Maďarsko: jednotný systém a výrazné zvýšenie platov
V Maďarsku aj Poľsku tvoria súkromné a cirkevné školy stabilnú súčasť štátom podporovaného školstva. Oba štáty pristupujú k financovaniu týchto inštitúcií rovnocenne ako ku školám verejným, nielen čo sa týka dotácie na žiaka, ale aj v oblasti miezd učiteľov.
V Maďarsku platí od roku 2013 centralizovaný model financovania všetkých škôl vrátane súkromných a cirkevných priamo zo štátneho rozpočtu cez regionálne centrá.
Podľa údajov z portálu Eurydice sú neštátne školy financované rovnako ako verejné vrátane platov učiteľov, ktoré sa navyšujú rovnakým tempom.
V roku 2024 maďarská vláda zvýšila platy učiteľov o 32,2 percenta, čím sa priblížili na 71,8 percenta priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaného obyvateľa.
Financovanie sa vzťahuje aj na vysoké školy. V Maďarsku štát každoročne určuje, koľko študentov bude financovať z verejných zdrojov na jednotlivých vysokých školách. Tieto miesta nemusia byť len na verejných vysokých školách, štát ich môže prideliť aj súkromným alebo cirkevným vysokým školám, ak splnia kvalitatívne podmienky.
Poľsko: spravodlivé financovanie cez samosprávy
Poľsko od roku 2017 garantuje stopercentnú dotáciu na žiaka pre cirkevné aj súkromné školy, a to na úrovni porovnateľnej s verejným školstvom.
Ako uvádza portál Eurydice, financovanie neštátnych škôl zabezpečujú najmä miestne samosprávy, konkrétne gminy a powiaty. V prípade, že tieto školy vzdelávajú deti so zdravotným znevýhodnením, môžu získať ešte vyšší príspevok.
Súkromné a cirkevné školy v Poľsku majú rovnaký právny status ako verejné školy a musia spĺňať identické vzdelávacie štandardy vrátane počtu hodín či spôsobu hodnotenia žiakov.
V školskom roku 2022/2023 tvorili neštátne školy približne 15,6 percenta všetkých škôl v krajine, pričom ich podiel každoročne narastá.
Česká republika: cirkevné a súkromné školy s limitmi
V Českej republike existuje viacúrovňový model financovania škôl, ktorý rozlišuje medzi verejnými, cirkevnými a súkromnými zriaďovateľmi.
Ako pre Štandard priblížil Miroslav Hřebecký, programový riaditeľ portálu EDUin, systém sa v mnohých ohľadoch líši nielen v zdrojoch, ale aj v stabilite a spravodlivosti financovania.
Verejné školy dostávajú plné financovanie výučby zo štátneho rozpočtu. Od roku 2020 sa už nepoužíva klasický normatív na žiaka, namiesto toho sa uplatňuje systém takzvaných PHmaxov (pedagogický úväzok maximálny), ktorý zohľadňuje veľkosť tried a je odstupňovaný podľa počtu žiakov. Prevádzku a náklady na budovu hradí zriaďovateľ, spravidla obec.
Cirkevné školy majú teoreticky rovnaký nárok na štátne financie ako verejné. Normatív určuje ministerstvo školstva podľa priemerných výdavkov verejných škôl. Problémom však je, že sa tieto údaje vyhodnocujú s ročným oneskorením, čo v časoch vysokej inflácie alebo výrazného zvyšovania platov učiteľov znamená finančný sklz.
Na prevádzku budovy by mal prispievať zriaďovateľ, ako však upozornil Hřebecký, „katolícka cirkev má vlastné prostriedky, no menšie cirkvi často nemajú ani na základný príspevok. Školy potom musia vyberať školné“.
Normatív zaostáva za aktuálnou ekonomikou
Okrem toho sú platy učiteľov v českých cirkevných školách výrazne nižšie než vo verejnom sektore.
„Súkromné školy si samy vyžiadali zachovanie zákona z roku 1999, ktorý ich financuje podľa počtu žiakov. Majú nárok na 60 percent priemerných nákladov verejných škôl, no ak získajú nadpriemerné hodnotenie inšpekcie, môžu získať 90 percent (stredné školy) alebo až 100 percent (základné školy) z priemeru,” opísal Hřebecký Štandardu.
Financovanie vykonávajú kraje z prostriedkov štátneho rozpočtu. Rovnako ako cirkevné školy však musia prevádzkové náklady a nadštandard pokrývať zo školného.
Hřebecký zároveň upozornil, že rozdiel medzi reálnymi výdavkami a normatívom spôsobuje napätie v rozpočtoch neštátnych škôl. Normatív sa totiž vždy počíta z predchádzajúceho roku, takže zaostáva za aktuálnou ekonomickou realitou.
Hřebecký: Sankcie na Slovensku môžu byť likvidačné
Návrh Ministerstva školstva SR, ktorý od roku 2027 podmieňuje plné financovanie neštátnych škôl tým, že budú prijímať všetkých záujemcov zo spádovej oblasti a nebudú vyberať školné, skritizoval aj Hřebecký.
„Takýto model je potenciálne destabilizujúci. Ak štát nepokrýva všetky bežné náklady súkromných či cirkevných škôl, je nespravodlivé ich za vyberanie školného sankcionovať,” uviedol.
Zavádzanie povinnosti prijímať všetky deti zo spádovej oblasti pod hrozbou zníženia dotácie považuje za dvojsečný prístup.
Na prvý pohľad ide o snahu štátu zmierniť nerovnosti, v praxi však môže dôjsť k trestaniu kvalitných škôl s dobrou povesťou. Tie by potom nemuseli kapacitne zvládnuť vysoký záujem zo spádovej oblasti a následne by prišli o pätinu príspevku.
Alternatívou by podľa Hřebeckého bolo rozširovanie kapacít, čo je pri súčasných cenách investícií nerentabilné.
„Z môjho pohľadu ide o zásah do možností slobodného pôsobenia v oblasti školstva, aj keď je silne regulované. Celé to pôsobí skôr ako snaha zvýhodňovať verejné školy a zakrývať to kritériami, ktoré nie sú jednoduché na splnenie,“ opísal.
Ako ďalej poznamenal, aj v Českej republike viedli nedávno diskusiu o tom, či by neštátne školy mali mať povinnosť prijímať miestne (spádové) deti. Nakoniec sa tento návrh nezaviedol. Výhodou by bola lepšia dostupnosť, no na druhej strane by školy prišli o možnosť byť odlišné a samostatné výmenou za mierne zvýšené školné.
Ak by mal štát skutočne záujem úplne odstrániť nerovnosti vo vzdelávaní, podľa Hřebeckého by to znamenalo opustiť myšlienku neštátneho školstva. „To je však už čisto politické rozhodnutie,“ uzavrel.
