Záchrankový tender: Minister Šaško to dal na Naďa

Minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil výberové konanie na 351 staníc záchrannej zdravotnej služby v auguste 2025. Krátko nato sa objavili mnohé podozrenia z netransparentnosti celého konania. Na verejnosť prenikli informácie o dopredu dohodnutých víťazoch a o výsledkoch celého tendra rozhodovala komisia zložená z doposiaľ neznámych osôb.

Po verejnom tlaku minister Šaško oznámil preverenie všetkých podozrení prostredníctvom analýzy výberového konania. Na základe záverov danej analýzy Kamil Šaško potvrdil netransparentnosť konania a oznámil zrušenie celého tendra.

Šaško chce tender na záchranky prešetriť: Nedopustím žiadne kšefty

Mohlo by Vás zaujímať Šaško chce tender na záchranky prešetriť: Nedopustím žiadne kšefty

Minister Šaško priznal problém so zrušením tendra

Zrušenie tendra však vyvolalo rovnaké podozrenia o legalite celého procesu, nakoľko mnohí oslovení právnici nevideli zákonnú možnosť zrušiť tento tender v procese, v akom sa nachádzal. Nenašiel sa ani jeden odborník, ktorý by postup ministerstva zdravotníctva verejne odobril ako súladný so zákonom.

Kamil Šaško v súvislosti so zrušením záchrankového tendra pritom priznal, že zákony v tomto smere „explicitne neupravujú možnosť zrušenia takéhoto výberového konania, čo je problém“. Minister však vyhlásil, že tender na záchranky bol zrušený zákonným spôsobom.

Po otázkach verejnosti, ako vlastne mohol byť tento tender zrušený, minister Šaško prišiel s vysvetlením o použití analógie zákona o verejnom obstarávaní. Odvolal sa pritom na „robustnú právnu analýzu, ktorá prípustnosť takéhoto konania (zrušenia tendra) umožňuje“.

Šaško: Tender na záchranky bol zrušený zákonným spôsobom

Mohlo by Vás zaujímať Šaško: Tender na záchranky bol zrušený zákonným spôsobom

Vzhľadom na pochybné vysvetlenie ministra Šaška, ktorý nevedel k danej analýze či právnym aspektom postupu ministerstva nič bližšie uviesť s odôvodnením, že „nie je právnik“, denník Štandard požiadal ministerstvo o sprístupnenie analýzy na základe infožiadosti.

Ministerstvo zdravotníctva ignoruje infozákon a postupuje v rozpore so súčasnou legislatívou

Ministerstvo je v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) povinné analýzu sprístupniť v zákonnej lehote, prípadne odmietnuť žiadosť s riadnym odôvodnením, prečo ju nie je možné poskytnúť verejnosti.

Na snímke nápis na budove, v ktorej sídli Ministerstvo zdravotníctva SR na Limbovej ulici v Bratislave. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Na snímke Ministerstvo zdravotníctva SR. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva pod vedením Veroniky Daničovej však na infožiadosť nijakým spôsobom neodpovedal, a to ani po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žiadosť jednoducho ignoroval bez jediného vysvetlenia, čo predstavuje neprípustnú svojvôľu štátneho orgánu a priame porušenie zákona.

Denník Štandard preto kontaktoval komunikačný odbor so žiadosťou o vysvetlenie. Pracovníčka ministerstva pri telefonickom rozhovore tvrdila, že túto záležitosť je potrebné adresovať právnemu oddeleniu ministerstva, ktoré má na starosti podobnú agendu.

Napriek trom rôznym telefonickým číslam na uvedené právne oddelenie ministerstva zdravotníctva, na ktoré sa denník Štandard pokúšal kontaktovať zamestnancov oddelenia, počas niekoľkých dní nikto telefón nedvíhal.

Právne oddelenie nedokázalo počas opakovaných snáh o telefonický kontakt v priebehu niekoľkých dní ani raz odpovedať, prečo sa v rozpore so zákonom nikto nezaoberal infožiadosťou o poskytnutie analýzy.

Ani opätovnú žiadosť nikto na ministerstve neriešil

Po tom, ako sa denník Štandard po absolútnej nemožnosti kontaktovať právne oddelenie ministerstva zdravotníctva opäť obrátil na tlačový odbor, zamestnankyňa odboru odporučila podať opätovnú žiadosť s tým, „že predošlú možno prehliadli, pretože niektorí zamestnanci čerpajú dovolenku“.

Hoci infozákon a ním stanovené lehoty nepoznajú žiadnu možnosť ignorácie infožiadosti, a to ani z dôvodu čerpania dovolenky, denník Štandard opätovne zaslal žiadosť o sprístupnenie právnej analýzy, na základe ktorej bol zrušený záchrankový tender. Na novú žiadosť ani po uplynutí zákonnej lehoty nikto z ministerstva nijakým spôsobom nereagoval.

Pri opätovnom kontaktovaní komunikačného odboru ministerstva so žiadosťou o vysvetlenie nezákonného postupu ignorovaním infožiadosti poskytla zamestnankyňa odboru vyjadrenie, že „to nie je to v poriadku a ani bežné, no nie je kompetentná odpovedať na právne aspekty žiadosti“.

Odbor odkázal denník Štandard na generálnu riaditeľku sekcie legislatívy a práva Beátu Pastorekovú. Po snahe kontaktovať generálnu riaditeľku s vysvetlením postupu ministerstva „bola práve na porade“ a k veci sa nevyjadrila ani po prísľube spätného kontaktu s vyjadrením.

