Tajnostkárska vláda o treťom kole konsolidácie mlčí. Ako na to, radia analytici

Ukázalo sa, že ani dve konsolidácie súčasnej vlády nedokázali adekvátne znížiť deficit. Je totiž ťažšie oklamať čísla než voličov, ktorí sa v podstate len prizerali, ako doterajšie opatrenia priniesli predovšetkým zvyšovanie a zavedenie nových daní či poplatkov.

Po novom tak platíme viac, keď si doprajeme sladené nápoje, o DPH nehovoriac. Niektorí si priplatia za to, že zrealizujú prevody z bankových účtov. A aj keď sa daň z finančných transakcií bežných ľudí podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) dotknúť nemala, v praxi sa deje niečo iné.

O najnovších konsolidačných opatreniach sa zatiaľ iba špekuluje. Nateraz je zrejmé, že by nemali zasiahnuť sporiteľov druhého piliera, koniec koncov im už štát niečo odkrojil, keď odvod nedávno opäť klesol z 5,5 percenta na štyri.

Opakuje sa scenár, ktorého súčasťou bola aj spomínaná transakčná rarita, pri ktorom vláda nemala potrebu komunikovať ho ani na poli tripartity a do poslednej chvíle tajila, čo má za lubom.

Štandard sa pozrel na to, ako by upratovanie verejných financií mohlo vyzerať podľa názoru niektorých ekonómov. Barličkou pre nový kabinet v roku 2023 mali byť i návrhy úradníckej vlády vedenej Ľudovítom Ódorom (PS).

Dve získajú, dve rozdajú

Problémom rozpočtu štátu nie je nedostatok príjmov. Doterajšie opatrenia na krotenie dlhu sa podľa odborníkov sústredili predovšetkým na to, odkiaľ do rozpočtu zdroje natečú.

Hlavný analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) pre verejné financie Radovan Ďurana konštatuje, že okrem zvyšovania daní pomohla štátnej kase aj rekordne nízka miera nezamestnanosti. "Vyšší počet daňovníkov tak platí vyššie dane a odvody," vysvetľuje.

Dodáva, že pred krízou v rokoch 2015 až 2019 boli priemerné príjmy štátu z odvodov 33,5 percenta HDP a v tomto roku to bude takmer 37 percent.

Problém je podľa plejády ekonómov rast výdavkov, na čo upozorňovali bezprostredne po vlaňajšom predstavení konsolidačných opatrení. Inštitút ho označuje ako nekontrolovaný a vyčísľuje, že kým v predkrízovom období boli na úrovni 41,6 percenta HDP, v roku 2025 sa pravdepodobne vyšplhajú na 48,5 percenta.

"Dokonca aj v roku 2025 prijala vláda nové výdavky v objeme 1,5 percenta HDP, čo je viac ako dve miliardy eur," upozorňuje Ďurana s dôvetkom, že sociálne balíčky predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou a podielom výdavkov sme už dobehli aj nepomerne bohatšie Dánsko.

Mohlo by Vás zaujímať Sociálne dávky pomáhajú aj tým, ktorí ich nepotrebujú. Tomáš z nich ukrojiť neplánuje

Nedostatočné opatrenia spomaľujú ekonomiku

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dlhodobo upozorňuje na to, že vláda musí byť pri akýchkoľvek opatreniach opatrná. Napríklad jej narábanie s rezervou sa okamžite premieta do celkových čísiel a mení tak grafy týkajúce sa deficitu.

Plytvanie a neefektivitu občania podľa Ďuranu pocítia v pomalšom ekonomickom raste, pomalšom raste miezd, a teda aj pomalšom náraste prosperity. Slabá výkonnosť za druhý štvrťrok prekvapila analytikov, keď medzikvartálny rast HDP bol najnižší za dva a pol roka.

Mohlo by Vás zaujímať Slovenské hospodárstvo výrazne zaostáva za očakávaniami. Svetlo na konci tunela nevidno

Podľa inštitútu by sa kabinet mal jednoznačne sústrediť v rámci konsolidácie na znižovanie výdavkov, a to dvomi spôsobmi. V prvom rade komplexnými auditmi, ktorými by sa dala udržateľne znížiť zamestnanosť vo verejnom sektore, ak by sa odstránili nepotrebné a nadbytočné úkony.

Ale nevyhnutná a ešte dôležitejšia je adresnosť, čím by sa obmedzilo plytvanie. Opatrenia však nesmú mať dosah na sociálny štandard zraniteľných skupín.

Rezonujúcou je aj energopomoc, ktorej plošnosť kritizujú okrem opozície aj ekonómovia, pretože sa o nej síce tri roky hovorí, dokonca sa prijala legislatíva na zbieranie dát, a aj napriek tomu plánuje vláda dotovať energie 90 percentám obyvateľstva.

Oprávnene sa preto natíska otázka, či je skutočne na Slovensku v dobrej ekonomickej kondícii len desatina obyvateľov.

V tabuľke INESS popisuje, ako znížiť výdavky o dve miliardy eur, čo by stačilo na splnenie konsolidačných cieľov.

Inštitút pripomína, že predložené opatrenia sú len výsekom možných opatrení na konsolidáciu štátneho rozpočtu.

Tŕňom v oku je vianočný bonus

Je zrejmé, že takmer polovicu by štát získal, ak by prehodnotil vyplácanie vianočných penzií. Ako však už niekoľkokrát zaznelo nielen z úst predsedu vlády Roberta Fica (Smer), ale aj od ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša (Hlas), výdavok vo výške takmer jednej miliardy sa rušiť nebude.

