Opatrovateliek je málo a pracujú za almužnu. KDH chce minimálnu mzdu v zákone

Iniciátorka návrhu, poslankyňa Andrea Turčanová (KDH), hovorí, že pre nízke platové podmienky si desiatky zariadení sociálnych služieb nedokážu udržať opatrovateľov. Okrem toho ide o psychicky a fyzicky náročnú prácu. Niektoré preto končia.

Dôvodom zatvárania zariadení sú aj pomerne prísne nastavené pravidlá štandardov kvality, napríklad potrebné štvorcové metre obytnej plochy na jedného klienta v porovnaní s inými štátmi Európskej únie.

„Ako príklad môžem uviesť, že za môjho primátorského pôsobenia v Prešove sme museli v zariadení Harmónia Cemjata znížiť kapacitu zo 150 klientov na 128 klientov práve z dôvodu štvorcových metrov,“ uviedla poslankyňa.

Situácia je podľa nej zlá a uvedomujú si to aj kompetentní vo vláde, keďže pred dvoma rokmi schválili stabilizačné príspevky pre opatrovateľov. Tie mali udržať zamestnancov v pozícii tri roky.

„O rok však viazanosť viacerým opatrovateľov končí a hrozí, že opustia systém,“ upozorňuje politička s dôvetkom, že priemerný vek v tomto povolaní je 52 rokov a často opatrujú aj ženy v dôchodkovom veku.

Dlhoročná alarmujúca situácia

Podľa Turčanovej sa rokmi mení aj štruktúra či cieľová skupina klientov. „Zatiaľ čo v minulosti do domov dôchodcov odchádzali tí, ktorí mali nárok na dôchodok, byt nechali deťom a išli akoby do penziónu, dnes do týchto zariadení prichádza väčšina dôchodcov v piatom až šiestom stupni odkázanosti. Čiže sú to ľudia so zníženou mobilitou, prípadne majú ťažké psychiatrické diagnózy alebo sú agresívni. Tým vzniká obrovský nápor na opatrovateľov, ktorí sa o nich majú starať,“ pomenovala ďalší problém poslankyňa.

Starostlivosť o starých a chorých ľudí sťažujú opatrovateľom aj podmienky, v ktorých pracujú. Ak ide o nezrekonštruované priestory, slabé technické vybavenie či absentujúcu bezbariérovosť, začínajú mať problémy s chrbticou a pohybovým aparátom. Sami sa tak stávajú pacientmi.

Situácia je alarmujúca na celom Slovensku, no kritickejšia na západe. „Pretože na východnom Slovensku bola vždy nižšia priemerná mzda a vyššia nezamestnanosť ako je celoslovenský priemer. Záujem o opatrovanie je na východe krajiny ešte relatívne dobrý, ale na západe majú opatrovatelia iné pracovné aj platové príležitosti,“ odôvodnila.  

Žiadajú upraviť platy

V súčasnosti predstavuje minimálna mzda na Slovensku 816 eur a od budúceho roka sa má zvýšiť na 915 eur.

Oficiálne je tabuľkový plat opatrovateľky 694 eur, čo zaostáva o vyše sto eur za minimálnou mzdou. Rovnako podhodnotený plat majú zdravotné sestry v zariadení sociálnych služieb.

KDH preto pripravilo legislatívny návrh, ktorý by zadefinoval výšku minimálnej mzdy pre opatrovateľov. Ide o novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

„Verím, že ak by sa našla zhoda s koalíciou, tento problém by sa aspoň čiastočne zmiernil. Nevyrieši to však dlhodobý nedostatok týchto pracovníkov. Ako soľ potrebujeme reformu o financovaní sociálnych služieb,“ skonštatovala Turčanová.

Reforma má vstúpiť do platnosti od januára 2026

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Štandard argumentovalo, že ak existujú vo verejnom sektore tabuľkové triedy pod úrovňou minimálnej mzdy, platy týchto zamestnancov musia doplatiť do jej aktuálnej výšky.

Podľa tlačového oddelenia rezortu je farizejské, že práve KDH chce riešiť platy opatrovateľov cez minimálnu mzdu. „KDH nezahlasovalo v parlamente za nový automat, ktorý v budúcom roku zvýši minimálnu mzdu o 99 eur z 816 na 915 eur, čím sa pomôže aj opatrovateľom,“ odôvodnil tlačový odbor rezortu.

Samotná úprava tabuliek v štátnej a verejnej službe je kompetenciou Úradu vlády SR, ktorý Štandardu na otázky o platoch opatrovateľov neodpovedal.  

Situáciu v sociálnych službách vníma rezort práce ako nepriaznivú, a to už niekoľko rokov. Pomôcť by mala práve vyššie spomínaná Reforma financovania sociálnych služieb, ktorá začne platiť od 1. januára 2026.

„Chceme však zdôrazniť, že výška platov zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb je výlučne v kompetencii zriaďovateľov týchto zariadení, teda miest, obcí, samosprávnych krajov a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb,“ dodal tlačový odbor.

Opatrovatelia: Odmeňovanie nie je férové

Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) dlhodobo poukazuje na platové tabuľky v zákone o odmeňovaní zamestnancov vo verejných službách. Tie vraj nevalorizovali od roku 2022 a minimálna mzda pre opatrovateľku je podľa tohto zákona 520 eur.

Rozdiel oproti súčasnej minimálnej mzde 816 eur musia doplácať samosprávy alebo zriaďovatelia zariadení.

