Poľská realita nebola v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (a ani o dekádu neskôr) nijako oslnivá. Napriek proklamovaným úspechom a istotám žila väčšina národa skromne. Tá časť, ktorá mala o niečo viac peňazí si za ne nemala čo kúpiť – veľa spotrebného tovaru bolo nedostatkového.
Pre tých rovnejších medzi rovnými existovali špeciálne obchody. Mať na sebe niečo „zo západu“, znamenalo vyšší spoločenský status. Je paradoxom, ako veľmi vtedy ľudia túžili po veciach a ako veľa pre nich znamenali.
No a potom tu bol luxusný hotel pri mori a cudzinci s valutami. Za služby navyše radi zaplatili. Niektorí si to pamätajú – hotelová lobby a kaviarne plné vekslákov, priekupníkov a prostitútok. Čiastočne sa to tolerovalo a čiastočne využívalo. Napriek jasnému prímorskému slnku to bol svet pološera. Svet zvláštnych pokrivených elít režimu, ktorý hovoril o rovnosti.
Seriál Lesk nás vovádza do sveta prostitútok, ktoré nosili oblečenie v hodnote priemerného ročného príjmu päťčlennej poľskej rodiny. (Niektoré veci sa zase až tak nemenia, stačí si dnes prelistovať bulvár.) Sledujeme obchodníčkov s valutami a socialistickú elitu, ktorá si tiež chcela užiť ten „iný pocit“.