Treba pritom poznamenať, že pri aktuálnom nastavení tejto plnohodnotnej dôchodkovej dávky, bude každým rokom celkový objem potrebný na jej vyplatenie stúpať.

Makropozadie Inštitútu finančnej politiky na roky 2025 až 2029 ráta s infláciou 3,9 percenta a 5-percentným rastom miezd v roku 2025 s postupným zmiernením. To implikuje mierny, ale stabilný rast priemernej penzie aj po roku 2025.

Podľa Ďuranu nemožno prehliadať, že vysoké deficity verejných financií sú do značnej miery dôsledkom sociálneho systému nastaveného na princípe „dávky pre každého bez ohľadu na príjem“. Na to isté už v júni poukázala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Analytik vyčísľuje, že v praxi by na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu musel každý občan odvádzať do štátnej pokladnice približne 100 eur mesačne navyše. Pre rodinu so štyrmi členmi by to znamenalo 400 eur mesačne, čo je zjavne nereálne.

Za súčasných okolností ide podľa neho o nedosiahnuteľnú métu. "Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie výdavkovej strany rozpočtu čaká Slovensko v lepšom prípade stagnácia, ak nie pokles ekonomického rastu," uzatvára.

Škrty boli na pretrase už pred voľbami

Zoznam takmer stovky konsolidačných opatrení v objeme viac ako deväť miliárd eur pripravila už vláda Ľudovíta Ódora. Sledovala rovnaký cieľ – zastaviť rast dlhu a do troch rokov ušetriť orientačne päť percent HDP, teda zhruba šesť miliárd eur.

Už vtedy bolo jasné, že bez zásahu sa deficit môže vyšplhať na takmer 70 percent HDP. Najväčším prínosom mali byť podľa návrhu nepriame dane. Zvýšenie DPH na 22 percent malo priniesť až 1,1 miliardy eur ročne.

Úradnícka vláda by si posvietila aj na sladené nápoje, chcela upraviť daň z áut podľa emisií či zvýšiť mýto pre kamionistov. Podľa nej bolo možné na strane sociálnych výdavkov ušetriť viac ako 2,3 miliardy eur, a to napríklad zrušením rodičovských (362 miliónov) a 13. dôchodkov (310 miliónov eur), keďže v tom období sa ešte tento"bonusový" dôchodok vyplácal v nižšej výške.

Krátiť na polovicu chcela aj prídavky na dieťa s výnimkou tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, čo by prinieslo zhruba 400 miliónov eur a poberateľom rodičovského príspevku by ho vyplácali len do dvoch rokov, kde by štát získal takmer 270 miliónov eur.

Úspory, samozrejme, navrhoval Ódorov kabinet aj vo verejnej správe. Nižšia valorizácia miezd by do roku 2026 priniesla takmer 350 miliónov eur a zmrazenie platového automatu zdravotníkov 188 miliónov eur. Ďalšie desiatky miliónov by sa získali zrušením dotácií a benefitov, napríklad vlakov zadarmo či rekreačných poukazov.

Podľa odporúčaného mixu by kombinácia vyššej DPH, nových poplatkov, cielenejších sociálnych dávok a efektívnejšej verejnej správy priniesla približne 6,1 až 6,6 miliardy do roku 2026. Takýto balík by rozložil bremeno medzi príjmové a výdavkové opatrenia a splnil cieľ fiškálnej konsolidácie.

Mohlo by Vás zaujímať Verejné financie sa prepadávajú, vláda stále bez konkrétneho plánu

Deficity sú vysoké aj po dvoch konsolidáciách

Ťarchu však súčasná vláda preniesla hlavne na občana a firmy. „Konsolidujeme preto, aby sme zlepšili sociálny štandard ľudí, zastavili zadlžovanie Slovenska, zlepšili ratingy Slovenskej republiky a získali výhodnejšie podmienky na finančných trhoch,“ povedal vlani v septembri minister financií Ladislav Kamenický, keď predstavil 17 opatrení za takmer 2,7 miliardy eur.

Vymenované ciele sa však napĺňať nedarí. Súčasná vláda prevzala verejné financie s deficitom 4,8 percenta HDP a aj napriek konsolidačným balíčkom na roky 2024 a 2025 hrozí jeho rast do roku 2028 až na rovných šesť percent.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa časť opatrení použila na nové trvalé výdavky a viaceré mali len dočasný účinok. "Významná časť súčasných problémov pramení práve z výdavkových rozhodnutí vlády," konštatuje inštitúcia.

Dodáva, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, sa v roku 2024 nenaplnil. Podrobnú správu predložila 27. augusta parlamentu. V posledný augustový deň upozornila, že nedodržiavanie sankcií dlhovej brzdy vedie k ďalšiemu rastu deficitu.

“Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti,“ hovorí jej predseda Ján Tóth.

Keďže stav verejných financií zostáva vážny, vláda by mala podľa rozpočtovej rady urýchlene predstaviť trvalé opatrenia na zlepšenie ich udržateľnosti. Sama deklaruje cieľ znížiť deficit do volieb na 3,5 percenta HDP, čo by znamenalo konsolidáciu v rozsahu 2,9 miliardy eur (dve percentá HDP).

Ak by sa už prijaté balíčky realizovali v plnej miere a bez dodatočných výdavkových zásahov, ciele do roku 2027 by boli takmer dosiahnuté. "Na zastavenie rastu dlhu by to ešte nepostačovalo, keďže na to sú nutné deficity maximálne na úrovni 2,5 percenta HDP," uzatvára inštitúcia.