Novela túto povinnosť rozširuje aj na prípady, keď sa chodec k priechodu iba blíži. Tento krok má logické opodstatnenie. Z údajov Policajného zboru vyplýva, že v roku 2023 došlo k stovkám nehôd, pri ktorých boli zranení chodci, pričom desiatky z nich mali fatálne následky. Zvýšenie právnej ochrany týchto najzraniteľnejších účastníkov premávky teda nie je len legislatívnou formalitou, ale odpoveďou na konkrétny problém, ktorý si vyžaduje reakciu.
Aj keď je samotná úprava na papieri jednoznačne prospešná, otázkou zostáva jej praktická vykonateľnosť.
Polícia už teraz zápasí s kapacitnými problémami. Ak nebude táto zmena sprevádzaná intenzívnou kontrolnou činnosťou, vzdelávaním vodičov a zvyšovaním verejného povedomia, jej reálny dosah zostane obmedzený. Nehody na priechodoch sú časté najmä v mestách, v ktorých sa prelínajú rôzne formy mobility. Práve tam by mala byť implementácia tejto zmeny prioritou.
Rýchlostný limit ako symbol zákonodarnej zmätenosti
Zatiaľ čo zvýšená ochrana chodcov našla podporu aj medzi odborníkmi, zavedenie rýchlostného limitu pre nich samotných na úrovni šesť kilometrov za hodinu sa stalo najviac diskutovaným bodom celej novely. Podľa dôvodovej správy ide o hornú hranicu priemernej rýchlosti chôdze dospelého človeka, ktorá má zároveň minimalizovať riziko zranení pri kolíziách, a to najmä s elektrickými kolobežkami.
Na prvý pohľad môže ísť o pragmatický krok. V prípade dopravnej nehody je často ťažké určiť, kto prekročil mieru primeranosti. Ak by platil pevný limit, dokazovanie priestupku by sa výrazne zjednodušilo.
Problém však nastáva v momente, keď sa opýtame, ako bude tento limit vymáhaný. Polícia by musela disponovať špeciálnymi zariadeniami, ktoré dokážu merať rýchlosť chôdze v reálnom čase. Bez takýchto nástrojov zostane ustanovenie len ťažko presadzované v praxi.
Druhý problém súvisí so samotnou hodnotou limitu. Prečo práve šesť kilometrov za hodinu? Dôvodová správa neobsahuje žiadne vedecké podklady, ktoré by túto hranicu obhájili. Absentuje analýza rozdielov medzi mestským a vidieckym prostredím, medzi bežným chodcom a osobou so zdravotným znevýhodnením. V praxi môžu nastať situácie, keď bude aj bežná chôdza v tempe zodpovedajúcom dochádzaniu do práce alebo snaha stihnúť autobus považovaná za priestupok.
Ľudová tvorivosť nenechala na seba dlho čakať.
Reakcie verejnosti na sociálnych sieťach na tento bod zákona boli predvídateľné. Jeden komentár pani Miroslavy za všetky: "Tachometer do každej ruky! Ľubomír Vážny by si mal zmeniť priezvisko na Srandista. (...) Ako si budeme sledovať rýchlosť? Tachometer budeme držať v ruke? A zrkadielka nám netreba? A na lakte smerovky?"
Nejde pritom o jediný takýto príspevok. Sieťami sa šíri nemálo vtipov o policajných radaroch na chodníkoch. Tieto komentáre, hoci sú prehnané, ukazujú, že novela v tejto časti trpí nedostatkom realistickej implementácie. Bez dôsledného premyslenia spôsobu kontroly je riziko, že sa ustanovenie stane iba terčom posmechu, veľmi vysoké.
Krok vpred?
Pozitívnou súčasťou novely je úprava podmienok pre starších vodičov. Veková hranica na povinné lekárske prehliadky sa zvyšuje zo 65 na 70 rokov. Po dosiahnutí 80 rokov budú prehliadky povinné každého dva a pol roka. Okrem toho novela umožňuje, aby špecializované prehliadky mohli byť nahradené preventívnymi prehliadkami u všeobecného lekára, ak budú spĺňať zákonné podmienky.
Toto opatrenie vychádza z aktuálnych dát.
„Dostupné štatistiky Prezídia Policajného zboru za rok 2023 uvádzajú, že vodiči vo veku od 65 do 70 rokov spôsobili minimum nehôd. Vzhľadom na túto nízku mieru, zohľadnenie technologického pokroku v podobe bezpečnostných prvkov a systémov v autách a prirodzené zlepšenie ľudí v zmyslovom a kognitívnom vnímaní naša úprava zvyšuje hranicu veku obligatórnej lekárskej preventívnej prehliadky, konkrétne viesť motorové vozidlo, zo 65 na 70 rokov,“ povedal predkladateľ Ľubomír Vážny.
Zmena zároveň znamená odľahčenie administratívy, ako aj zdravotného systému, ktorý dlhodobo zápasí s nedostatkom personálu. Návštevy u špecialistov predstavujú záťaž nielen pre systém, ale aj pre samotných seniorov, ktorí musia často cestovať do väčších miest. Ak bude zabezpečená kvalita preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, ide o krok, ktorý môže priniesť úľavu viacerým stranám súčasne.
Zákon na hrane medzi realitou a fraškou
Novela zákona o cestnej premávke je teda ukážkou toho, ako sa dobre mienený legislatívny návrh môže stať predmetom verejnej frašky, ak mu chýba vyváženosť a praktická realizovateľnosť.
Opatrenia zamerané na zlepšenie bezpečnosti chodcov a zníženie administratívneho zaťaženia seniorov sú vítané, hoci aj o nich treba odborne diskutovať. Reagujú však na reálne problémy a majú potenciál priniesť pozitívne výsledky, ak budú správne zavedené.
Naopak, ustanovenie o rýchlosti chôdze pôsobí ako návrh, ktorý vznikol bez hlbšej analýzy a konzultácie s odbornou verejnosťou. Bez jasného plánu vymáhania hrozí, že zákon zostane len na papieri alebo sa stane predmetom výsmechu.
V čase, keď krajina čelí vážnym výzvam v oblasti zdravotníctva, verejnej dopravy, ako aj dlhovým problémom a geopolitickej neistote, vyvoláva diskusia o tom, ako rýchlo kráčať po chodníku, legitímne otázky o prioritách zákonodarcov.
Ak chce strana Smer naozaj posilniť bezpečnosť v mestách, treba sa pýtať, či by nemala pozornosť presunúť skôr na technickú reguláciu elektrických kolobežiek, vylúčenie ich pohybu z chodníkov či povinné technické kontroly.