„Zároveň poukazujeme na to, že tabuľkové platy sa netýkajú zamestnancov u neverejných poskytovateľov. A tak naprieč mestom či krajom, verejným a neverejným sektorom sú platy opatrovateliek rôzne, čo nie je fér,“ upresnila podpredsedníčka KOS Iveta Ždiľová.

Dialóg medzi komorou a ministerstvom práce však prebieha. Opatrovatelia majú miesto aj v pracovnej skupine, ktorá sa zaoberá Reformou financovania sociálnych služieb.

„Viaceré z návrhov Komory opatrovateliek Slovenska sa dostali do koncepcie reformy, čo nás teší, ale mnohé veci sa dejú a dohody sa robia hlavne mimo pracovných skupín. Konečné slovo má vraj vždy koaličná rada, nie pán minister,“ informovala ďalej Ždiľová.

Terénne opatrovateľky žijú v strachu

Pozornosť upriamila aj na fakt, že v niektorých sociálnych zariadeniach môže byť v súčasnosti viac sociálnych pracovníkov na úkor počtu opatrovateliek napriek tomu, že majú viac ležiacich klientov. 

Za patovú situáciu označila zamestnávanie terénnych opatrovateliek. Vníma ho ako paralelný svet, ktorý roky závisí od eurofondov.

„Tieto ženy nielenže pracujú za minimálne mzdy, ale ešte aj na čiastočné úväzky. Vtedy nedostanú ani pôžičku, nevybavia hypotéku a žijú v strachu od projektu ku projektu, či neprídu o prácu,“ vysvetľuje s dôvetkom, že práve terénna opatrovateľská služba je kľúčová pri prechode z inštitucionálnej do domácej starostlivosti.

Nepodporuje ju však štát. Je na pleciach obcí alebo miest a väčšina z nich si podľa Ždiľovej dlhé roky zatvára oči pred potrebami svojich obyvateľov.

Obce dostávajú na sociálne služby časť podielových daní, no nepoužijú to na sociálnu službu.

„Veľmi ťažko sa presadzuje, aby sa obce spájali a vytvárali centrá zdieľaných sociálnych služieb. Všetko závisí od priorít vedenia danej obce či mesta. Zosúladiť 2 900 zastupiteľstiev obcí a miest sa dá iba zákonom. Nedá sa spoliehať na súcit s občanmi,“ domnieva sa odborníčka.

Informovala, že v súvislosti s reformou dôjde k zlúčeniu niektorých príspevkov do príspevku na podporu v odkázanosti.

„Zmenou je práve to, že každý žiadateľ so stupňom odkázanosti 1 - 5 by mal dostať nejakú sumu na nákup formálnej služby, čo by mohlo byť stimulom pre vytváranie kapacít pre odľahčovacie služby a teda aj terénne opatrovateľské služby. Mali by sa vytratiť rozdiely verejný a neverejný, čo považujeme tiež za veľké pozitívum,“ ozrejmila Ždiľová.

Aká je súčasná situácia s opatrovateľmi na Slovensku?

Na Slovensku v súčasnosti pracuje v sociálnych službách okolo 11-tisíc opatrovateliek dospelých klientov a približne 5 700 v terénnych opatrovateľských službách. Vyplýva to zo Správy o sociálnej situácii obyvateľov SR za rok 2024.

Podľa odhadov ministerstva práce v súčasnosti chýba v tomto sektore v zariadeniach okolo štyritisíc opatrovateliek, no veľké množstvo ich chýba v teréne.

„Ak by mala byť služba všade, kde dnes nie je a mala by byť, tak to sú ďalšie tisíce opatrovateliek v teréne,“ upozornila podpredsedníčka KOS.

Zo systému minulý rok zrušili 642 služieb, z toho najmä obecné domáce opatrovateľské služby, ktoré reálne nefungovali, a 97 zariadení s kapacitou 376 miest.

Zároveň pribudlo 442 nových služieb a 198 ústavov s kapacitou 2 844 miest. Ide najmä o zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, objekty podporovaného bývania, denné stacionáre a komunitné centrá.

V praxi však tieto inštitúcie čelia vážnemu nedostatku opatrovateliek, čo vedie k tomu, že niektoré prestávajú prijímať klientov.

 „Tiež evidujeme zariadenia, kde to začína vrieť zdola od tých najkompetentnejších - opatrovateliek,“ dodala odborníčka a poukázala na nedávnu iniciatívu opatrovateliek v jednom ústave v Košickom samosprávnom kraji. 

Tým v priebehu augusta zvýšili mzdy o 200 eur a zdravotným sestrám v zariadeniach sociálnych služieb o 260 eur.  

„Veľmi dobre to vyjadrili vo svojom vyhlásení, ktoré prečítali na krajskom zastupiteľstve. Jednoducho im praskli nervy a zrazu sa našli dva milióny na platy sestier a opatrovateliek. Kiežby to inšpirovalo zamestnancov aj v iných krajoch,“ podotkla Ždiľová.

Opatrovatelia by podľa jej slov mali dnes mať aspoň tisíc eur v hrubom, plus príplatok za rizikovosť v závislosti od druhu zariadenia. Nevyhnutnosťou je zlepšenie pracovných podmienok a vybavenie pomôckami na zníženie fyzickej záťaže.

„Takýto plat dnes majú zamestnanci v obchodných reťazcoch, a to bez zodpovednosti za ľudský život. Prečo by potom mali ísť ľudia pracovať práve do sociálnych služieb?“ uzavrela Ždiľová.