Vláda schválila miliardové zaťaženie: viac daní, menej výhod pre pracujúcich a živnostníkov

Vláda v stredu schválila prvú časť konsolidačného balíka, ktorá sa týka najmä občanov, samospráv a podnikateľského sektora. Medzi prijatými opatreniami je zrušenie pracovného pokoja počas vybraných štátnych sviatkov, skrátenie odvodových úľav pre začínajúcich živnostníkov, zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov zamestnancov a zvýšenie zdravotných odvodov.

Súčasťou balíka je aj vyššia DPH na potraviny s vyšším obsahom cukru a soli, prísnejšie zdaňovanie hazardu a environmentálnych externalít, úpravy nemocenských dávok a nové mechanizmy na efektívnejší výber daní a odvodov. Celkovo by tieto opatrenia mali priniesť do štátneho rozpočtu približne 1,4 miliardy eur.

Druhú časť konsolidácie – úspory na strane štátu – zatiaľ neprerokovali. Ministerstvá a úrady majú do konca týždňa predložiť vlastné návrhy - cieľom je dosiahnuť úsporu vo výške okolo 700 miliónov eur.

Kritika sa valí zo všetkých strán

Prezident Peter Pellegrini v stredu pripomenul, že rozsah konsolidácie sa zvýšil z pôvodnej jednej miliardy na takmer tri miliardy eur. Podľa neho hrozí, že Slovensko pri slabom raste skĺzne do recesie. Zároveň kritizoval absenciu odbornej diskusie a vyzval vládu, aby sa venovala nielen škrtom, ale aj prorastovým opatreniam.

Ešte v utorok však predstavila svoje pripomienky aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Najviac u nej rezonujú deklarované úspory štátu. "Chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení znemožňuje vyhodnotiť realistickosť konsolidačného balíčka," konštatuje inštitúcia.

Dodáva, že podľa údajov ministerstva financií by veľkosť balíka mohla stačiť na cieľ 4,1 percenta HDP, no realistickosť nevie posúdiť. Zároveň upozorňuje, že z deklarovaných úspor štátu vo výške 1,3 miliardy je bez energodotácií zatiaľ vyčíslených len približne 860 miliónov eur a významná časť krokov je jednorazová či dočasná, čo predlžuje potrebné obdobie konsolidácie.

Daňovo-odvodové príjmy verejnej správy majú podľa analytikov tento rok stúpnuť na 37 percent HDP - najviac od roku 1996. Slovensko tak zdaňuje prácu v regióne najviac.

Vláda opäť zvyšuje dane a odvody

Najväčší podiel plánovaných príjmov má priniesť zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, čo podľa ministerstva financií predstavuje 358 miliónov eur. Ďalším opatrením je zavedenie nových progresívnych pásiem dane z príjmu fyzických osôb, z ktorých štát očakáva vyše 200 miliónov eur.

Kabinet na výdavkovej strane počíta s úsporami vo výške 430 miliónov eur prostredníctvom presunu energopomoci na eurofondy. Kritici však upozorňujú, že nejde o reálne škrty, ale o účtovný presun. Overiteľné úspory tak dosahujú menej než 900 miliónov eur, hoci vláda deklaruje vyše 1,3 miliardy eur.

Živnostníkov zasiahne skrátenie odvodových prázdnin z 12 na šesť mesiacov a zavedenie minimálnych sociálnych odvodov od siedmeho mesiaca podnikania vo výške 131,34 eura. Vymeriavací základ sa má zvýšiť z 50 na 60 percent priemernej mzdy, čo znamená rast odvodov približne o pätinu. Zvýšia sa aj zdravotné odvody, a to na 15 percent.

Vláda argumentuje spravodlivejším systémom, no živnostníci varujú pred stratou konkurencieschopnosti a odchodom pracovnej sily do zahraničia. "Slovenský živnostenský zväz si uvedomuje naliehavosť konsolidačných opatrení pre stabilizáciu verejných financií, keďže, ako bolo uvedené pri prezentácii Ministerstva financií SR, Slovensko už je na gréckej ceste," konštatuje inštitúcia.

Dodáva však, že na druhej strane vníma aj neľahkú situáciu živnostníkov a ich postavenie samozamestnávateľov, ktorí preberajú plnú ekonomickú zodpovednosť za seba a svoje rodiny.

Zamestnávatelia kritizujú zvýšenie bremena

Zamestnávateľské zväzy a priemyselné asociácie (AZZZ, Klub 500, APZD) sa zhodujú, že vládny konsolidačný balík nerieši problém výdavkov. Sústreďuje sa najmä na zvyšovanie príjmov, čím sa história opakuje.

Podľa nich sa tým oslabuje podnikateľské prostredie a zhoršuje sa konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) dodáva, že nové opatrenia v kombinácii so zvýšenými zdravotnými odvodmi „zvýšia ročnú záťaž podnikov o viac než 560 miliónov eur“.

Ide podľa združenia o krok, ktorý poškodí investičné prostredie a sťaží firmám plánovanie dlhodobejších projektov.

Klub 500 zas pripomína, že vláda nesprávne prezentuje presun energopomoci na eurofondy ako úsporu. „Započítanie energopomoci medzi úspory je len účtovný trik, ktorý v skutočnosti nič nerieši,“ konštatuje združenie.

