúpajú kúdoly čierneho dymu.

Baza, ruský kanál na sieti Telegram s prepojením na armádu, uviedol, že nad továrňou boli zostrelené dva drony, z ktorých jeden narazil do strechy a explodoval. Dodal, že nedošlo k žiadnym obetiam.

Ide o druhý pokus Ukrajiny vysielať bezpilotné lietadlá, ktoré majú útočiť na infraštruktúru. Predchádzajúci nálet v októbri spôsobil rozsiahle škody na výrobných linkách.

Útok bol zrejme súčasťou vlny 35 bezpilotných lietadiel, ktoré Ukrajina nasadila cez víkend ako odvetu za sobotňajší ruský útok 70 bezpilotných lietadiel Šahíd.

(telegraph)

Iniciatívu vzali do svojich rúk študenti univerzity v Samare. Ako sa uvádza v správe ruského denníka Novaja Gazeta Europe, „Vlastenecký vojenský klub Sokol“ na tejto univerzite zbiera vaporizéry, rozširuje letáky a rozmiestňuje po areáli zberné škatule.

Skupina študentov uviedla, že začala so zberom po tom, čo sa na ňu obrátili „ľudia zapojení do špeciálnej vojenskej operácie“, ako Rusko nazýva inváziu.

(business insider)

„Okrem toho sú chlapci veľmi bojovní a veľmi motivovaní dosiahnuť výsledky,“ dodal.

Kadyrov v máji uviedol, že Čečensko od začiatku vojny vyslalo na Ukrajinu viac ako 26-tisíc bojovníkov vrátane 12-tisíc dobrovoľníkov, a že 7-tisíc z nich v tom čase aktívne bojovalo. Jeho tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, poznamenala agentúra Reuters.

(reuters)

Avia FED Service vlastní 70-percentný podiel Charkovského strojárskeho závodu, ktorý je zároveň hlavným dodávateľom Avie. Začiatkom vojny na Ukrajine továreň v Charkove oficiálne zastavila dodávky do Ruska, podnik však cez nastrčenú spoločnosť Linker, registrovanú v Spojených arabských emirátov, dodáva ukrajinské diely ďalej.

Po narušení dodávok – zatknutím riaditeľa spoločnosti Motor Sič – dodávky pokračovali cez spoločnosť Bakaytorg-1 v Kirgizsku.

(insider)

„Zelenskyj by si mal uvedomiť, že veci nemôžu takto pokračovať. Bez akejkoľvek vonkajšej požiadavky,“ uviedol zdroj pre nemecký denník Bild. „Mal by z vlastnej vôle osloviť národ a vysvetliť, že je potrebné začať rokovania.“

V prípade, že Kyjev a Moskva nebudú súhlasiť so začatím rokovaní, Berlín a Washington dúfajú, že sa frontová línia upevní a výsledkom bude zmrazený konflikt bez akýchkoľvek formálnych dohôd.

„Je to ako Minsk, len bez Minska,“ povedal zdroj s odkazom na minské dohody z rokov 2014 – 2015, ktorých cieľom bolo ukončiť vojnu v Donbase, namiesto toho však vyústili do statickej vojny na východe Ukrajiny.

Spojené štáty popreli tieto správy, mierové rokovania s Ruskom sú podľa predstaviteľov na rozhodnutí Kyjeva.

Volodymyr Zelenskyj tiež poprel, že by bol pod tlakom spojencov, aby začal mierové rokovania. „Nikto z našich partnerov na nás netlačí, aby sme si sadli s Ruskom, hovorili s ním a niečo mu dali,“ povedal Zelenskyj začiatkom novembra.

(bild)

Manifest zverejnili na sociálnej sieti Telegram na kanáli s názvom „Cesta domov“, ktorý združuje rodinných príslušníkov odvedených Rusov. Podľa stanice Rádio Slobodná Európa kanál vznikol zhruba pred dvoma mesiacmi a združuje približne 15-tisíc odberateľov.

„Pamätáme si, ako prezident sľúbil, že záložníci nebudú povolaní, že úlohy v špeciálnej vojenskej operácii plnia len profesionálni dobrovoľníci. A potom našich blízkych odviezli na Ukrajinu. Ukázalo sa, že sľuby boli prázdne. Mnohí sa už nikdy nevrátia. Naši muži platia krvou a my platíme zdravím a slzami,“ uvádza sa v manifeste, o ktorom autori dúfajú, že sa dostane až k prezidentovi.

