Preskočiť na obsah
  |  

Na Aljaške prebiehajú protesty, Lavrov prišiel s nápisom ZSSR

Niekoľko hodín pred samitom prezidentov USA a Ruska Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Anchorage na Aljaške sa konali zhromaždenia na podporu Ukrajiny.

Demonštranti mávali ukrajinskými a americkými vlajkami, držali transparenty „Stojíme pri Ukrajine“ a kritizovali Putina ako „vojnového zločinca“.

Protestu sa zúčastnili aj obyvatelia Aljašky a Ukrajinci žijúci v regióne, pričom niektorí vyjadrili obavy zapojiť sa do verejných protestov kvôli reštriktívnej imigračnej politike Trumpovej administratívy.

Okrem podpory Ukrajiny sa objavili aj nápisy vyzývajúce k deportácii prvej dámy Melanie Trumpovej.

Do Anchorage už dorazil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý pred hotelom vystúpil v mikine s nápisom ZSSR (CCCP), čo je skratka Zväzu sovietskych socialistických republík, čo mnohí pozorovatelia označili za symbolický odkaz na éru studenej vojny.

Ruský prezident Putin cestou na samit navštívil Magadan na Ďalekom východe Ruska, než sa presunul na Aljašku.

(tasr, sie)

  |  

Fico dúfa v prímerie na Ukrajine po samite Trump – Putin

Premiér Robert Fico (Smer) v piatok vyhlásil, že pre Slovensko je najdôležitejšie, aby samit prezidentov USA a Rusku - Donalda Trumpa a Vladimira Putina - viedol k prímeriu na Ukrajine a zastaveniu nezmyselného "zabíjania Slovanov".

Na tlačovej konferencii zdôraznil mierovú orientáciu slovenskej vlády a vyjadril nádej, že schôdzka v USA dospeje práve k tomuto cieľu.

Fico tiež upozornil, že očakáva aj ďalšie výsledky samitu, ku ktorým sa vláda vyjadrí podľa toho, ako budú zverejnené.

Na Aljaške sa v piatok stretávajú prezidenti Ruska a USA, pričom hlavnou témou rokovaní je vojna na Ukrajine a možnosť jej ukončenia.

Americký prezident už avizoval zámer dohodnúť ďalšie stretnutie, kde by sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, s cieľom posunúť rokovania k trvalému mieru.

(tasr, sie)

  |  

České štátne dotácie pre Agrofert už čoskoro budú predmetom vymáhania

České ministerstvo poľnohospodárstva začne spätne vymáhať dotácie vyplatené holdingu Agrofert počas obdobia, keď bol jeho koncový vlastník Andrej Babiš členom vlády. Ide o obdobie rokov 2017 až 2021, keď Babiš zastával funkciu premiéra.

Podľa ministra Marka Výborného konal Agrofert v rozpore so zákonom o strete záujmov, ktorý firmám vlastneným verejnými funkcionármi s minimálne štvrtinovým podielom zakazuje prístup k dotáciám, verejným zákazkám a investičným stimulom.

K tomuto kroku ministerstvo pristupuje na základe najnovších právnych stanovísk a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu, ktoré potvrdil Ústavný súd koncom apríla. Minister Výborný dodal, že postupoval v medziach zákona a čakal na vyjadrenie súdu.

Následne vyhlásil, že Babiš si musí vybrať medzi politikou alebo dotáciami pre Agrofert – obe role nie sú zlučiteľné.

Agrofert aj samotný Babiš krok ministerstva odmietajú a označujú ho za súčasť predvolebnej kampane.

Podľa hovorcu firmy Pavel Heřmanského nerozumie dôvodu začatia vymáhania dotácií a Babiš obviňuje Výborného zo zneužívania funkcie na politický boj.

(tasr, sie)

  |  

NKÚ: Projekt digitalizácie stavebného konania je zatiaľ neúspešný

Projekt digitálnej transformácie stavebného konania na Slovensku v hodnote viac ako 8,5 milióna eur je zatiaľ neúspešný.

