Švajčiarsko či Maďarsko
Portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené so situáciou uvádza, že zmienené trojstranné stretnutie by chcel Trump zorganizovať už možno na budúci piatok. Francúzsky prezident Emmanuel Macron by bol rád, keby sa konalo vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve.
Macron zdôraznil potrebu neutrálnosti hostiteľskej krajiny a pripomenul, že zatiaľ posledné podobné rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa odohrali v tureckom Istanbule. Zároveň avizoval, že Francúzsko a Británia plánujú stretnutie so spojencami Ukrajiny, na ktorom predstavia závery z Washingtonu a rozdelia si úlohy k ďalšiemu postupu.
Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis vyhlásil, že jeho krajina je pripravená hostiť mierové rokovania a Putinovi by poskytli imunitu. BBC pripomenula, že Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal na ruského lídra zatykač. Orgány členských krajín ICC by ho teda v prípade, ak vstúpi na ich územie, mali zatknúť.
Švajčiarska vláda, ktorá ratifikovala Rímsky štatút o zriadení ICC, však už poverila svojich právnikov, aby sa touto otázkou zaoberali. Cassis na tlačovej konferencii povedal, že existuje priestor na flexibilitu. „Môžeme to (stretnutie) urobiť napriek zatykaču na Putina vďaka našej špeciálnej úlohe a úlohe Ženevy ako európskeho sídla Organizácie Spojených národov“.
Nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej vlády podľa denníka Guardian uviedol, že samit by sa mohol uskutočniť v Maďarsku.
Server Magyarnemzet.hu v tejto súvislosti poznamenal, že jedným z dôvodov v prospech takéhoto rozhodnutia by mohla byť skutočnosť, že maďarský parlament v máji schválil vystúpenie Maďarska z ICC.
Predseda mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) Péter Magyar na Facebooku odporučil maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, aby uznal platnosť Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a aby inicioval usporiadanie schôdzky Putina a Zelenského v Budapešti.
Uvedená dohoda podpísaná v Maďarsku pred 31 rokmi sa týkala územnej celistvosti, nezávislosti a bezpečnostných záruk Ukrajiny. „Teraz musíme v tejto veci uzavrieť dlhodobo životaschopnú dohodu,“ napísal predseda strany TISZA vo svojom príspevku.
Spoločné hľadanie konca vojny
Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s Putinom bez toho, že by si vopred kládol podmienky. „Potvrdil som – a všetci európski lídri ma podporili –, že sme pripravení na bilaterálne stretnutie s Putinom,“ povedal ukrajinský prezident po rokovaniach pred Bielym domom. „Sme pripravení na akýkoľvek formát,“ dodal, no spresnil, že by muselo ísť o stretnutie na úrovni lídrov.
Ďalej uviedol, že „nech sa stane čokoľvek“, mal by sa stretnúť s Putinom, aby spoločne začali hľadať spôsob, ako ukončiť vojnu.
Na takéto rokovania by podľa vlastných pristúpil bez predbežných podmienok, keďže na požiadavku Kyjeva by Moskva podľa jeho slov zareagovala „stovkou“ svojich vlastných požiadaviek. Zároveň však označil za oprávnenú predošlú požiadavku Kyjeva na prímerie predchádzajúce začatiu mierových rokovaní.
Ukrajinský prezident na sociálnej sieti X dodal, že Trump podporil stretnutie Ukrajiny a Ruska na úrovni lídrov. „Takéto stretnutie je potrebné na vyriešenie citlivých otázok,“ dodal.
Zelenskyj novinárom naznačil, že to bol Putin, kto navrhol, aby sa najskôr konalo bilaterálne rusko-ukrajinské stretnutie a až následne trojstranné stretnutie aj s Trumpom. Stanica Sky News uvádza, že Trump ešte pred pondelňajším telefonátom s Putinom tvrdil, že najskôr sa uskutoční trojstranná schôdzka. Po telefonáte však už avizoval, že tá príde až po stretnutí Putina so Zelenským.
Odstúpenie ukrajinských území
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyjadril, že podľa očakávaní by sa mal Zelenskyj stretnúť s Putinom niekedy počas nadchádzajúcich dvoch týždňov.
