Putin si po samite pripomenul pokresťančovanie Aljašky aj americkú pomoc v boji s Nemeckom

To bolo možné vďaka Vitusovi Jonassenovi Beringovi – Dánovi v službách ruského imperátorského námorníctva, ktorý v roku 1741 Aljašku pre Ruskú ríšu objavil.

Dňa 14. augusta 1784 založil z poverenia ruskej imperátorky Kataríny II. moreplavec a obchodník Grigorij Šelichov Pavlovský prístav, ktorý bol dve desaťročia stoličným mestom územnosprávnej jednotky známej ako Ruská Amerika.

V roku 1867, necelé storočie po vybudovaní prvej ruskej osady, kúpili Aljašku Spojené štáty. Hoci sa vtedy ešte nevedelo o ložiskách zlata a tobôž ropy, odkúpenie územia od európskeho štátu zapadalo do Monroeovej doktríny.

Stručne ju vystihujú dve slová, svojou podstatou pripomínajúce heslo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS): Amerika Američanom. Kým obdobné heslo ľudákov "Slovensko Slovákom" spočívalo v etnickom nacionalizme, heslo Monroeovej doktríny ponímalo pod "Američanmi" na americkom svetadiele žijúcich ľudí.

Cieľom Washingtonu bolo v rámci danej doktríny po dobrom či po zlom vytesniť európske mocnosti s amerického svetadielu, a podľa ekonóma Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimíra Baláža si toho bol ruský imperátor Alexander II. dobre vedomý.

Ak by Aljašku nepredal, USA by sa skôr či neskôr rozhodli vziať si ju silou, a Ruská ríša, ktorá nebola schopná vyhrať Krymskú vojnu, by určite nebola schopná viesť bojovú činnosť východne od Sibíri.

Proti prípadnej americkej invázii mohol guvernér Aljašky podľa Baláža nasadiť nie "viac ako dve roty zle vyzbrojených mužov".

O niekdajšej ruskej prítomnosti na Aljaške dnes okrem architektúry mesta Kodiak – niekdajšieho Pavlovského prístavu – a rasovo zmiešaných aljašských kreolov svedčí predovšetkým päťpercentná pravoslávna menšina.

Vladyka Alexij

S jej najvyšším predstaviteľom – eparchiálnym arcibiskupom Aljašky a vikárom metropolitu Americkej pravoslávnej cirkvi v jednej osobe – si Putin vymenil ikony.

Ruský prezident daroval vladykovi Alexijovi – občianskym menom John Trader – ikonu pravoslávneho patróna Ameriky Hermana Aljašského a tiež ikonu presvätej Bohorodičky.

Na oplátku dostal verejnosti neznámu ikonu s tým, že vladyka ju darúva predstaviteľovi krajiny, ktorá vyslala na Aljašku pravoslávnych misionárov.

Okrem pravoslávnych sú na Aljaške protestanti (37 percent), ateisti a agnostici (31 percent), rímski katolíci (16 percent), mormóni (5 percent), a jedným percentom obyvateľstva štátu zastúpení svedkovia Jehovovi, židia, moslimovia a ďalší.

Pravoslávnu cirkev v Amerike uznáva ako autokefálnu tak Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku, ako aj pravoslávne cirkvi v Rusku, Bulharsku, Gruzínsku a Poľsku, zatiaľ čo Konštantínopolský ekumenický patriarchát ju považuje za súčasť Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC).

Krátko pred Putinovým odletom do USA predseda Synodálneho oddelenia Moskovského patriarchátu RPC pre vzťahy cirkvi so spoločnosťou a médiami na sociálnej sieti napísal, že Aljaška sa kedysi "stala tak miestom jedinečnej misie ruského pravoslávia v Severnej Amerike, ako aj počiatkom jeho rozširovania na svetadiele".

Odkaz druhej svetovej vojny

Predtým, ako sa šéf Kremľa stretol s vladykom Alexijom, bol položiť kvety na hroby dôstojníkov sovietskeho letectva na cintoríne Fort Richardson.

V časti cintorína s názvom "Spojenci z rokov druhej svetovej vojny" sa nachádzajú ostatky celkovo deviatich sovietskych letcov – na každý hrob položil Putin kyticu ruží.

Hroby dvoch sovietskych námorníkov, dvoch civilistov a jedného neznámeho vojaka nechal ruský prezident nepovšimnutými.

Všetci štrnásti sa podieľali na preprave materiálnej pomoci zo Spojených štátov do Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny – išlo o Land-Lease (ленд-лиз) či Zákon o pôžičke a prenájme, ktorý začal platiť 11. marca 1941, teda deväť mesiacov predtým, ako USA prestali byť neutrálne a vstúpili do vojny.

Napríklad legendárne sovietske raketomety BM-8 a BM-13 známe ako kaťuše či "Stalinove orgány" boli do bojov nasaditeľné v takých veľkých počtoch iba vďaka dovezeným podvozkom automobilov Studebaker.

Podľa Putinových slov pokrývali americké dodávky 80 percent toho, čo bol ZSSR pre vedenie vojny s Nemeckom a jeho spojencami potreboval – potraviny, kovy, ale aj vojenskú techniku. Išlo napríklad o 15 miliónov párov vojenskej obuvi, 4,5 milióna ton potravín, vyše 100-tisíc ton bavlny či poldruha milióna prikrývok.

Z vojenského materiálu možno spomenúť 400-tisíc džípov a nákladiakov, 14-tisíc lietadiel, 8-tisíc traktorov či 13-tisíc tankov.

Pre porovnanie, pred začatím operácie Barbarossa 20. júna 1941 rozvinulo Nemecko proti Červenej armáde dovedna 17 tankových divízií, v ktorých zostave bolo iba 3266 tankov. Štvrtinu z nich – 780 kusov – predstavovali tanky československej výroby premenované z ľahkých tankov (LT vz. 35 a vz. 38) na Panzerkampfwagen 35(t) a 38(t).

Dlh za poskytnutú materiálnu pomoc Moskva splácala v rokoch 1990 až 2006. Putinov hovorca Dmitrij Peskov sa koncom apríla tohto roku vyjadril, že sovietske Rusko by vo vojne zvíťazilo aj bez americkej pomoci. To protirečí faktom.

Neraz to koniec koncov potvrdil aj sovietsky vodca Josif Stalin, napríklad na konferencii v Teheráne v novembri 1943:

"Chcem vám z ruského pohľadu povedať, čo prezident a Spojené štáty spravili pre to, aby vyhrali vojnu. Najdôležitejšími vecami v tejto vojne sú stroje. [...] Spojené štáty sú teda krajinou strojov. Bez použitia týchto strojov prostredníctvom Land-Lease by sme túto vojnu boli bývali prehrali."

A rovnako hodnotil Land-Lease aj Stalinov nástupca Nikita Chruščov:

"Ak by nám Spojené štáty neboli pomohli, vojnu by sme nevyhrali. Keby sme museli bojovať proti národnosocialistickému Nemecku sami, nedokázali by sme odolať jeho tlaku a vojnu by sme prehrali."