Šéf obranného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov uviedol, že mobilizovaní sa domov môžu vrátiť až „po dokončení špeciálnej vojenskej operácie“.

(meduza)

Problémom je aj to, že predtým produkty do krajiny dovážali najmä v kontajneroch cez prístav v Odese, no teraz na Ukrajinu prúdia iba prostredníctvom ciest.

Tento spôsob dopravy však ohrozuje blokáda na poľsko-ukrajinských hraniciach a nestabilná situácia na slovensko-ukrajinských hraniciach.

Ohrozený je aj dovoz viacerých iných tovarov, ktoré u našich východných susedov nie sú produkované. Reč je napríklad o citrusových plodoch či banánoch, no otázna je aj dostupnosť morských plodov, keďže Ukrajina momentálne nemá prístup k moru za účelom lovu.

„A ak je Odesa alternatívou pre export, tak pre import takmer neexistuje, ibaže ísť po dlhšej a drahšej trase. A my, Ukrajinci, úprimne povedané, nie sme práve teraz najbohatší spotrebitelia. Preto nutnosť platiť ešte viac bude znamenať zníženie spotreby,“ dodáva námestník.

(unian)

(sita, pravda.ua)

„Nepriateľ pokračuje v útočných akciách pri Avdijivke,“ uviedla ukrajinská armáda s tým, že Rusi podnikli na ukrajinské pozície vyše 150 útokov.

Kyjev neinformoval o žiadnych územných stratách ani ziskoch v tejto lokalite. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny ruské sily postúpili severozápadne a juhovýchodne od Avdijivky. Moskva kontroluje územie na sever, východ i juh od mesta.

Rusi podľa Kyjeva podnikli dvadsať neúspešných pokusov o získanie stratených pozícií pri obci Robotyne.

Ruskí vojnoví blogeri medzičasom informovali, že ukrajinské sily si držia svoje pozície v obci Krynky na okupovanom ľavom brehu rieky Dneper aj napriek pokusom Rusov o ich vytlačenie.

„Ruská armáda s pomocou delostrelectva podnikla protiútok v Krynkách a získala späť časť svojich pozícií. Postavenie ukrajinskej armády v tejto dedine však zostáva pomerne stabilné,“ uviedol kanál WarGonzo v aplikácii Telegram.

(tasr, afp, telegram)

Agentúra AP získala nahrávky, na ktorých ruskí vojaci volajú domov z bojísk v Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine.

Zachytávajú hlasy mužov, ktorí sa mobilizácii nevyhli alebo nemohli vyhnúť, zatiaľ čo iní verili, že je to vlastenecká povinnosť. Jeden pracoval na bitúnku, druhý v právnickej firme a tretí bol zadĺžený a neplatil účty. Ťažko povedať, o akú reprezentatívnu vzorku nálad v armáde ide, ale ich zúfalstvo zodpovedá nárastu počtu trestných stíhaní vojakov, ktorí odmietajú bojovať.

To, čo sa deje na Ukrajine, je „jednoducho genocída“, povedal v telefonáte jeden ruský vojak svojmu bratovi. „Ak toto svinstvo nezastavíme, čoskoro sami privedieme Ukrajincov do Kremľa.“

„Tu nie je žiadne ‚zomieranie hrdinskou smrťou‘, tu zomrieš ako zasraná dážďovka,“ povedal ďalší vojak. „Toto je len obrovské testovacie pole, kde si celý svet skúša svoje zbrane a meria si ko****. To je všetko,“ pokračoval.

Moskva oficiálne nevyhlásila ďalšiu vlnu mobilizácie, tá však stále hrozí. Úrady sa snažia presvedčiť Rusov, aby podpísali dobrovoľné zmluvy s armádou. Každoročné jesenné odvody tentokrát získali 130-tisíc mužov. Hoci Moskva tvrdí, že branci na Ukrajinu nepôjdu, po roku služby sa automaticky stávajú záložníkmi –⁠ hlavnými kandidátmi na mobilizáciu, dodáva AP.

(ap)

Múzeum Allarda Piersona v Amsterdame v roku 2014 vystavovalo artefakty z Krymu, práve v tom čase tento ukrajinský polostrov anektovalo Rusko. Ukrajina aj múzeá nachádzajúce sa na území kontrolovanom Moskvou si po skončení výstavy uplatnili vlastnícke práva na artefakty.

Návratu artefaktov predchádzalo desať rokov súdnych procesov, pričom holandský najvyšší súd nakoniec v júni rozhodol, že sa historické poklady majú vrátiť Ukrajine. Amsterdamské múzeum sa rozhodlo predmety uskladniť, kým o ich osude nerozhodne súd.