Ignorovanie infožiadostí bolo prítomné aj v minulosti

Ministerstvo zdravotníctva podobnú prax praktizovalo aj v minulosti pri otázkach verejného záujmu.

Žiadosť o informácie ohľadom prípravy slovenských nemocníc na vojnu v kontexte obdobných príprav štátov na východnej hranici NATO podal Štandard ministerstvu ešte 19. júna 2025. Štandard sa rovnako zaujímal aj o vratky farmafiriem, ktoré vyplývali z nevýhodných MEA zmlúv.

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Veronika Daničová prisľúbila odpovede na položené otázky, no ministerstvo nakoniec na obe témy vôbec nereagovalo napriek povinnosti poskytnúť odpoveď v zmysle zákona.

Zdravotnícky rezort pod vedením nominanta Hlasu Kamila Šaška systematicky ignoruje ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to bez relevantného vysvetlenia. Tieto praktiky nielen porušujú zákon, ale aj ohrozujú právo verejnosti na informácie, za čo nesie politickú zodpovednosť práve minister Šaško.

Otázna existencia analýzy

Ministerstvo zdravotníctva tak opakovane nedokázalo vysvetliť, či daná analýza vôbec existuje, a ak áno, prečo sa k žiadosti o jej sprístupnenie nevie vyjadriť ani po uplynutí lehôt.

Takýto postup je rozhodne v rozpore nielen s infozákonom, ale aj so zásadou transparentnosti verejnej správy, podľa ktorej majú štátne orgány postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou.

V prípade analýzy, o ktorej ako jediný hovoril minister Kamil Šaško, nikto nekonal zákonne ani transparentne.

Verejnosť tak má jednoducho veriť, že daná analýza existuje, a vďaka nej postupovalo ministerstvo v súlade so zákonom pri zrušení záchrankového tendra, hoci táto nebola nikdy zverejnená a príslušné odbory ministerstva to odmietajú urobiť bez vysvetlenia.

Zrušené výberové konanie na stanice záchrannej zdravotnej služby pritom mohlo znevýhodniť alebo poškodiť uchádzačov, ktorí môžu následne žalovať štát za nezákonný postup. Štát totiž nevie nijako dokázať, že jeho kroky boli legálne. Vyjadrenia ministra Šaška na to nestačia a uvedené platí o to viac, ak o celej veci pochybujú mnohí odborníci.

Je skutočne na zamyslenie, prečo ministerstvo nedokáže sprístupniť danú analýzu, ak existuje. Rovnako sa verejnosť musí pýtať, ak existujú zákonné dôvody na jej nesprístupnenie, prečo tieto ministerstvo neuviedlo, ale iba jednoducho v celej veci mlčí.

Zavádzajúci prístup k analýzam mal aj Jaroslav Naď

Podobný „odborný prístup“, ktorý mal garantovať legalitu postupu štátu, už mohli občania vidieť aj v prípade darovania vojenskej techniky na Ukrajinu zo strany bývalej vlády. Hoci mnoho odborníkov z právnickej obce spochybňovalo zákonnosť postupu štátu, vtedajší minister Jaroslav Naď argumentoval právnou analýzou, o ktorú darovanie opieral.

Na snímke Jaroslav Naď. Foto: Roman Hanc/TASR

Danú analýzu však v tom čase nikto nevidel a nebola poskytnutá ani verejnému ochrancovi práv pri jeho kontrole ministerstva. Neskôr Jaroslav Naď na svojej sociálnej sieti zverejnil šesťstranové vyjadrenie anonyma bez podpisu, ktoré nazval právnou analýzou, na základe ktorej Slovenská republika darovala majetok v hodnote stoviek miliónov eur.

Na tomto dokumente bol perom ručne dopísaný dátum jeho vyhotovenia (14. marec 2023), čo však nesedelo s oficiálnymi dokumentmi z úrovne ministerstva obrany. Nie je teda zrejmé, či daný dokument vyhotovila osoba s právnickým vzdelaním, ani kedy bol dokument vyhotovený, pretože ručne dopísaný dátum na dokumente nesedel so závermi verejného ochrancu práv.

Naďa usvedčila kontrola NKÚ

Jaroslav Naď neskôr na tlačovej konferencii tvrdil, že analýzu vypracoval generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva a na dokumente je aj jeho podpis, hoci ním zverejnený dokument na sociálnej sieti žiaden podpis neobsahoval.

Naď však prezentoval úplne inú verziu tohto dokumentu s úplne inou hlavičkou a s doplneným podpisom a titulom toho, kto ho údajne vypracoval. Bolo zrejmé, že ide o iný dokument, ktorý navyše ani náhodou nespĺňal parametre analýzy, na základe ktorej môže byť darovaný štátny majetok za niekoľko stoviek miliónov eur.

Následná kontrola celého procesu darovania vojenskej techniky zo strany Najvyššieho kontrolného úradu potvrdila, že žiadna právna analýza neexistovala.

Bývalý minister Naď jednoducho klamal a ešte sa snažil zavádzať verejnosť pomerne chabými argumentmi, ktoré ho nakoniec samého usvedčovali z klamstva.

V prípade Kamila Šaška zvolilo ministerstvo podobnú, no opatrnejšiu taktiku. Analýza vraj existuje, videl ju však zrejme iba minister. Ministerstvo odmieta akékoľvek vyjadrenie, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo jej existenciu. A to nielen v hrubom rozpore so zákonom, ale aj s verejným záujmom.

Zrejme sa poučili z príkladu Jaroslava Naďa, že vyrábať voči nešťastným vyjadreniam ministra dôkazy o klamstvách sa neoplatí.