Zdôraznil, že Ukrajinu by nemali tlačiť do toho, aby sa vzdala svojho územia. Požiadavka Ruska, aby sa Ukrajina vzdala aj častí Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou, by podľa jeho slov bola porovnateľná zhruba s tým, „ako keby sa Spojené štáty museli vzdať Floridy“. Dodal, že suverénna krajina jednoducho nemôže na niečo také pristúpiť.
Stretnutie v Bielom dome celkovo hodnotil pozitívne a označil ho za veľmi otvorené. „Moje očakávania boli nielen naplnené, ale prekonané,“ povedal Merz, pričom priznal, že si nebol istý tým, či rokovania budú mať taký dobrý priebeh.
Rusko by podľa neho malo teraz vyhlásiť prímerie. Bez tohto kroku si nevie predstaviť pokračovanie mierových rokovaní. Trump však zastáva názor "prejsť priamo k mierovej dohode". „Nechajme prezidentov Zelenského a Putina, nech sa porozprávajú. Potom uvidíme, čo bude ďalej,“ ozrejmil.
Britský premiér Keir Starmer povedal, že počas rokovaní vo Washingtone panovala „atmosféra jednoty“ a vzišli z nich dva podstatné výsledky.
Prvým je potvrdenie, že takzvaná koalícia ochotných - pozostávajúca už z 31 krajín - bude spolupracovať s USA na tom, aby Ukrajine poskytla bezpečnostné záruky.
„Vždy som hovoril, že budeme potrebovať zábezpeku zo strany USA, takže som naozaj rád, že sa koordinujeme na základe spoločného porozumenia, že pôjde o dohodu podobnú článku 5 (zmluvy NATO)," uviedol Starmer pre stanicu Sky News.
Druhým podstatným výsledkom je podľa neho plánovanie bilaterálneho stretnutia.
Macron aj Stubb sú skeptickí
Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že ak Rusko odmietne dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou, malo by to viesť k sprísneniu sankcií zo strany Európy.
Vyjadril aj pochybnosti o túžbe Putina po mieri. „Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé,“ povedal.
O potenciálnych územných ústupkoch zo strany Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, v pondelok v Bielom dome nediskutovali. „Nie, o tom sa vôbec nediskutovalo. Od toho sme ešte ďaleko,“ priblížil.
Zároveň informoval, že Trump a európski lídri sa zhodli na tom, že v budúcej mierovej dohode s Ruskom nemôžu figurovať nijaké obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinskej armády.
Rovnako skeptický voči odhodlaniu Putina dosiahnuť mierovú dohodu je aj fínsky prezident Alexander Stubb. K možnému bilaterálnemu stretnutiu povedal, že sa ešte uvidí, či bude mať ruský líder vôbec „odvahu“ zúčastniť sa na ňom.
„Nedá sa mu veriť... Som veľmi skeptický, čo sa týka Putinovho odhodlania na tento proces,“ vyhlásil Stubb. „Do týždňa by sme mohli získať konkrétnejšie informácie o bezpečnostných zárukách zo strany USA, po ktorých by nasledovalo zmienené bilaterálne stretnutie, a to hádam do niekoľkých týždňov,“ dodal.
Bezpečnostné záruky
Ukrajinský prezident uviedol, že s Trumpom a európskymi lídrami diskutoval o bezpečnostných zárukách, pričom od USA dostal v tomto smere dôležité signály. Trump v pondelok prisľúbil Zelenskému, že Spojené štáty pomôžu garantovať bezpečnosť Ukrajiny v prípade uzavretia dohody o ukončení vojny s Ruskom, hoci rozsah tejto pomoci zatiaľ nie je jasný.
Podľa stanice CNN Zelenskyj informoval, že počas rozhovorov v Bielom dome zaznel návrh, že Ukrajina by prostredníctvom programu svojich európskych spojencov nakúpila - ako podmienku bezpečnostných záruk od USA - americké zbrane v hodnote 90 miliárd dolárov alebo aj vyrábala drony, ktorých časť by zase kúpili USA. Dodal však, že o tejto veci stále diskutujú.
Dohoda, respektíve podrobnosti bezpečnostných záruk podľa slov Zelenského „nejakým spôsobom vypracujú v priebehu budúceho týždňa, respektíve do desiatich dní“.
(tasr, dpa, afp, foxnews, reuters, tass, lud)