(sita, sky news)

Búrka zaplavila diaľnice, vyvrátila stromy a elektrické vedenia, informuje ruská štátna agentúra TASS. Podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Antona Geraščenka búrka zlikvidovala aj ruské zákopy.

„Búrka spláchla na okupovanom Kryme zákopy, ktoré ruská armáda vykopala na plážach. Podľa informácií krymských médií v Jevpatorii voda spláchla obrannú líniu na pobreží, ženijné budovy a palebné postavenia,“ napísal Geraščenko na sieti X.

(X)

44-ročný Gorin bol prvýkrát odsúdený v roku 2003. Za vraždu muža dostal 10 rokov, ale za vzorné správanie bol v roku 2010 podmienečne prepustený.

Už o rok neskôr spolu s bratom zbili muža do bezvedomia, pričom jeho brat Jevgenij ho následne dobodal. V roku 2012 zabili ďalšiu osobu. V tomto roku vyšlo najavo, že Gorin vraždil ešte v novembri 2010. Svoju obeť najprv zabil, odrezal z nej mäso a zjedol ho. Telo muža potom hodil do rieky Ljutoga. Súd vtedy odsúdil Gorina na 22 rokov.

Gorin pritom nie je prvý kanibal, ktorého Putin poslal na front a následne amnestoval. Niekoľko dní dozadu po ťažkom zranení na fronte omilostil satanistu a kanibala Nikolaja Ogolobjaka, ktorý si od roku 2010 odpykával 20-ročný trest za to, že spolu s ďalšími členmi sekty rozštvrtili štyroch mladistvých a niektoré ich orgány následne uvarili a zjedli.

(sibreal)

Ruské sily vraj obsadili celú priemyselnú zónu mesta, čo však rezort nepotvrdil. Útoky pokračovali aj na línii Kupiansk – Svatove – Kreminna na severovýchode Ukrajiny.

(sita, pravda.ua)

Sankcie proti ruskému leteckému priemyslu boli uvalené po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. USA a EÚ zakázali najmä dodávky lietadiel a komponentov do Ruska a tiež zaviazali prenajímateľov vrátiť lietadlá, ktoré už boli prenajaté. Okrem toho boli v zahraničí zhabané cudzie lietadlá ruských leteckých spoločností.

„Rozhodnutie o skonfiškovaní lietadiel nás nečakane prekvapilo. Celkovo sme prišli o 76 osobných plavidiel,“ povedal Saveliev.

(sita)

Podľa Putina bolo v takzvanej dohode o trvalej neutralite Ukrajiny a bezpečnostných zárukách 18 článkov, kde je „vysvetlené všetko, od vojenskej techniky až po personál Ozbrojených síl Ukrajiny“, a dokument bol údajne podpísaný.

Novinárka Natalija Mosejčuková v rozhovore s Arachamijom poznamenala, že na stretnutí s africkou delegáciou Vladimir Putin ukázal údajne hotový návrh mierovej dohody s Ukrajinou dohodnutý počas rokovaní v Bielorusku.

Na otázku, prečo Ukrajina nesúhlasila s týmto bodom, Arachamija odpovedal, že Ukrajina Rusom nedôveruje, pretože sú pripravení sľúbiť čokoľvek.

(ukrajinska pravda)

„Zlepšenie prístavných kapacít urýchli export potravín a ďalších komodít, ktoré Ukrajina dodáva na svetové trhy,“ napísala v liste ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Ukrajina patrí medzi najväčších svetových vývozcov obilia a má preto kľúčový význam pre globálnu potravinovú bezpečnosť.

V júli tohto roku Rusko odstúpilo od tzv. obilnej dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom, ktorá umožňovala vývoz ukrajinského obilia napriek pokračujúcej ruskej vojenskej agresii.

(tasr, dpa)

„Chceli si nás podmaniť, zabiť a vyhladiť. Nepodarilo sa im to. Chceli pred nami zakryť pravdu a umlčať hrozné zločiny. Nepodarilo sa im to. Chceli nás zmiasť, uviesť do omylu, prinútiť nás neveriť, nepamätať si. Nepodarilo sa im to. A dnes si s hlbokým smútkom uctievame pamiatku miliónov našich ľudí — miliónov obetí hladomoru,“ konštatoval ukrajinský prezident na Telegrame.

Zároveň sa poďakoval všetkým štátom, ktoré Holodomor z rokov 1932 – 1933 oficiálne uznali za „zločin proti ľuďom, proti Ukrajine“.

