Koalícia nesie pred jeseňou náklad roka. Novela ústavy je pred kolapsom

Parlament začne sezónu 9. septembra. V programe budú desiatky bodov. Zatiaľ nie je jasné, či ho koalícia doplní o zákony, ktoré budú súvisieť s opatreniami, ako ušetriť na strane štátu a zároveň dostať do rozpočtu peniaze, ktoré doručia firmy, ale aj občania.

Štátny rozpočet, teda zákon roka, by sa mal dostať na stôl poslancov na októbrovej schôdzi, ktorá sa začína 14. októbra.

Zvrchovaný štát a ústava

Hlasovanie o novele ústavy v kultúrno-etických otázkach sa v júni presunulo na septembrovú schôdzu pred chýbajúci počet minimálne 90 hlasov. Problém mala koalícia aj klub KDH. Za novelu odmietajú hlasovať dvaja nečlenovia hnutia František Mikloško a František Majerský. Ich stanovisko sa, zdá sa, nezmení.

V koalícii sa zasa vzpriečil poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý žiadal odklad hlasovania na september. Po úmrtí poslankyne Anny Záborskej z Kresťanskej únie (KÚ) sa môže počet hlasov za novelu ústavy ešte zúžiť. Záborskú má v parlamente nahradiť Igor Dušenka z hnutia Slovensko.

Bez Ferenčákovej a Dušenkovej podpory by za zmenu ústavy hlasovalo 88 poslancov namiesto potrebných 90. Ak sa to potvrdí, hlasovanie sa asi opäť odloží. Čo sa udeje neskôr, zostáva len v rovine dohadov.

Nástupca po Anne Záborskej v línii Matoviča a spol.

Z logiky veci vyplýva, že poslanec Dušenka by mal postupovať ako zvyšok klubu Slovensko, okrem Richarda Vašečku, ktorý je z Kresťanskej únie (KÚ) a novelu ústavy podporuje.

Predseda poslaneckého klubu Slovenska Michal Šipoš pre Štandard uviedol, že Dušenka ešte nie je poslancom Národnej rady a najskôr musí zložiť v parlamente sľub, potom príde na rad aj debata o ústave. „Nerád by som hovoril za neho, ešte sme sa o tejto veci nebavili,“ ozrejmil.

Samotný Dušenka neprezradil, či novelu ústavy podporí. „Nechcem sa k tomu zatiaľ vyjadrovať,“ priblížil Štandardu. Mieni tak urobiť v priebehu niekoľkých dní.

Na otázku, či sa cíti byť ako plnohodnotná súčasť hnutia Slovensko pod vedením Igora Matoviča, odvetil, že áno. Podotkol, že s hnutím spolupracuje pomerne dlhú dobu a je aj jeho členom. „Patrím medzi novších členov,“ poznamenal.

Faktor Ferenčák a jeho odchádzanie od novely

Prijatie novely ústavy komplikuje aj návrh Jána Ferenčáka, ktorý predložil na septembrovú schôdzu. Žiada v ňom, aby bol do budúcna na zmenu ústavy potrebný súhlas dvoch tretín parlamentu, teda 100 hlasov poslancov. V súčasnosti ich pritom stačí 90.

Ferenčák vo svojom návrhu ústavného zákona naznačuje, že sa nestotožnil s ústavnými zmenami v kultúrno-etických otázkach, ktoré presadzujú vláda a KDH. Ústava má podľa neho stáť nad ideológiou. „Zvlášť nebezpečné je, keď sa do ústavy dostávajú kultúrno-etické témy, ktoré spoločnosť hlboko rozdeľujú. Tieto zmeny nevyplývali z právnej potreby, ale z ideologickej ambície,“ napísal v dôvodovej správe k svojmu návrhu ústavného zákona.

Poslanec jasne nepovedal, či chce podmieniť svoj návrh na zmenu ústavy podporou zvrchovanosti štátu v kultúrno-etických otázkach. Zároveň priamo neuviedol, ako sa postaví k novele ústavy z dielne vlády. „Moje rozhodnutie bude pred hlasovaním, dovtedy ešte prebehne množstvo stretnutí,“ vyjadril sa pre Štandard.

Zdá sa však, že Ferenčákov návrh o potrebe 100 hlasov na zmenu ústavy v koalícii narazí. Poslanec Dušan Jarjabek zo Smeru ho totiž označil za nerealizovateľný.

Ohlásená hrádza nestojí

Zakotvenie zvrchovanosti štátu v kultúrno-etických otázkach zamestnáva politikov už viac ako rok. Premiér Robert Fico (Smer) ohlásil hrádzu proti progresivizmu a liberalizmu vlani na Devíne pri príležitosti osláv sviatku sv. Cyrila a Metoda. 

S konkurenčným návrhom prišlo aj KDH. Výsledkom sú zmeny v ústave, ktoré výrazne ovplyvnili kresťanskí demokrati, keďže v parlamente presadili viaceré pozmeňujúce návrhy do vládnej predlohy.