Zmluva medzi Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR a Technickou univerzitou Košice, ktorá mala zabezpečiť vybudovanie systému, obsahuje nejednoznačnú terminológiu.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri kontrole zistil, že projekt bol nedostatočne riadený a Úradom pre územné plánovanie odmietol prevziať výstupy od Technickej univerzity.

Podľa podpredsedníčky Najvyššeho kontrolného úradu Henriety Crkoňovej sa počas kontroly objavili rozpory medzi zmluvnými stranami ohľadom predmetu plnenia, čo vedie k otázkam o hospodárnosti nakladania s verejnými zdrojmi a možnom zneužití právomoci verejného činiteľa.

Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR mal záujem vytvoriť digitálnu dvojníčku štátu na zefektívnenie územného plánovania a stavebného konania do roku 2032, no napriek odovzdaniu záverečného protokolu projekt stále nie je ukončený.

Najvyšší kontrolný úrad SR okrem toho poukázal na problémy s evidenciou a účtovníctvom, vrátane žiadosti o vrátenie nepoužitých verejných prostriedkov vo výške 1,19 milióna eur, ktorá zatiaľ nebola splnená.

Významným rizikom je aj nejasné vlastníctvo čiastkových výstupov projektu.

(tasr, sie)

  |  

Zamestnávatelia žiadajú zmeny systému záchrannej zdravotnej služby

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky opäť apeluje na zmeny v systéme záchrannej zdravotnej služby.

Dlhodobo žiada, aby nemocnice s urgentnými príjmami I. a II. typu mali pridelenú aj vlastnú záchrannú zdravotnú službu.

Podľa Asociácie je prepojenie urgentného príjmu s prednemocničnou záchrannou službou kľúčové — ide o logické a efektívne riešenie, ktoré umožňuje rýchlejšiu a koordinovanejšiu akútnu zdravotnú starostlivosť.

Asociácia navrhuje, aby záchranná zdravotná služba bola súčasťou všetkých nemocníc s urgentným príjmom, bez ohľadu na zriaďovateľa, a to na štátnych, mestských, či súkromných pracoviskách.

Zároveň vyjadruje potrebu transparentnosti pri všetkých súťažiach a tendroch v oblasti financovania záchraniek, keďže štát podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov nie vždy postupuje transparentne.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a minister zdravotníctva Kamil Šaško tento týždeň priznali, že systém záchrannej zdravotnej služby potrebuje zlepšenia.

Šutaj Eštok nariadil vypracovať odborné analýzy a predstavil tri možné varianty ďalšieho fungovania záchraniek vrátane ich zoštátnenia, prednostného práva štátnych organizácií alebo začlenenia do integrovaného záchranného systému.

(tasr, sie)

  |  

Vodca Hizballáhu varuje: Odzbrojenie môže viesť k občianskej vojne v Libanone

Generálny tajomník libanonského hnutia Hizballáh, šejk Naím Kásim, varoval v piatkovom prejave pred hrozbou občianskej vojny v Libanone v prípade, ak vláda bude trvať na odzbrojení jednotiek Hizballáhu.

Kásim obvinil libanonskú vládu, že svojim konaním vydáva krajinu napospas izraelskej agresii a slúži izraelským záujmom, aj keď údajne neúmyselne.

Libanonská vláda začiatkom augusta schválila plán na zavedenie štátneho monopolu na držanie zbraní do konca roka 2025, čím chce donútiť Hizballáh a ďalšie polovojenské jednotky k úplnému odzbrojeniu.

Vláda tiež požaduje naplnenie prímeria uzavretého s Izraelom v novembri 2024. Spojené štáty vyvíjajú tlak na libanonské vedenie, aby implementovalo tieto opatrenia.

Kásim upozorňuje, že libanonská armáda nie je schopná efektívne brániť krajinu a že diplomacia nestačí. Hizballáh, aj keď značne oslabený po poslednej vojne s Izraelom, si podľa Kásima musí zachovať zbrojný arzenál na obranu krajiny.

Šiitské hnutie Amal zatiaľ spolu s Hizballáhom odložili pouličné protesty a dávajú priestor dialógu s vládou, no v prípade ďalšej eskalácie nevylučujú protesty až k veľvyslanectvu USA.

(tasr, sie)