České voľby sú blízko. Okrem bizarných sľubov ich sprevádzajú obavy z Moskvy i Bruselu

Dátum konania volieb do dolnej komory českého parlamentu – Poslaneckej snemovne – bol prezidentom Petrom Pavlom stanovený na 3. až 4. októbra tohto roku. V prieskumoch vedie opozičné hnutie ANO českého podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša, a to dlhodobo.

Ten sa v rozhovore pre CNN Prima News vyjadril, že by privítal, keby sa mu podarilo zostaviť jednofarebnú – hoci nie väčšinovú – vládu, ktorá sa pri hlasovaní bude môcť spoliehať na hlasy niektorých parlamentných strán. V takom prípade by bol premiérom.

"Ak by musela vzniknúť koalícia, v ktorej by povedali, že Babiša nechcú, tak som pripravený na to, aby hnutie bolo vo vláde aj bezo mňa," dodal bývalý český premiér.

Kto podporí ANO?

Na druhom mieste sa v prieskumoch drží koalícia SPOLU na čele so súčasným premiérom Petrom Fialom pozostávajúca z Občianskej demokratickej strany (ODS), strany TOP 09 a napokon z ľudovcov v radoch Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej (KDU – ČSL).

Keďže sa trojici strán v ostatných parlamentných voľbách vytvorenie koalície vyplatilo, ich predstavitelia už oficiálne potvrdili, že aj do volieb v októbri 2025 pôjdu vedno.

O tretie miesto sa boria opozičná Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD) a koaličná strana Starostovia a nezávislí (STAN), ktorým predsedá Vít Rakušan.

Na Okamuru podalo 7. augusta Štátne zastupiteľstvo žalobu a hrozia mu až tri roky odňatia slobody. Prokurátor žalobu odôvodnil minuloročnými predvolebnými plagátmi zachycujúcimi "migrantov negroidnej rasy a rómske etnikum".

Štátne zastupiteľstvo síce nateraz nepožaduje zákaz činnosti samotnej SPD a obmedzuje požadovaný trest na pokutu, no Okamura už pre prípad zákazu činnosti strany zaregistroval náhradnú stranu, ktorá by mohla ísť do volieb: Strana priaznivcov demokracie a Tomia Okamuru (SPDTO).

Podľa posledného prieskumu z 3. augusta by sa do poslaneckej snemovne dostala aj Česká pirátska strana (Piráti), ktorú vedie Zdeněk Hřib, a hnutie Stačilo! vedené Komunistickou stranou Čiech a Moravy Kateřiny Konečnej.

Za hnutie budú podľa júlového vyjadrenia kandidovať okrem komunistov aj predstavitelia Sociálnej demokracie (SOCDEM, bývalá ČSSD).

Podceňovať však podľa odborníkov neradno ani stranu Motoristi sebe (AUTO), ktorá sa pohybuje tesne pri hranici zvoliteľnosti.

Tí pre svoj postoj k spaľovacím motorom "stelesňujú nový front kultúrnej vojny", mieni vedúca medzinárodných projektov analytického ústavu STEM Nikola Hořejš.

"Proruskí" a "rusofóbni"

Stranu SPD a komunistami vedené Stačilo! označil ruský prorežimný politológ Vadim Truchačev pred vyše rokom za "sily úplne lojálne voči Rusku", zatiaľ čo strany súčasnej českej vlády sú v Rusku považované za rusofóbne.

Postoj českej vlády nielen k Putinovmu režimu, ale aj všeobecne k ruským občanom celkovo odráža tak súbor kontroverzných zákonov prijatých v rámci balíčka lex Ukrajina, ako aj vyjadrenia vláde nakloneného prezidenta Petra Pavla o potrebe lepšieho monitorovania ruských občanov v krajinách Európskej únie.

Keďže napríklad zákon o postihovaní činnosti v prospech cudzej mocnosti je podľa súčasného tieňového ministra spravodlivosti Radka Vondráčka (ANO) "gumený", strana nevylučuje jeho novelizáciu, čo súčasný minister vnútra Vít Rakušan (STAN) kritizuje a za zákonom si stojí.

Babiš osobne zákon kritizoval ešte koncom minulého roka, keďže podľa neho sa môže zákon vzťahovať aj na "prihlúple komentáre na sociálnych sieťach".

Kým ANO ide do volieb s tým, že zákon namierený proti "ruským agentom" pozmení či zruší, Piráti sľubujú svojim voličom prakticky habanie majetku ruských občanov.

Keďže Česko trpí katastrofickou bytovou krízou a bývanie je v Česku najdrahšie v Európe, strana sľubuje za štyri roky postaviť 200-tisíc nových bytov a tiež 68-krát vyššie daňové zaťaženie nehnuteľností vo vlastníctve občanov Ruska, ktoré má, pochopiteľne, viesť k vzdaniu sa nehnuteľnosti.

Predseda pirátskej strany sa pre portál iDNES.cz vyjadril, že cieľom je vyššie zdanenie "ruských špekulantov", ktorí v Českej republike nemajú trvalý pobyt.

"Opierať sa budeme napríklad o sankčný zoznam ministerstva zahraničia. Azylanti by mali, samozrejme, výnimku," uviedol pre portál Hřib.

