Dôležitým zistením je aj to, že žiaci z menších škôl dosahujú horšie výsledky v celoštátnych štandardizovaných testoch.
Rezort školstva plánuje legislatívne zmeny
ÚHP upozorňuje, že pokles počtu škôl bude pravdepodobne pokračovať, a preto je nevyhnutná koordinácia medzi zriaďovateľmi a ministerstvom školstva.
Podľa analytikov je potrebné včas identifikovať školy, pri ktorých by bolo efektívne ich zlučovanie, aby nedochádzalo k neplánovanému rušeniu škôl dôležitých pre regióny.
„Je dôležité konať už teraz, kým je čas pripraviť sa na budúci vývoj a zabezpečiť, aby školská sieť bola efektívna, ale zároveň dostupná a kvalitná pre všetky deti,“ dopnil ÚHP.
Na tieto zistenia zareagovalo aj Ministerstvo školstva SR. Pre Štandard uviedlo, že aktuálne, aj s ohľadom na zistenia z revízie výdavkov, pripravuje viaceré legislatívne zmeny. „Ich cieľom je nielen racionalizácia školskej siete, ale predovšetkým zefektívnenie fungovania systému s dôrazom na zlepšenie kvality vzdelávania,” objasnil rezort.
Pokles pocítia niektoré regióny skôr
Aj podľa demografa a prognostika Borisa Vaňa čaká Slovensko v najbližších desaťročiach výrazná demografická zmena, ktorá sa citeľne dotkne aj školského systému.
Krajinu nevyhnutne zasiahne znižovanie počtu obyvateľov spolu s intenzívnym starnutím populácie.
Vývoj počtu školopovinných detí vo veku 6 až 15 rokov síce v uplynulých desiatich rokoch mierne rástol, čo spôsobila vyššia pôrodnosť v rokoch 2007 až 2020, no tento trend sa čoskoro zmení.
„Od roku 2026 nastane dlhodobý pokles tejto vekovej skupiny, pričom v niektorých regiónoch bude úbytok obzvlášť výrazný. Do roku 2040 by sa počet školopovinných detí mohol znížiť až o 150-tisíc, teda približne o štvrtinu,” opísal Vaňo pre Štandard.
Ako ďalej uviedol, regionálne rozdiely sú v tomto smere výrazné. Kým na severe a východe krajiny, kde je pôrodnosť tradične vyššia, sa pokles počtu školopovinných detí ešte len začne prejavovať, v niektorých oblastiach južného a stredného Slovenska je tento trend už realitou.
Je však isté, že úbytok školopovinných detí postupne zasiahne všetky regióny na Slovensku.
Nový pomer obyvateľov
Dlhodobo klesajúca pôrodnosť na Slovensku neovplyvňuje len počty žiakov v školách, ale postupne mení celé nastavenie verejných politík a služieb. Demograf Vaňo upozorňuje, že budúci vývoj treba vnímať v širšom kontexte, pretože zasiahne prakticky všetky oblasti spoločenského života.
„Na Slovensku bude počas najbližších desaťročí menej detí, výrazne menej obyvateľov v produktívnom veku a výrazne viac seniorov. Práve tento posun by mal byť základom pre tvorbu dlhodobých stratégií v školstve, zdravotníctve, na trhu práce či v oblasti sociálnych služieb,” ozrejmil.
Klesajúci počet žiakov síce môže vytvoriť priestor na zefektívnenie školskej siete, no zároveň narastie tlak na kvalitu výučby, modernizáciu obsahu a prepojenie so skutočnými potrebami praxe.
„Dôležitou témou sa stane aj celoživotné vzdelávanie, nielen pre dospelých, ale aj pre seniorov. To bude nevyhnutné najmä v súvislosti s meniacim sa charakterom práce a stratégiou aktívneho starnutia,” doplnil Vaňo.
Spájanie škôl zatiaľ nehrozí
Na rozdiel od mnohých regiónov Slovenska, väčšina miest v okolí Bratislavy čelí opačnému fenoménu.
„Detí nie ubúda, ale práve naopak, pribúda. Podľa skúsenosti posledných rokov však najsilnejšie ročníky už máme za sebou,“ uviedol pre Štandard viceprimátor Šamorína Gábor Veres.
Šamorín má jednu z najväčších základných škôl na Slovensku a ďalšiu v mestskej časti Mliečno, ktorá je tradičnou malotriedkou.
Podľa Veresa sú školy v meste síce plné, no nie preplnené, a z kapacitného hľadiska aktuálny stav zvládajú. V súčasnosti teda o spájaní škôl neuvažujú.