(tasr, afp, telegram)

„Zainteresované školy dostali pokyn, aby sa sedemdesiat percent ich žiakov zúčastňovalo na olympiádach – vedeckých súťažiach – a výmenných programoch,“ píše NCO. „To znamená, že deti by sa mali zúčastňovať na zájazdoch do Ruskej federácie a na súťažiach, ktoré oslavujú Ruskú federáciu.“

Centrum tvrdí, že deti sú od prvého ročníka zapájané do aktivít počnúc súťažami v kreslení, ktoré majú „propagandistickú tematiku“.

„Cieľom celej akcie je zničiť identitu detí, čo je politika genocídy,“ uviedlo NCO.

(ukrajinská pravda)

Ostatní traja sú Olexandr Nabok, Oleh Sachon a Mykola Mykolenko, všetci traja boli tiež zástupcami. S výnimkou Sachona boli všetci generáli vo funkcii už pred začiatkom invázie ruských síl na Ukrajinu.

Prezident dôvody týchto zmien vo vedení Národnej gardy oficiálne nevysvetlil. Len v júli pritom odvolal dovtedajšieho veliteľa gardy Jurija Lebiďa a na jeho miesto dosadil Olexandra Pivnenka.

Národná garda je polovojenská jednotka, ktorá spadá pod jurisdikciu ukrajinského ministerstva vnútra a zodpovedá predovšetkým za ochranu hraníc a vnútornú bezpečnosť. Obnovená bola v marci 2014 po anexii polostrova Krym Ruskom. Od začiatku ruskej invázie jej príslušníci bojujú na fronte spolu s vojakmi ukrajinskej armády.

(tasr, dpa)

„Vyše sedemdesiat dronov Šáhid v prvých hodinách Pamätného dňa Holodomoru. Úmyselný teror, konkrétne v tomto čase. Ruské vedenie je hrdé na svoju schopnosť zabíjať,“ uviedol prezident na Telegrame.

„Naši vojaci väčšinu dronov zostrelili, žiaľ, nie všetky,“ dodal.

Holodomor bol hladomor spôsobený stalinskou kolektivizáciou v rokoch 1932 – 1933, vyžiadal si životy skoro piatich miliónov Ukrajincov.

Vojna na UkrajineRusko podniklo rozsiahly útok dronmi, v Kyjeve hlásili piatich zranených vrátane 11-ročného dieťaťa

(ukrajinská pravda)

Hlavným smerom útoku bol Kyjev, jeho starosta Vitalij Kličko označil nočný útok za najmasívnejší od začiatku ruskej invázie. Spresnil, že letecký poplach trval šesť hodín.

Padajúce úlomky dronov zostrelených protivzdušnou obranou poškodili v Kyjeve viacero budov a spôsobili niekoľko požiarov. Kyjevská vojenská správa uviedla, že po nálete bezpilotných lietadiel zostalo v centrálnej časti mesta bez elektriny 77 obytných budov a 120 inštitúcií.

V čase útoku sa v Kyjeve nachádzali lotyšský prezident Edgars Rinkevičs, ako aj predsedovia oboch komôr českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová a Miloš Vystrčil, ktorí pricestovali na neohlásenú návštevu Ukrajiny.

(tasr, afp, telegram)

Ani letná ukrajinská protiofenzíva nedokázala priniesť výraznejší posun na fronte, ako dúfali mnohí podporovatelia Kyjeva. Vo viacerých z nich tento vývoj podľa denníka The Times vyvolal dôvodné obavy, že sa vojna na Ukrajine stane opotrebovávacím konfliktom.

(the times)

Premiérom sa stal v roku 2000 po tom, ako Vladimira Putina zvolili za prezidenta. V roku 2004 ho odvolali. Pričinil sa o hospodárske reformy vrátane zavedenia rovnej dane z príjmov v Rusku, napísala AP.

Po odchode z funkcie sa stal popredným predstaviteľom opozície a v roku 2008 chcel kandidovať za prezidenta Ruska. Celoštátna volebná komisia však jeho kandidatúru zamietla. Kasianov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opustil Rusko a údajne sa zdržiava v Lotyšsku.

Rusko vlani po začiatku invázie na Ukrajinu uviedlo do platnosti novú verziu zákona o zahraničných agentoch. Rozšírilo v nej právomoci úradov, ktoré môžu za takéhoto agenta označiť kohokoľvek, kto podľa ich názoru „koná pod vplyvom zo zahraničia“.

