Východ Slovenska dostal po ničivej víchrici ďalších 400-tisíc eur

Začiatkom júla zasiahla východné Slovensko silná búrka s nárazovým vetrom, ktorá spôsobila rozsiahle materiálne škody. Spomedzi samospráv to najviac pocítilo okresné mesto Gelnica, kde vietor strhol strechy z viacerých budov a zničil aj autá.

Nielen Gelnica, ale aj ostatné zasiahnuté samosprávy následne vyhlásili mimoriadnu situáciu, ktorú už zrušili. Škody nahlásilo niekoľko stoviek obyvateľov.

Zo strany miest, obcí i opozície sa objavila kritika smerom k štátu, že pomoc je nedostatočná, prichádza neskoro a neprišli financie na uhradenie záchranárskych prác.

Tieto tvrdenia minulý týždeň v piatok rázne odmietol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). V pondelok ich na tlačovej konferencii priamo z Gelnice poprel aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas).

Pomoc môžu aj opakovať

Priblížil, že jeho rezort stále poskytuje humanitárnu pomoc po ničivých búrkach, ktoré spôsobili škody na súkromnom i verejnom majetku. „Od začiatku tejto mimoriadnej situácie, teda od prvého dňa, sme nasadili do terénu 55 zamestnancov príslušných úradov práce,“ povedal Tomáš.

Postihnutým obyvateľom pomáhali vypĺňať žiadosti, aby humanitárna pomoc mohla čo najrýchlejšie prichádzať do domácností. Išlo o sedem úradov práce – Humenné, Prešov, Vranov nad Topľou, Košice, Stropkov, Spišská Nová Ves a Bardejov.

Do dnešného dňa schválili a vyplatili 315 takýchto žiadostí o humanitárnu finančnú pomoc a posudzujú aj ďalšie. Spolu dostali 360 žiadostí. Nie každá z nich je však oprávnená.  

„Zatiaľ 315 domácností, už dostalo pomoc, pričom drvivá väčšina z nich dostala tento príspevok v maximálnej možnej výške, a to 1 500 eur,“ vysvetlil minister s tým, že celkovo ide o sumu viac ako 400-tisíc eur.

Ako dobré rozhodnutie sa podľa neho ukazuje, keď po nedávnych záplavách i zemetrasení novelizovali príslušný zákon a zvýšili maximálnu možnú výšku finančného humanitárneho príspevku z 800 na 1 500 eur.

„Dokonca v opakovaných a opodstatnených prípadoch môžeme tento finančný humanitárny príspevok poskytnúť aj opakovane. Tento systémový krok, ktorý vláda prijala minulý rok, je teda správny,“ spresnil Tomáš.  

Príspevok pre samosprávy

Šéf rezortu zdôraznil, že humanitárna finančná pomoc slúži iba na pokrytie základných potrieb v prvej etape po vzniku mimoriadnej situácie.

Pokiaľ ide o väčšie škody na majetku, či už súkromnom, alebo verejnom, tam prichádzajú na rad poisťovne a v prípade, že krytie cez poisťovne nestačí, zasiahne samospráva a vláda SR.

„Okrem žiadostí pre fyzické osoby, domácnosti majú možnosť o finančné príspevky žiadať aj jednotlivé samosprávy. Chcem ich vyzvať, aby tak urobili, lebo doteraz máme týchto žiadostí veľmi málo,“ apeloval minister.

Ide o príspevok v maximálnej výške 15-tisíc eur. Ten môžu obce a mestá použiť len pre fyzické osoby, teda pre občanov. Na ministerstve zatiaľ evidujú iba deväť takýchto žiadostí.

Niektoré z nich dokonca neboli oprávnené, pretože viaceré samosprávy požiadali o finančné príspevky na obnovu verejného majetku, čo z tejto pomoci nie je možné.

Humanitárna pomoc je totiž určená iba pre domácnosti a občanov, a to v podobe rôzneho materiálu či hygienických pomôcok a potrieb, ktoré im obec alebo mesto môžu zakúpiť.

„Zatiaľ sme schválili jednu takúto žiadosť, ktorá bola kvalifikovane podaná. Ide o žiadosť mesta Hanušovce nad Topľou. Peniaze idú do samosprávy a odtiaľ priamo občanom,“ zdôraznil Tomáš.

