To vedie k situácii, keď sa verejné zdroje často poskytujú rodinám so strednými a vysokými príjmami na rovnakej úrovni ako tým nízkopríjmovým. Ide tak podľa ekonómov o neefektívne využívanie verejných financií.
Typickým príkladom, kde sa príjem neberie do úvahy, sú prídavky na deti, rodičovské príspevky či 13. dôchodok. Čo sa týka príspevku na dieťa, ktorý je aktuálne vo výške 60 eur, jeho filozofiou je, že je preňho aj určený. Nie je pre rodiča, a preto by dieťa nemalo byť penalizované za to, že otec či mama lepšie zarábajú.
Účelom 13. dôchodku je de facto to isté – prilepšiť všetkým penzistom rovnako bez ohľadu na výšku ich riadneho dôchodku. To podľa rady zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín, no neadresne pomáha tým najchudobnejším.
Pozornosti neuniká ani tehotenské. Dávka sa na Slovensku zaviedla preto, že štát chcel poskytnúť finančnú podporu tehotným ženám už počas tehotenstva, nie až od začiatku materskej dovolenky.
Funguje od 1. apríla 2021 na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorú schválil parlament koncom roka 2020. Navrhla ju skupina poslancov za OĽaNO (Hnutie Slovensko), pričom návrh podporilo všetkých 120 prítomných poslancov.
Analytici však poznamenávajú, že tehotenské uprednostňuje vyššie príjmové rodiny, pričom ich priemerná výška dávky je až o 80 percent vyššia ako u stredne príjmových rodín. "Je to dané konštrukciou dávky, ktorá odráža predchádzajúcu výšku príjmov," vysvetľuje rada.
Prax teda ukazuje, že aj napriek snahám niekoľkých vlád, nielen tej predchádzajúcej či súčasnej, isté opatrenia nepomáhajú tým najslabším a tým, ktorí to reálne potrebujú. Práve naopak. Výnimkou nebol ani štedrý daňový bonus Matovičovej "atómovky" – maximálnu sumu totiž dostal rodič až od istej výšky platu, inak bola krátená.
Najčastejšie sa podľa rozpočtovej rady hovorí o relatívnej chudobe, ktorá definuje chudobných ako tých, ktorí majú príjem pod určitou hranicou (napríklad 60 percent mediánu príjmov), alebo o absolútnej, ktorá sa definuje konkrétnou sumou životného minima.
Je potrebná diskusia a reformy
Dokument Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nepredkladá konkrétne návrhy na úpravu systému, ale zdôrazňuje, že je potrebná celospoločenská diskusia o tom, koho a akým spôsobom by mal štát podporovať.
Bez jasného konsenzu o cieľoch sociálnej politiky je podľa analytikov ťažké vytvoriť transparentný a udržateľný systém.
Napriek dlhodobým deklaráciám sa zatiaľ podľa nej nepodarilo zreformovať koncept životného minima, ktoré by malo definovať sociálnu politiku. "Namiesto toho sa často používajú ad hoc opatrenia, ktoré prinášajú rýchle politické body, ale neriešia systémové problémy," myslí si inštitúcia.
Jedným z hlavných problémov je fragmentácia prístupov, ktorá bráni jednoduchému a efektívnemu testovaniu príjmov a majetku domácností. Zavedenie uceleného systému by znížilo mieru populizmu, pretože by sa vysvetlilo, že nie každý môže dostávať podporu.
Adresnosť sociálnych výdavkov by mala viesť k transparentnému a spravodlivému nakladaniu s verejnými zdrojmi a zároveň posilniť sociálnu spravodlivosť. Pomoc by následne smerovala k tým, ktorí ju skutočne potrebujú.
Hoci Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou v rámci EÚ aj OECD, revízia sociálneho systému je z dôvodu stavu verejných financií podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nevyhnutná.
Adresnosť by mala byť súčasťou konsolidačného úsilia
Slovensko má za sebou len prvú tretinu potrebnej fiškálnej konsolidácie. Na stabilizáciu verejného dlhu bude v najbližších rokoch potrebné prijať opatrenia v rozsahu zhruba piatich miliárd eur. Keďže v rokoch 2024 a 2025 vláda využila najmä priestor na zvýšenie daňových príjmov, ďalšia fáza sa prirodzene sústredí na výdavkovú stránku rozpočtu.
