Školy sa menia na Babylon. Jazyková bariéra brzdí výučbu slovenských detí

Rozmanitosť v číslach a regiónoch

Podľa Štátnej školskej inšpekcie tvorili v rokoch 2019 až 2020 cudzinci 3,7 percenta zo 7 211 žiakov v skúmaných školách. Najväčšiu skupinu predstavovali deti z Ukrajiny (1 492), nasledovali Vietnamci (341), Rusi (218), Srbi (184) a Česi (179).

V menších počtoch sa objavili deti z Poľska, Rumunska, Bulharska, Talianska, zo Španielska, ale aj z Číny, Indie, Iraku či Nigérie. V školách sa tak vyskytlo viac než 20 rôznych materinských jazykov – od ukrajinčiny, vietnamčiny, ruštiny cez maďarčinu, rumunčinu, arabčinu až po francúzštinu.

Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe z roku 2024 poukázal na nerovnomerné rozloženie tejto záťaže. V Bratislavskom kraji tvorili žiaci odídenci 3,56 percenta všetkých žiakov, v Nitrianskom 2,44 percenta a v Trnavskom 2,38 percenta.

V niektorých školách hlavného mesta alebo väčších miest na západnom Slovensku tvorili cudzinci viac ako 15 percent žiakov, zatiaľ čo na vidieku či vo východných regiónoch ich počet nepresahoval jednotky percent. Táto disproporcia znamená, že podpora musí byť adresná, nie plošná.

Štátnu školskú inšpekciu súčasný stav neteší

Zo správy Štátnej školskej inšpekcie vyplýva, že rozhodujúcim faktorom úspešného začlenenia detí cudzincov do tunajšieho školského prostredia je znalosť slovenského jazyka. Inšpekcia uvádza, že „dobrá znalosť vyučovacieho jazyka je podmienkou úspešného začlenenia žiakov cudzincov do života školy, ich komunikácie a adaptácie v triede aj neskoršej úspešnosti na trhu práce“.

Práve jazyková bariéra totiž predstavuje najväčšiu prekážku v prvých mesiacoch po nástupe do školy a ovplyvňuje aj priebeh a kvalitu vyučovania v triede.

Inšpekcia zároveň zistila, že školy nezriaďovali špeciálne triedy pre cudzincov, ale zaraďovali ich jednotlivo alebo v menších skupinách do bežných tried. Učitelia tak často nemali presne stanovené pravidlá hodnotenia a v prvých mesiacoch volili pri predmete slovenský jazyk a literatúra benevolentnejší prístup. Asi 11 percent žiakov dosahovalo slabšie výsledky v slovenčine a časť z nich sa na jazykovom kurze vôbec nezúčastnila.

Jazyková bariéra a dosahy na slovenských žiakov

Dieťa, ktoré nerozumie slovenčine, má obmedzenú schopnosť sledovať učivo a zapájať sa do výučby. Ministerstvo školstva preto umožňuje školám zaradiť takéhoto žiaka do ročníka podľa veku na skúšobné obdobie jedného roka a poskytovať mu jazykovú prípravu. Po jej absolvovaní má byť schopný zvládnuť bežné vyučovanie na rovnakej úrovni ako slovenskí spolužiaci.

Metodické materiály Štátneho pedagogického ústavu určujú, že riaditeľ školy má tri mesiace na posúdenie jazykovej úrovne dieťaťa a jeho zaradenie do vhodného ročníka. Ak sa preukáže, že úroveň slovenčiny nestačí, môže dieťa absolvovať intenzívny jazykový kurz. Takéto kurzy vedú buď učitelia priamo v škole, alebo externí lektori. Využívajú sa aj učebnice slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktoré pripravili odborníci.

Bez dôslednej jazykovej prípravy je učiteľ nútený venovať nadmernú pozornosť žiakovi, ktorý nerozumie, čo sa deje na hodine. To má priamy dosah na ostatných. Znižuje sa tempo výučby a čas na individuálnu prácu s domácimi žiakmi. Metodické odporúčania pre deti s odlišným materinským jazykom preto navrhujú intenzívny jazykový blok pred zaradením do bežnej triedy, pravidelné meranie pokroku a jasné hodnotenie.

Finančné súvislosti a záťaž pre školstvo

Vzdelávanie detí cudzincov predstavuje pre slovenské školy viac ako bežné náklady na žiaka. Štát totiž poskytuje školám financovanie podľa normatívneho modelu, ktorý zohľadňuje počet žiakov, personálnu náročnosť a regionálne špecifiká v zmysle zákona č. 597/2003 a súvisiaceho nariadenia vlády.

Okrem toho je financovanie školy a školského procesu v zásade zabezpečované zo štátneho rozpočtu vrátane bežných prevádzkových nákladov či investícií do rekonštrukcie a modernizácie.

Podľa OECD investuje Slovensko ročne do vzdelávania jedného žiaka základnej alebo strednej školy približne 9 626 amerických dolárov, čo je menej než priemer krajín OECD vo výške 12 647 dolárov, no stále ide o výrazný podiel verejných výdavkov.

Školy s deťmi cudzincov však čelia nákladom, ktoré presahujú bežný normatívny príspevok. Patria sem učebnice slovenčiny ako cudzieho jazyka, tlmočnícke služby, školenia učiteľov a špeciálne pomôcky. Časť týchto výdavkov kryjú eurofondy, no často až po oneskorenej refundácii, takže školy musia siahnuť do vlastných rozpočtov. 

Najvyšší kontrolný úrad vyčíslil, že v rokoch 2022 až 2024 smerovalo do škôl viac než 76 miliónov eur prevažne z európskych zdrojov, no podiel škôl s jazykovými kurzmi klesol pre nedostatok lektorov a meškajúce financovanie. Výsledkom sú rozdielne podmienky a nerovnaká úroveň podpory pre žiakov.

Skúsenosti zo zahraničia

V krajinách V4 existujú modely, ktoré stoja za pozornosť. V Poľsku fungujú prípravné oddelenia, v rámci ktorých sa deti z cudziny najprv intenzívne venujú poľštine. Až po dosiahnutí primeranej úrovne sú začlenené do bežných tried.

V Českej republike sa po príchode väčšieho počtu detí cudzincov upravili pravidlá prijímania a regionálne úrady koordinovali kapacity. Maďarsko ponúka kurzy maďarčiny aj na stredných a vysokých školách ako základ integrácie. Spoločným znakom je dôraz na jazyk ako prvý krok k úspešnému vzdelávaniu bez znižovania nárokov na vedomosti.

Férový plán pre školy a deti cudzincov

Milióny eur z európskych zdrojov doteraz pomohli len čiastočne, pretože peniaze prichádzajú oneskorene a ich využitie je nerovnomerné. Jasne stanovené postupy aj ucelená stratégia na vzdelávanie maloletých cudzincov vrátane koordinovaného financovania umožnia školám pripraviť sa na túto realitu bez toho, aby utrpela kvalita vzdelávania slovenských detí.

Budúcnosť bude závisieť od toho, či sa podarí nastaviť férový a realistický model integrácie, čo v praxi znamená jednotný model jazykovej prípravy, ktorý ochráni záujmy slovenských žiakov a zároveň umožní cudzincom zvládnuť školské prostredie bez dlhodobých problémov.