Brusel verzus Moskva

Podľa odborníkov by však bol podobný návrh mimo reality. V Česku je totiž 40-tisíc legálne žijúcich, študujúcich či pracujúcich občanov Ruska, z ktorých mnohí majú v krajine napríklad dočasný pobyt – nie azyl či pobyt trvalý.

Keďže "ruská otázka" zohráva v predvolebnom boji nezanedbateľný činiteľ, mnoho voličov sa podľa júnového prieskumu Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) vykonaného na vzorke 2 856 opýtaných obáva ovplyvňovania volieb zo zahraničia.

Zatiaľ čo 42 percent opýtaných sa obáva zásahov zo strany Kremľa, 41 percent manipulácií zo strany Bruselu. Časť z nich – 29 percent – sa obáva aj zasahovania zo strany Spojených štátov amerických.

Ruská otázka od februára 2022 priamo súvisí s inváziou na Ukrajine a aj vzťah k jej podpore rozdeľuje českých voličov.

Analytik agentúry Ipsos Michal Kormaňák sa pre portál Seznam zprávy vyjadril, že voliči vládnych strán a Pirátov sa k pomoci Ukrajine stavajú kladne. Tiež zdôrazňujú, že ukrajinskí utečenci odvádzajú štátu viac peňazí, ako z neho dostávajú.

Prečo vedie ANO?

"Priaznivci opozície to zas vidia veľmi opačne," vysvetľuje Kormaňák. Babišovo ANO, ktorého prvenstvo vo voľbách je takmer isté, sa podľa analytika teší podpore aj tých voličov, ktorí Rusko v jeho invázii nepodporujú – prekáža im však dopad pomoci Ukrajine na Čechov.

Prílišné venovanie sa Moskve a Bruselu však už mnohých českých voličov otrávilo, z čoho Babišovo ANO takisto ťaží. Kladie totiž v predvolebnej kampani dôraz na vnútropolitické otázky – okrem dostupnosti bývania je to aj zhoršujúca sa miera drahoty a s ňou priamoúmerne klesajúca životná úroveň.

Podľa Reuters získal Babiš podporovateľov aj sľúbením prísnejších obmedzení migrácie do Európy a podporou Donalda Trumpa, hoci zvyšovanie ciel kritizoval.

Babiš tak umiestnil svoje sľuby a program do pomyselného priesečníka najväčších obáv občanov Českej republiky.

Podľa aktuálnych prieskumov je to okrem ruskej invázie u našich východných susedov práve rast cien, daní, migrácie a s ňou súvisiacich teroristických útokov v Európe.

Odporcovia označujú lídra ANO za populistu a vyčítajú mu kauzu Čapí hnízdo, v ktorej stále figuruje ako obžalovaný.

Českí politológovia upozorňujú, že voliči sa v konečnom dôsledku rozhodujú nie na základe programu a prísľubov strany, lež na základe sympatií k predsedovi toho-ktorého politického zoskupenia či pod vplyvom emócií.

Ozveny v strednej Európe

Zatiaľ čo strany uchádzajúce sa o hlasy voličov otázka rusko-ukrajinskej vojny a postoja k nej rozdeľuje, víťazstvo Babišovho ANO, ktoré má bližšie k postoju súčasnej slovenskej vlády, by pravdepodobne viedlo k otepleniu napätých slovensko-českých vzťahov.

Babiš ešte v januári pre agentúru ČTK potvrdil, že v prípade jeho víťazstva by sa obnovili medzivládne konzultácie s Bratislavou.

Tento podľa Fialu "symbolický nadštandardný nástroj" začal pokrivkávať počas vlády Igora Matoviča (vtedy OĽANO, dnes SLOVENSKO) a napokon bol prerušený pre rozdielne postoje českej a slovenskej vlády k zahraničnej politike Ruska.

Fiala podľa Babiša okrem medzivládnych konzultácií "zničil" aj Vyšehradskú štvorku (V4) ako takú, zameriavajúc sa na Poľsko a ignorujúc východného a juhovýchodného partnera Českej republiky.

Podobne by sa teda v prípade víťazstva ANO zlepšili aj vzťahy medzi Prahou a Budapešťou, hoci možno iba do parlamentných volieb, ktoré môžu už v roku 2026 ukončiť dlhé vládnutie Fideszu premiéra Viktora Orbána.

Okrem politických postojov zbližuje súčasného maďarského, slovenského a možného budúceho českého premiéra aj rad ďalších činiteľov.

Všetci traja napríklad v septembri minulého roka spolu so srbským premiérom Aleksandarom Vučićom, bývalým slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom či súčasným Petrom Pellegrinim prijali pozvanie na oslavu Zemanových narodenín.

Otázne však je, aké vzťahy nadviaže prípadná Babišova vláda s Varšavou – na poste poľského premiéra totiž sedí liberál Donald Tusk (Občianska platforma) a prezidentom je od 6. augusta konzervatívec Karol Nawrocki (s podporou strany Právo a spravodlivosť).

Ten síce zaujíma voči pomoci Ukrajine rezervovanejšie stanovisko ako súčasná poľská či česká vláda, no zároveň je od roku 2024 zaradený na ruský zoznam hľadaných osôb, keďže sa podieľal na odstraňovaní pamätníkov Červenej armády v Poľsku.