Po spustení veľkého sčítania medveďov chystajú aj ich monitoring v okolí obcí a miest

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Filip Kuffa nedávno na tlačovej konferencii informoval, že na Slovensku sa začalo najväčšie sčítavanie populácie medveďov.

Monitoring zastrešuje Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR a bude ho realizovať v spolupráci so správami národných parkov, chránených krajinných oblastí, s poľovnými združeniami, ochranármi, univerzitami či so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.

Trus, srsť a tkanivo našej najväčšej šelmy poslúžia na odhad veľkosti medvedej populácie u nás. Neinvazívna forma zberu je založená na rozbore DNA zo vzoriek, pričom počítajú s približne sedemtisíc vzorkami.

Podľa Kuffu je výskum reakciou na diskusiu uplynulých rokov o manažmente medveďa. Prvú fázu zberu biologického materiálu chcú ukončiť na budúci rok v auguste.

„Aby bola analýza úspešná, je potrebné vyzbierať dostatočné množstvo vzoriek. Ochrana prírody by mala stáť na presných dátach. My chceme, aby tieto presné dáta boli pri medveďovi hnedom a aj pri ostatných živočíchoch,“ uviedol Kuffa.

Šelmy v okolí miest a obcí

Spomínané OZ Ursia plánuje na jeseň spustiť vlastný monitoring medveďa hnedého. Jeho cieľom nebude zistiť celkový počet medveďov na Slovensku, ale to, koľko jedincov sa natrvalo usídlilo pri mestách a obciach.

Podľa združenia, ktoré sa venuje ochrane prírody a zachovávaniu biodiverzity, bude súčasťou výskumu aj systém včasného varovania pred prítomnosťou šelmy v intraviláne.

Ochranári i odborníci sa zhodujú, že viaceré medvede strácajú plachosť. Často sa rozmnožujú aj v blízkosti miest či obcí, kde sa potom zdržiavajú. Preto nie sú schopné plnohodnotne sa adaptovať v lese. Následne prichádza k častým kontaktom medzi šelmou a človekom.

OZ Ursia sa monitorovaniu chránených živočíchov venuje už niekoľko rokov, na tento účel vytvorilo aj vlastnú aplikáciu. Pôvodne monitorovali zvuky vtákov a s pomocou umelej inteligencie dokázali potvrdiť alebo vyvrátiť výskyt konkrétneho druhu v danej oblasti.

Z tohto základu neskôr rozšírili aplikáciu na monitoring medveďa hnedého, ale aj iných zvierat, ktoré dokážu s vysokou úspešnosťou identifikovať.

Monitorovanie výskytu i varovania

„Poznatky budú prínosom nielen pre bežných ľudí, ale aj pre samosprávy pri prevencii konfliktných situácií či pre ochranárov pri navrhovaní efektívnych opatrení na minimalizáciu škôd,“ povedala pre Štandard Janka Jankovičová z OZ Ursia.

Takisto môžu získané údaje pomôcť poľovníkom pri rozhodovaní o umiestnení vnadísk, aby predišli lákaniu medveďov do problematických lokalít.

Súčasťou tejto metódy v rámci výskumu bude aj systém včasného varovania pred prítomnosťou medveďa. O výskyte šelmy v konkrétnych lokalitách chcú verejnosť informovať prostredníctvom vlastnej mobilnej aplikácie. 

Ak budú na jednom konkrétnom mieste medveďa vidieť viackrát po sebe, turistov či hubárov budú môcť takto upozorniť na kritickú lokalitu.

„Budú vedieť, že ide o miesto či okolie častého výskytu medveďa hnedého alebo v blízkosti brlohov či iných miest, kde sa zviera vyskytuje. Dostanú upozornenie, aby zvážili pokračovanie svojho pobytu v danej lokalite,“ vysvetlila Jankovičová.

Selektovanie sabotáží a nepresností

Podľa Jankovičovej pôjde o bezplatnú aplikáciu, ktorú si bude môcť každý nainštalovať do telefónu.