Zároveň upozorňuje na porovnanie s Českou republikou, kde je čistý príjem pracovníka s hrubou mzdou desaťtisíc eur vyšší o približne tisíc eur mesačne a celkové náklady zamestnávateľa sú nižšie o 25-tisíc eur ročne. To podľa neho „zásadne zhoršuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu“.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) vyčísľuje, že kabinet obrátil odporúčaný pomer medzi príjmovou a výdavkovou časťou konsolidácie. „Približne 70 percent bremena nesie zvyšovanie príjmov, kým na výdavkovej strane nie sú konkrétne úspory špecifikované,“ uvádza.

Na sociálnej sieti reaguje aj Republiková únia zamestnávateľov. Opätovne vyzýva vládu, aby sa vrátila k spoločnému návrhu konsolidačných opatrení odborov a zamestnávateľov, ktorý vláde ešte počas leta sociálni partneri spoločne predložili.

Tento návrh zahŕňa konkrétne a odborné riešenia, ako konsolidovať verejné financie bez negatívneho dosahu na zamestnanosť a konkurencieschopnosť.

„Vláda na náš spoločný návrh s Konfederáciou odborových zväzov SR nereflektovala, hoci práve v ňom sa nachádzajú systémové riešenia s konsolidačným potenciálom takmer dve miliardy eur, a to bez zvyšovania záťaže na zamestnancov či zamestnávateľov a občanov,“ vysvetľuje viceprezident únie Jozef Špirko.

Opozícia odmieta prenášanie bremena

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vo svojej utorkovej prezentácii opakovane vyhlásil, že za aktuálny stav verejných financií sú zodpovedné predovšetkým bývalé kabinety. To isté si myslí aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý vo videu na sociálnej sieti obvinil predchádzajúce vlády z nezodpovedného hospodárenia, ktoré podľa neho priviedlo Slovensko na okraj finančného rozvratu.

Upozornil, že po „bezbrehom bačovaní“ rokov 2020 – 2023 prevzala jeho štvrtá vláda verejné financie v kritickom stave a teraz musí pristúpiť k rozsiahlej konsolidácii. Opozíciu obvinil z pokrytectva, keďže práve bývalí ministri a úradníci, ktorí podľa neho k situácii prispeli, dnes kritizujú jeho kroky.

Kamenický ukázal aj viaceré známe tváre, ktoré sú aktuálne v opozičnom tábore. Ten je presvedčený, že balík prenáša ťažisko na občanov a podniky.

Kým SaS varuje pred ďalšou brzdou podnikateľského prostredia, Progresívne Slovensko upozorňuje na rast cien potravín pri vyššej DPH. Matovičovo Hnutie Slovensko hovorí o absencii prorastových opatrení a KDH spochybňuje deklarované úspory na ministerstvách, keďže časť je viazaná na eurofondy.

Poukazuje na to, že z uvádzaných 1,14 miliardy eur škrtov na ministerstvách je 430 miliónov eur krytých eurofondmi. „Vláda tak reálne neuvádza, kde ušetrí približne 700 miliónov eur,“ poznamenáva KDH s dôvetkom, že konsolidácia zostáva nevyvážená a nedostatočne prepracovaná.

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák si myslí, že predstavené konsolidačné opatrenia oslabia spotrebu štátu aj domácností a obmedzia investície firiem. „Rast HDP tak bude bezpochyby pomalší, než by bol v prípade, ak by konsolidácia neprebiehala. V súčasnosti očakávame rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku na úrovni 1,3 percenta - s istou konsolidáciou sme už v našich odhadoch rátali,“ vyčísľuje.

Podľa neho budú výsledkom opatrení nižšie čisté príjmy obyvateľstva a vyššie daňové zaťaženie najviac zarábajúcich, čo môže demotivovať pracovníkov s najvyššou pridanou hodnotou. „Ďalším z problematických bodov je aj dočasnosť niektorých opatrení, čo vytvára dodatočnú potrebu konsolidácie v budúcnosti po vyprchaní ich účinnosti,“ uzatvára Horňák.

Čo v opatreniach chýba, špecifikuje aj Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Vláda síce podľa nej plánuje ušetriť 1,3 miliardy eur, no skúsenosti s podobnými predikciami (napríklad pri transakčnej dani) vzbudzujú skepsu.

Počet štátnych zamestnancov za poslednú dekádu neklesol, ale vzrástol o 15 percent, hoci reforma ESO mala priniesť výraznú redukciu. „Slovensko dnes nemá na to, aby vyplácalo 13. dôchodky,“ pripomína odborníčka. Podarilo sa ich však „zabetónovať“ na vysokej úrovni, pričom deficit Sociálnej poisťovne dosahuje tri miliardy eur.

Dodáva, že nezrušená zostáva aj energopomoc, hoci ceny energií už klesli. Okrem toho je podľa nej v oblasti daní potrebná predvídateľnosť a nižšie zaťaženie firiem, pričom len rast ekonomiky umožní financovať sociálnu politiku.

Dnes sa však uprednostňuje sociálna štedrosť pred podporou hospodárstva, čo vedie k rastúcim výdavkom a vyššiemu daňovému tlaku. "V tomto prístupe však jednoznačne narážame na limity a Slovensku reálne hrozí ekonomická recesia so všetkými negatívnymi dôsledkami," uzatvára Hallová.

(tasr, pmi)