Minister vyzval všetky dotknuté samosprávy, ktoré cítia, že môžu ešte pomôcť týmito prostriedkami svojim občanom, aby tak urobili a podali kvalifikovanú žiadosť.   

Pomôcť môžu aj nezamestnaní občania

Z úradov práce chce rezort ponúknuť aj ďalšiu formu pomoci, akú poskytli pri záplavách či zemetrasení. „Môžeme vyslať nezamestnaných ľudí na obnovu súkromného i verejného majetku,“ objasnil Tomáš.

Je na to určených niekoľko programov. Jedným z nich je podpora udržania pracovných návykov, takzvané aktivačné práce. K dispozícii je tisíc ľudí, ktorí môžu prísť pomôcť pri obnove.

V prípade, že to bude nevyhnutné, vedia zabezpečiť nezamestnaných aj prostredníctvom iných programov, v rámci ktorých by im rezort vyplácal aj väčšiu časť mzdy či príspevok vo výške životného minima. O týchto krokoch budú ešte rokovať so samosprávami.

Postihnuté oblasti teda získali od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny humanitárnu pomoc vo výške viac ako 400-tisíc eur. Ďalších 400-tisíc získalo 16 samospráv od ministerstva vnútra na úhradu záchranárskych prác pri obnove súkromného i verejného majetku.

Záverečná fáza pomoci, ktorá bude nasledovať, je uhradenie škôd, na ktoré nepostačovalo krytie cez poisťovne alebo pomoc od spomínaných ministerstiev.

„V mene vlády to overuje rezort vnútra. Kontroluje a vyčísluje, aby nenastalo duplicitné plnenie. Zatiaľ sa tá suma odhaduje zhodou okolností na ďalších 400-tisíc eur,“ prezradil Tomáš s tým, že sumu ešte spresnia a následne ju bude schvaľovať vláda.

Do Gelnice mieri aj opozícia

Minister uviedol, že vláda sa na ľudí z Gelnice a celej postihnutej oblasti „nevykašľala“ a to, čo tvrdí opozícia, nie je pravda.

„Od prvého dňa vláda pomáhala, či už prostredníctvom ministerstva práce, alebo ministerstva vnútra. Bol by som nerád, aby sa táto téma ďalej politizovala, lebo my máme konkrétne čísla a výsledky,“ dodal Tomáš.

Tento týždeň by sa mal v Gelnici uskutočniť aj parlamentný výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Iniciovali ho opozičné PS, KDH a SaS. 

Poslanci chcú priamo v teréne zhodnotiť situáciu, efektivitu poskytovanej pomoci a vypočuť si názory obyvateľov postihnutých obcí. Témou budú medializované informácie, že pomoc zo strany štátu je nedostatočná a prichádza oneskorene.

Na stretnutie pozvali primátora Gelnice Dušana Tomaška, zástupcov postihnutých obcí, príslušných okresných úradov a predstaviteľov rezortu vnútra.

Stovky tisíc od ministerstva vnútra

Šutaj Eštok v piatok na tlačovej konferencii informoval, že nasledujúci deň po veternej smršti sa na odstraňovaní jej následkov zúčastnili všetky zložky rezortu vnútra.

„Na mieste bol zriadený aj štáb krízového riadenia. Ten koordinoval všetky záchranné práce. Všetci tam boli preto, aby sme poskytli prvú pomoc obyvateľom,“ vysvetlil minister.

Spresnil, že minulý týždeň vo štvrtok, teda 23 dní od víchrice, poslal rezort 400-tisíc eur na účet šiestich okresných úradov, ktoré pôjdu následne pre samosprávy, aby mohli uhrádzať či splácať práce i škody, ktoré im prírodný živel spôsobil.

Štátny tajomník ministerstva Michal Kaliňák doplnil, že peniaze vyplatili v rekordne krátkom čase, čo v minulosti pri živelných pohromách nebolo pravidlom.

„Je to unikát a rekord, ktorý na Slovensku nebol. To nikto nemôže spochybniť. Nikdy neboli skrátené lehoty v takomto rozsahu. V minulosti sa uhrádzali škody po živelných pohromách štyrikrát do roka a povodne dvakrát do roka,“ vyhlásil Kaliňák.

Dodal, že ďalšia pomoc bude na ceste počas augusta.