Novela ústavy však nebude jediným neuralgickým bodom nadchádzajúcej schôdze. Poslanci sa musia vysporiadať aj so školskými zákonmi ministra Tomáša Druckera (Hlas), úpravou prevádzkovania hazardu, covidovou amnestiou, osekaním platu prezidenta Petra Pellegriniho alebo početnými návrhmi opozície na odvolanie viacerých členov vlády.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Jarjabek Štandardu povedal, že pre neho sú najdôležitejšími z návrhov novela ústavy a školské zákony.

Boj KDH o cirkevné školy

Pri vládnych školských zákonoch je problémom krátenie financií pre cirkevné a súkromné školy na žiaka o pätinu, ak nebudú registrované ako verejný poskytovateľ vzdelávania. Podľa KDH ide o diskrimináciu veriacich detí.

„Premiér a táto vládna koalícia, ktorá hovorí, že sú konzervatívci, sa týmto demaskujú. Oni tento ich konzervativizmus majú iba ako kulisu na svoj pekný obraz, a pritom sú to sociálni demokrati, sú to komunisti, ktorí ničia všetko, čo je konzervatívne,“ povedal pred pár dňami predseda KDH Milan Majerský.

Rezort školstva hovorí, že KDH zavádza. Ministerstvo chce primerane rovnaké záväzky aj pre neštátne školy, ak chcú rovnaké financovanie.

V prípade, že nedôjde k zmenám v školskej legislatíve, KDH by sa mohlo vzpriečiť aj v otázke hlasovania za zmeny v ústave. Majerský to však do takéhoto súvisu priamo nedal. „Je to téma na september,“ záhadne poznamenal.

Hazard aj na Vianoce a Veľký piatok

Veľká diskusia sa v parlamente očakáva o hazarde. Poslanci okolo Rudolfa Huliaka chcú umožniť hráčom na samoobslužných stávkových termináloch hrať okrem kurzových stávok aj číselné lotérie. Mienia tiež zrušiť zákaz prevádzkovania číselných a okamžitých lotérií na Veľký piatok, 24. a 25. decembra a v čase trvania štátneho smútku. Minister Huliak však odkazuje, že kasína a herne počas sviatkov zostanú zatvorené.

Štátny Tipos pod kuratelou ministerstva cestovného ruchu a športu by mohol prijímať stávky na výsledky číselných lotérií.

Únia miest Slovenska reagovala na návrh so znepokojením. Pripomenula, že v mnohých samosprávach je zákaz hazardných hier. K tomuto kroku obce a mestá pristúpili aj na základe občianskych petícií.

Danko a prezidentov plat

Poslanci na schôdzi prediskutujú i návrh lídra koaličnej SNS Andreja Danka o krátení platu prezidenta Petra Pellegriniho. V súčasnosti má hlava štátu plat stanovený ako štvornásobok platu poslanca parlamentu. Danko navrhuje, aby to bol len dvojnásobok. Prezidentovi by sa tak znížil plat zo súčasných necelých 18-tisíc eur na niečo vyše 9 500 eur vrátane paušálnych náhrad.

Zámer znížiť plat Pellegrinimu oznámil šéf SNS po tom, ako si v júli vymenili názory kvôli účasti hlavy štátu na výcviku v Národných obranných silách. Je pravdepodobné, že Dankov návrh nepodporí koaličný Hlas, ktorému Pellegrini šéfoval a ktorého je čestným predsedom.

Koalícia obštrukciou topí odvolávania ministrov

Parlament tlačí pred sebou aj návrhy na odvolávanie vlády a viacerých ministrov, ktoré iniciovala opozícia. Jeden je ešte z vlaňajšieho roka. Snaha odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa ťahá od novembra kvôli úmrtiu muža, ktorého dobil košický policajt.

Opozícia tento rok v januári žiadala schôdzu na vyslovenie nedôvery vláde. Tú však zatienila utajená správa SIS o možnej destabilizácii štátu. Rokovalo sa potom už len neverejne. Opozícia však trvá na verejnom prerokovaní svojho návrhu.

Okrem toho má parlament diskutovať aj o odvolaní ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (SNS), ministrov Tomáša Tarabu (SNS) a Roberta Kaliňáka (Smer). V auguste opozícia "žiadala aj hlavu" ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) pre zlyhanie v záchrankovom tendri.

Je neisté, či sa diskusia o vláde a jednotlivých ministroch vôbec udeje. Opozičný poslanec Michal Šipoš (Slovensko) označil postup koalície za porušenie pravidiel demokracie. Podľa neho sa ministri boja nepríjemných otázok.

Jarjabek zasa hovorí o časovom probléme. Dodáva, že čo si pamätá, tak každé odvolávanie ministra mu len pomohlo politicky prežiť.

Pripomeňme, že poslanci mali výdatné voľno. Naposledy sa v pléne na riadnej schôdzi stretli 18. júna. Cez leto opozícia síce chcela zvolať mimoriadnu schôdzu o odvolaní ministra zdravotníctva, no kvôli obštrukcii koalície sa neuskutočnila.