„Ak nájde napríklad vysypanú potravu, odfotí ju a fotku aj s GPS súradnicami odošle. Takisto aj iné veci v tejto súvislosti, ako pobytové znaky, trus či spozorovanie medveďa. To sa bude potom zanášať do mapy a vyhodnocovať,“ objasnila.

Podľa nej je potrebné dať takýmto spôsobom monitoring medveďa hnedého do rúk verejnosti. Očakávajú však aj rôzne sabotáže, skreslenia reality či rôzne nepresnosti.

„Pokiaľ bude dostatočný počet dát, tak štatistika jednoducho nepustí a zavádzajúce informácie či rôzne sabotáže sa vyselektujú. Preto je dôležité, aby aplikáciu používalo čo najviac ľudí,“ doplnila.    

Nepôjde podľa nej iba o zbieranie dát, ale aj o spätnú reakciu. Všetci, ktorí budú do systému prispievať, budú od nich informácie aj dostávať. „Výhodou je, že aplikácia nepotrebuje tretie strany ani veľkých či zahraničných spracovateľov. Dáta budú v bezpečí u nás,“ dodala.

Monitoring realizovali aj v minulosti

Názory na početnosť medvedej populácie u nás sa rôznia. V minulosti už uskutočnili projekt na sčítanie medveďov na Slovensku, aký teraz spustil envirorezort. Genetický výskum sa začal v roku 2019 a skončil sa v roku 2021. Realizovali ho štátni ochranári prostredníctvom Národného lesníckeho centra (NLC).

Na spracovaní vzoriek sa podieľali odborníci na čele s Pavlom Hulvom z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorí spracovali vzorky DNA. Išlo o viac ako dvetisíc vzoriek srsti a trusu medveďa hnedého z územia Slovenska.

Podľa záverečnej správy na základe získaných vzoriek DNA medveďa hnedého odborníci odhadovali početnosť jeho západokarpatskej populácie na 1 056 jedincov v intervale spoľahlivosti medzi 1 012 až 1 275 kusov.

Toto sčítanie však malo podľa ŠOP SR i riaditeľa Kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imricha Šubu svoje nedostatky. „Metodika Pavla Hulva nebola odborne prezentovaná a zistili sme, že bolo použitých málo vzoriek, a to 2 172. Na to sme vtedy aj upozornili,“ spresnil Šuba.

Genetické sčítanie sa uskutočnilo aj predtým v rokoch 2013 a 2014. Realizoval ho tím Ladislava Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene a odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov stanovili na 1 214 jedincov.

Vývoj populácie na Slovensku

Podľa predsedu OZ Ursia Jozefa Martinského bol medveď hnedý v minulosti bežnou súčasťou fauny prakticky celého územia dnešného Slovenska.

Intenzívny lov, odlesňovanie a premena krajiny však viedli k dramatickému poklesu jeho početnosti na prelome 19. a 20. storočia.

„Historické záznamy naznačujú, že v roku 1928 prežívalo na území Slovenska už len približne 40 jedincov, pričom do roku 1932 tento počet klesol na kritických 20 medveďov,“ uviedol Martinský.

Zavedenie čiastočnej ochrany v medzivojnovom období a následná prísnejšia ochrana po druhej svetovej vojne viedli k postupnému zotavovaniu populácie.

Podľa údajov, ktoré zhromaždil Pavel Hell vo svojej monografii Trofejové šelmy Slovenska, sa populácia medveďa vyvíjala tak, že v roku 1953 dosiahla približne 200 jedincov, čo predstavovalo desaťnásobný nárast oproti kritickým 20 kusom z roku 1932.

V nasledujúcich dekádach pokračoval pozitívny trend, pričom v roku 1968 odhadovali početnosť na 381 jedincov a v roku 1971 už na 560. Obdobie 70. až 90. rokov 20. storočia bolo charakteristické stabilným, hoci pomalším rastom populácie.