Nový volebný systém. Cesta k spravodlivejšej demokracii?

Slovensko, mladá demokracia v srdci Európy, sa od svojho vzniku v roku 1993 borí s otázkou, ako nastaviť pravidlá volieb tak, aby boli spravodlivé, stabilné a odrážali vôľu občanov. Volebný systém nie je len technická záležitosť. Je to mechanizmus, ktorý určuje, ako sa hlasy voličov premieňajú na politickú moc. Od parlamentných volieb po komunálne hlasovania má každý typ volieb na Slovensku svoje špecifiká, ktoré formujú rozloženie moci a ovplyvňujú stabilitu krajiny.

Cesta volebného systému od Mečiara po súčasnosť

Keď Slovensko v roku 1993 získalo samostatnosť, zdedilo pomerný volebný systém z čias Československa. V prvých rokoch samostatnosti sa krajina rozhodla pre jeden celoštátny volebný obvod, čo znamenalo, že hlasy voličov z celého Slovenska sa sčítavali a mandáty sa prideľovali podľa Hagenbach-Bischoffovej kvóty. Tento systém mal zaručiť reprezentatívnosť, no už v 90. rokoch sa ukázali jeho limity, najmä roztrieštenosť politickej scény a časté koaličné krízy.

Už v roku 1990 sa zaviedli preferenčné hlasy, čo voličom od začiatku modernej parlamentnej demokracie na Slovensku umožnilo ovplyvniť poradie kandidátov a pomôcť posunúť do parlamentu osobnosti, ktoré by sa tam podľa pôvodného poradia na kandidátke nemuseli dostať.

V priebehu nasledujúcich dekád sa systém ďalej dolaďoval. Napríklad v reakcii na politickú nestabilitu v 90. rokoch sa sprísnili pravidlá pre vstup strán do parlamentu, pričom vtedajšia garnitúra zaviedla päťpercentné kvórum na vstup do parlamentu pre strany (a neskôr sedempercentné kvórum pre koalície). Tieto úpravy viedli k väčšej stabilite, no zároveň obmedzili šance menších subjektov.

V súčasnosti v roku 2025 je pomerný systém naďalej dominantný pre parlamentné voľby. Aktuálne politické trendy ukazujú, že voliči čoraz viac volia podľa osobností, nie straníckych značiek. To vyvoláva otázku, či je súčasný systém schopný reflektovať túto zmenu.

Pomerný verzus väčšinový systém. Boj o spravodlivosť a stabilitu

Na pochopenie dilemy volebných systémov na Slovensku musíme porovnať dva hlavné prístupy: pomerný a väčšinový systém.

Pomerný systém, ako ho poznáme z parlamentných volieb, rozdeľuje mandáty podľa podielu hlasov. Jeho výhodou je, že aj menšie strany majú šancu na zastúpenie, čím sa odráža rozmanitosť politických názorov. Napríklad po voľbách v roku 2020 bolo potrebné vytvoriť širokú koalíciu, čo viedlo k častým vnútorným konfliktom a k poklesu dôvery voličov, ktorí vnímali politiku ako chaotickú.

Navyše, jeden celoštátny volebný obvod oslabuje väzbu poslancov na voličov v regiónoch. Naopak, väčšinový systém, ktorý sa používa pri prezidentských či komunálnych voľbách, je založený na princípe „víťaz berie všetko“.

V jednomandátových volebných obvodoch vyhráva kandidát s najvyšším počtom hlasov, čo zaručuje jasného víťaza, ale často ignoruje hlasy menšín. Väčšinový systém teda vedie k stabilnejším vládam, no potláča menšie strany a môže viesť k nespravodlivému rozdeleniu mandátov. Príkladom je britský systém: Liberálna strana vo voľbách v roku 1929 síce získala 23,4 percenta hlasov, ale len menej ako 10 percent mandátov.

Na Slovensku sa väčšinový systém uplatňuje pri prezidentských voľbách, v ktorých musí kandidát v druhom kole získať väčšinu hlasov voličov. Tento systém priniesol stabilné výsledky pri voľbách prezidentov, no kritici poukazujú na to, že vylučuje kompromisné hlasy, ktoré sa započítavajú pri pomernom volebnom systéme.

Zmiešaný systém, kombinujúci prvky oboch, sa na Slovensku nepoužíva, hoci v krajinách ako Nemecko prináša rovnováhu medzi stabilitou a reprezentatívnosťou.

Reálne dôsledky súčasného systému

Súčasný pomerný systém pre parlamentné voľby má jasné dopady. Na jednej strane umožňuje zastúpenie širokého spektra názorov, keďže v parlamente sedia strany tak konzervatívne, ako aj liberálne. To zaisťuje, že aj menšiny majú hlas.

Na strane druhej však päťpercentné kvórum bráni vstupu nových strán, čo môže viesť k stagnácii politickej scény. Napríklad v roku 2023 viaceré nové strany neprekonali potrebné kvórum na vstup do Národnej rady, čím prepadli tisíce hlasov. Navyše, jeden celoštátny volebný obvod naďalej oslabuje regionálnu väzbu poslancov na ich voličov.

Súčasný stav volebných systémov na Slovensku

Zatiaľ čo parlamentné voľby sa riadia jedným pevným modelom, v iných typoch volieb Slovensko ukazuje, že pozná aj alternatívy. Táto nejednotnosť je dôkazom, že zmena je možná, ak existuje politická vôľa.

Parlamentné voľby: pomerný systém s jedným celoštátnym obvodom, päťpercentné kvórum, preferenčné hlasy a Hagenbach-Bischoffova kvóta.

Prezidentské voľby: väčšinový systém s dvojkolovou voľbou, kde víťaz potrebuje získať väčšinu v druhom kole.

Voľby do VÚC: väčšinový systém, kde je predseda kraja volený priamo a poslanci cez pomerný systém v rámci krajov.

Komunálne voľby: väčšinový systém pre starostov a primátorov, pomerný pre poslancov obecných zastupiteľstiev vo väčších mestách.

Referendum: väčšinový systém, kde musí byť splnené kvórum 50-percentnej účasti na referende a väčšina musí hlasovať za návrh, ktorý je predmetom referenda.

Aký systém je pre Slovensko ideálny?

Odpoveď na otázku, ktorý systém je pre Slovensko najvhodnejší, závisí od priorít. Ak je cieľom stabilita, väčšinový systém by mohol priniesť silnejšie vlády, no za cenu nižšej reprezentatívnosti.

Zmiešaný systém kombinujúci pomerné a väčšinové prvky by mohol byť kompromisom. Napríklad rozdelenie Slovenska na viacmandátové obvody by posilnilo regionálnu väzbu poslancov a zároveň zachovalo pluralitu.

Diskusie o zavedení viacerých volebných obvodov, zmiešanom systéme či zmene volebného kvóra sa opakujú s železnou pravidelnosťou, no vždy narazia na politickú realitu. Strany, ktoré zo súčasného systému profitujú, totiž nemajú motiváciu ho meniť.

(red, pet)