Otvorenou zostáva otázka, akými trvalými opatreniami bude možné znižovať deficit. Rozsah potrebnej konsolidácie zároveň naznačuje, že úsporné kroky sa nevyhnú viacerým oblastiam – vrátane sociálnej politiky.
V krotení výdavkov s radou súhlasí aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Konkrétne opatrenia však stále nepoznáme. Prekvapujúcim momentom je minulotýždňové vyjadrenie šéfa rezortu práce Erika Tomáša (Hlas), ktorý povedal, že až 94 percent výdavkov jeho ministerstva smeruje na nevyhnutnú agendu.
Viackrát už zdôraznil, že sociálne benefity ponechajú a prichádzajúce opatrenia ich nezasiahnu. Potrebu ich zachovania si podľa neho uvedomuje aj premiér Robert Fico, veď koniec koncov na ostatné výdavky vrátane platov rezortu smeruje len šesť percent.
Je to však nanajvýš odvážna predstava súčasného kabinetu, keďže práve táto oblasť je jednou z najväčších – s enormným vplyvom na štátny rozpočet. Nedá sa opomenúť ani spomínaná krívajúca adresnosť viacerých benefitov.
"Podstatou tohto prístupu je, aby verejné zdroje smerovali prednostne k tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú, a aby sa zamedzilo plošnému financovaniu tam, kde to nie je opodstatnené," upozorňujú ekonómovia.
Adresnosť teda znamená efektívne využívanie daní a odvodov na riešenie životných situácií, ktoré jednotlivci či rodiny nedokážu zvládnuť vlastnými silami.
Miliarda sem, miliarda tam
Predmetom širšej diskusie je, či má sociálna politika pomáhať výlučne v ťažkých životných situáciách alebo sa má zamerať na širšiu paletu cieľov. Potreba podporovať rodinný život najmä v čase, keď pôrodnosť klesá, čoho vplyv ekonomika významne pociťuje a ešte len pocíti, je nesporná.
Ani to, do akej miery má štát motivovať k pracovnej aktivite, nie je zanedbateľnou témou. "Bez ohľadu na tieto úvahy však platí, že základným kritériom by mala zostať príjmová a majetková situácia domácnosti," myslí si rada.
Objem dávok, príspevkov a podpôr, ktoré stoja mimo systému sociálneho a zdravotného poistenia, vyčísľuje inštitúcia na približne 4,3 miliardy eur. A tento systém je veľmi rozmanitý – od príspevkov viazaných na príjem, akým je daňový bonus na dieťa, cez dávky podmienené zdravotným stavom (kompenzácie ŤZP) až po plošné opatrenia, akými sú už spomínané 13. dôchodky či prídavky na deti.
Analýza ukazuje, že štát vynakladá na rodiny v najnižších príjmových skupinách približne 1,4 miliardy eur, ale do strednej vrstvy smeruje zhruba 1,7 miliardy eur. A už spomínaná viac ako miliarda ide do domácností s najvyššími príjmami.
Významná časť výdavkov k vyšším príjmovým rodinám prichádza práve prostredníctvom plošných dávok. To naznačuje, že náš systém je menej adresný, než by zodpovedalo jeho základnému poslaniu.
Solidarita nie je zanedbateľná
Slovensko patrí medzi krajiny EÚ a OECD s nízkou príjmovou nerovnosťou, solidaritu teda nie je možné opomínať. Napriek tomu je vzhľadom na stav verejných financií namieste prehodnotiť nastavenie sociálneho systému.
Cieľom má byť zavedenie adresnej podpory založenej na príjme a majetku, nie jej plošné obmedzenie. Postupné znižovanie dávok pri raste príjmu môže priniesť úspory a zároveň zvýšiť dôveru verejnosti v spravodlivosť systému.
Prípadné zmeny si vyžadujú citlivý prístup. Opatrenia by totiž podľa expertov nemali ohroziť zraniteľné skupiny. V úvodnej fáze bude nevyhnutné počítať so zjednodušením a postupným dolaďovaním pravidiel, čo je beh na dlhé trate.
Otvorené zostávajú podľa analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predovšetkým kľúčové otázky: kde nastaviť hranice príjmu a majetku? Ako určovať mieru pomoci? A ako systém spravovať, aby bol spravodlivý aj efektívny?