(tasr, ap)

Stefanišynová podľa svojich slov počas cestovania po Európskej únii zaznamenala v tlači aj na ulici vyjadrenia, že vojna trvá už pridlho. „Nemali by sme počítať dni, mali by sme vyčkať, ako sa situácia vyvinie,“ vyhlásila po viac než 600 dňoch od začiatku ruskej invázie.

(tasr, dpa)

„Dnes oznamujem, že Kanada daruje viac ako 11-tisíc útočných pušiek a viac ako 9 miliónov nábojov,“ uviedol kanadský premiér. Kanada v nedávnej dobe spustila vyšetrovanie údajného predaja protidronového systému Rusku.

(ukrainska pravda)

Psychické rozpoloženie rodiny Zorigta Arabžajeva bolo negatívne, pretože minulý rok zomrel jeden z jeho synov a sám Zorigto neskôr musel narukovať.

Po návrate domov na jar sa vzhľadom na duševné rozpoloženie manželky rozhodol zaobstarať si falošný úmrtný list, ktorý neskôr vyhodnotila vojenská polícia ako falzifikát.

(sibreal)

Toto takmer obkľúčené mesto blízko Ruskom obsadenej oblastnej metropoly Doneck čelí masívnym útokom ruských síl už viac než mesiac.

„Tretia vlna (útokov) sa začala. Útočia na nás tak ako predtým – zo všetkých smerov, z južného i severného krídla. Útočia na priemyselnú zónu,“ uviedol Barabaš.

Avdijivka sa na frontovej línii nachádza od roku 2014 a je súčasťou Doneckej oblasti, o ktorej Kremeľ tvrdí, že ju spolu s ďalšími troma ukrajinskými oblasťami anektoval.

„Útočia zo všetkých strán, využívajú množstvo pechoty. Do priemyselnej zóny vošla (vojenská) technika, umožnil to asfaltový povrch,“ povedal pre štátne médiá starosta Avdijivky. Ruské sily podľa neho útočia na mesto navádzanou a kazetovou muníciou. Takýchto „masívnych útokov“ je vraj za deň 30 až 40.

V Avdijivke podľa starostu zostáva 1350 obyvateľov. Mesto malo pred vojnou dovedna zhruba 30-tisíc obyvateľov. V priebehu minulého týždňa odtiaľ evakuovali 102 ľudí.

Keďže sa mesto nachádza pod paľbou od roku 2014, s väčšej časti zostalo v dôsledku ostreľovania zničené; stalo sa však symbolom ukrajinského odporu, píše AFP.

(tasr)

Sverdlin, ktorý pred časom založil projekt nazvaný Choďte lesom, v rozhovore pre ruské exilové médiá uviedol, že o tom, že v Rusku bolo po ňom vyhlásené pátranie, nevie. Dodal, že od marca minulého roku žije mimo Ruska.

Projekt Choďte lesom vznikol na jeseň minulého roka, keď ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil takzvanú čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa podľa Kremľa bezprostredne týkala viac ako 300-tisíc ľudí.

Projekt funguje v rámci komunikačnej platformy Telegram, cez ktorú dobrovoľníci – vrátane právnikov a psychológov – záujemcom „radia bezpečné trasy na odchod z Ruska, informujú o miestach, kde sa možno ukryť pred povolaním do armády či pomáhajú so zozbieraním peňazí na letenky. Poskytujú aj rady ruským vojakom na Ukrajine, ako sa priamo na bojisku bezpečne vzdať do ukrajinského zajatia.

Sverdlin v spomínanom rozhovore vyhlásil, že spolu s kolegami bude aj naďalej „pomáhať ľuďom, aby sa nezúčastňovali na tejto zločineckej a nezmyselnej vojne“ na Ukrajine. Dodal, že pomoc poskytli už 19 541 ľuďom. Podľa jeho názoru záchrana ľudských životov „stojí za akýkoľvek počet trestných stíhaní“.

Pred začiatkom vojny na Ukrajine Sverdlin pôsobil ako riaditeľ nadácie Nocležka na pomoc bezdomovcom.

(tasr, bbc)

Návrh poslali ako oficiálny list. Ukrajinská strana začala zvažovať aj evakuáciu ukrajinských vodičov.

„Navrhli sme množstvo kompromisov a poľská vláda aj Európska komisia o nich vedia. Ale dohodnúť sa na niečom je možné len vtedy, keď je chuť rokovať a nie len chuť blokovať hranice,“ povedal námestník ministra infraštruktúry Sergej Derkač.

(ukrainska pravda)