Aj v Stupave počet detí rastie. Primátor Peter Novisedlák pre Štandard povedal, že za tým stojí prílev mnohých mladých rodín s deťmi, ktoré sa sťahujú do mesta, preto zatiaľ neuvažujú o spájaní škôl ani o spolupráci so susednými obcami v rámci racionalizácie.
„Nemáme na to dôvod, základnú školu aj materské školy sme v minulých dvoch rokoch kapacitne rozširovali,“ povedal Novisedlák.
Primátor zdôraznil potrebu stabilného financovania zo strany štátu, ktoré by pomohlo udržať kvalitu vzdelávania.
„V prvom rade potrebujeme dostatočné financovanie na prenesený výkon, ako aj investičné kapitálové výdavky. Investičné náklady na budovy a infraštruktúru škôl však v súčasnosti ležia na pleciach samosprávy,“ upozornil.
Pokles v materských školách vyriešili racionalizáciou
Ani v Bánovciach nad Bebravou zatiaľ nezaznamenali výrazný pokles počtu žiakov. Od roku 2020 do súčasnosti má počet detí v základných školách skôr rastúcu tendenciu.
„Tento trend ovplyvňuje aj fakt, že v priľahlých obciach, kde sa usídľujú obyvatelia Bánoviec, nie sú základné školy, a deti tak dochádzajú práve do tých miestnych,” povedal pre Štandard Martin Gajdoš, prednosta mestského úradu.
Naopak, v prípade materských škôl mesto eviduje postupný pokles počtu detí. Tento problém vyriešili racionalizáciou. V roku 2023 vyradili jednu materskú školu zo siete a v roku 2024 znížili počet tried v ďalšej.
Napriek týmto krokom však mesto neuvažuje o ďalšom spájaní škôl alebo spolupráci so susednými obcami.
Podľa Gajdoša by kvalitu vzdelávania pomohlo zlepšiť zníženie počtu detí v triedach, no to si vyžaduje vyššie finančné prostriedky na žiaka.
„Súčasné financovanie škôl je nastavené podľa normatívu na žiaka, čo vedie k napĺňaniu tried na maximálny počet, teda kvantita ide často na úkor kvality,“ upozornil prednosta úradu.
V súvislosti s témou sme oslovili aj zriaďovateľov menších základných škôl. Do uzávierky sa však nevyjadrili.
ZMOS varuje pred unáhleným škrtaním peňazí
Trend poklesu počtu škôl na Slovensku a demografické predpovede sú podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) realitou, ktorú nemožno ignorovať.
„Zatiaľ čo niektoré samosprávy, napríklad Senec, Hamuliakovo, Kalinkovo, Miloslavov či bratislavský Ružinov, zápasia s kapacitným nedostatkom pre narastajúci počet detí, v mnohých iných regiónoch sa školy postupne vyľudňujú. Osobitne to pociťujú menšie obce s malotriedkami či neplnoorganizovanými školami," uviedol pre Štandard predseda ZMOS Jozef Božik.
Združenie preto vníma snahu rezortu školstva riešiť rozsiahlu sieť škôl ako nevyhnutnú, hoci bolestivú. Kľúčové však podľa Božika je, aby mali zriaďovatelia posledné slovo pri navrhovaní zmien a aby mali dostatok času a priestoru pripraviť vlastné racionalizačné opatrenia.
„Nemôžeme akceptovať, aby ministerstvo radikálne znížilo financovanie už od januára budúceho roka bez možnosti samospráv reagovať. Takýto postup by znamenal finančné vykrvácanie obcí a neprijateľný nátlak na vyradzovanie škôl zo siete,“ zdôraznil Božik.
Štát tlačí na úspory na úkor školstva
ZMOS zatiaľ len predbežne vie, čo rezort plánuje. Počkajú si preto na schválené zákony, aby mohli efektívne usmerniť samosprávy.
Už teraz však vedú diskusie so svojimi členmi a aktívne spolupracujú so splnomocnencom ministra školstva pre regionálne školstvo. Cieľom je, aby sa do príprav zmien premietli aj špecifiká jednotlivých regiónov.
Božik skritizoval nedostatočnú finančnú podporu od štátu. Tvrdí, že samosprávy čelia tlaku šetriť na úkor školstva, pričom štát hľadá úspory „zhora“ a chce racionalizovať sieť škôl bez adekvátnej pomoci.
„Regionálne školstvo má ostať kompetenciou miest a obcí, preto je dôležité, aby financie prúdili cez ne,“ zdôraznil.
ZMOS zároveň žiada, aby sa účinnosť pripravovaných legislatívnych zmien posunula aspoň o rok. „Samosprávy musia mať čas, aby sa mohli na nové podmienky pripraviť a nájsť pre svoje školy najlepšie riešenia,“ uzavrel Božik.
