Zo zahraničia sa vracia len tretina špičkových študentov. Slovensko prichádza o milióny

Vyplýva to z rozsiahlej analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) v spolupráci s Inštitútom sociálnej politiky.

Odborníci po prvý raz presne vyčíslili, koľko slovenských študentov sa po skončení vysokoškolského štúdia v zahraničí vráti späť, aké výhody im prináša zahraničné vzdelanie a aký má tento trend dopad na verejné financie.

Vysoký odliv, nízka návratnosť

Podľa údajov z maturitných ročníkov 2012 až 2015 sa do roku 2022 vrátilo na Slovensko len približne 40 percent študentov, ktorí celé vysokoškolské štúdium absolvovali v zahraničí. 

V prípade najlepších maturantov je návratnosť ešte nižšia, len okolo tretiny sa rozhodne pre návrat domov. Najčastejšie študenti odchádzajú do Českej republiky, nasledujú Spojené kráľovstvo, Dánsko a Holandsko.

„Samotný odchod za štúdiom nie je problémom, ak sa študenti po skončení vracajú späť a zapájajú sa do ekonomického a spoločenského života doma. Analýza však ukazuje, že návratnosť je nízka,“ upozornila generálna riaditeľka IVP Zuzana Baranovičová. 

Osobitne slabú návratnosť vykazujú absolventi odborov ako informačné technológie.

Prémia za zahraničné štúdium

Zahraničné vzdelanie pritom výrazne pomáha študentom pri uplatnení sa na trhu práce. Navrátilci zarábajú v priemere o 2 100 až 2 450 eur ročne viac ako ich rovesníci s diplomom zo slovenských univerzít. 

Prémia za zahraničné štúdium dosahuje päť rokov po maturite približne jedno až päť percent, po desiatich rokoch môže stúpnuť až na deväť percent.

Z pohľadu verejných financií je návrat študentov mimoriadne výhodný. Štát totiž neplatí ich vysokoškolské štúdium, no profituje z ich daní a odvodov. Analýza ukazuje, že ak by sa návratnosť zvýšila na 75 percent, len pri jednej maturitnej kohorte z roku 2012 by Slovensko získalo takmer 72 miliónov eur počas 20 rokov.

Naopak, u domácich absolventov sa investícia štátu do vzdelania vráti najskôr po deviatich rokoch.

Štát chce talenty doma

Ministerstvo školstva deklaruje, že sa od nástupu súčasného vedenia touto problematikou intenzívne zaoberá.

Jeho cieľom je znížiť odliv talentovaných študentov a zároveň zvýšiť atraktivitu vysokoškolského štúdia na Slovensku. „Zavádzame opatrenia, ktoré motivujú mladých ľudí zostať študovať doma,“ uviedol rezort pre Štandard.

Jedným z hlavných krokov je nový zákon o vysokých školách. Ten má priniesť väčšiu flexibilitu, moderné formy výučby a väčší dôraz na praktickú prípravu. 

Podporu talentovaných maturantov chcú zabezpečiť aj cez špeciálnu štipendijnú schému „Študujem doma, Slovensko ma odmení!“, ktorá má motivovať najlepších študentov zostať na slovenských univerzitách.

Okrem toho rezort investuje do vysokoškolskej infraštruktúry, zvyšuje financovanie univerzít a rozširuje možnosti študentských štipendií, najmä talentových a odborových.

Ministerstvo chce tiež zlepšiť podmienky pre študentov, podporiť ich duševné zdravie, rozvoj podnikavosti a zvýšiť medzinárodné postavenie slovenských vysokých škôl.

Z pohľadu štátu ide o dôležitú stratégiu nielen z hľadiska vzdelanosti, ale aj z hľadiska dlhodobého ekonomického prínosu. Cieľom je, aby sa štúdium na Slovensku stalo porovnateľne atraktívne s ponukou v zahraničí.

Chýbajú podmienky na dôstojný život

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa mladí ľudia po skončení štúdia v zahraničí nevracajú na Slovensko, je podľa predsedu Študentskej rady vysokých škôl Patrika Prístupného kombinácia nízkeho finančného ohodnotenia a chýbajúcich atraktívnych pracovných príležitostí. 

Ako pripomenul, aj pri porovnateľných životných nákladoch býva ich príjem na Slovensku citeľne nižší než v zahraničí. Zďaleka však nejde len o peniaze. „Silnými faktormi sú aj nízka dôvera vo verejné inštitúcie, všeobecná nedôvera v systém či aktuálna politická kultúra,“ vysvetlil Prístupný pre Štandard. 

Dlhodobo neriešené problémy, ako je nezáujem o potreby mladých ľudí a slabá podpora mladých rodín, podľa neho odrádzajú mnohých od návratu domov.

Ten by podľa Prístupného zvážili, ak by existovali podmienky na dlhodobo stabilný a dôstojný profesionálny aj osobný život. Dôležitú rolu zohrávajú aj dostupnosť bývania, kvalitné zdravotníctvo, verejné služby a predvídateľné právne prostredie. 

„Pre mnohých je návrat otázkou systémových predpokladov, nie osobného postoja voči krajine. Na dlhotrvajúci systémový problém nie je možné uplatniť dočasné riešenie,“ uzavrel Prístupný.

Ekonomicky oslabené Slovensko

Trend odchodu vzdelaných a perspektívnych mladých ľudí zo Slovenska má podľa analytika Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Matúša Senaja citeľné ekonomické dôsledky. Od výpadku príjmov z daní a odvodov, až po stratu talentov, ktoré by mohli na Slovensku zakladať inovatívne firmy.

Ako pre Štandard uviedol, najväčší dopad má odchod mladých vo veku okolo 23 rokov. Práve v tomto období sa zo záťaže pre verejné financie stávajú ich prispievateľmi. 

Aj keď štúdium v zahraničí nie je samo osebe problémom, podľa Senaja je alarmujúce, že Slovensko má druhý najvyšší podiel študentov v zahraničí spomedzi krajín EÚ. „Riziko, že sa významná časť z nich nevráti, tak rastie,“ upozornil.

Odchody slovenských študentov sú stratou aj pre domáce univerzity, ktoré tak prichádzajú o kvalitných uchádzačov. Potenciálne prínosy vyššej návratnosti sú pritom zjavné. Pozitívny vplyv na verejné financie, trh práce aj inovačný potenciál krajiny. 

Analytik zároveň pripomína, že Slovensko by malo aktívne pracovať aj na tom, aby si udržalo zahraničných študentov, ktorí na našich univerzitách študujú. Hoci ich počet rastie, zatiaľ nedosahuje objem slovenských študentov v zahraničí.

„Ak sa podarí zvýšiť návratnosť a zároveň udržať zahraničných študentov po škole, môže to významne prispieť k rastu ekonomiky,“ dodal Senaj.