Pravoslávna viera na Ukrajine. Kyjev aj Moskva to vidia po svojom

Dňa 20. augusta 2024 ukrajinská Verchovna rada prijala zákon O ochrane ústavného poriadku v oblasti činnosti náboženských organizácií. Do platnosti vstúpil 23. septembra toho istého roku.

"Vzhľadom na to, že Ruská pravoslávna cirkev je ideologickým pokračovaním režimu agresorského štátu, spolupáchateľom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných v mene Ruskej federácie a ideológie ‚ruského sveta‘, činnosť Ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine je zakázaná," stojí v zákone.

Daný zákon zároveň umožňuje zakázať činnosť ukrajinských náboženských organizácií spätých s organizáciami sídliacimi v krajine „zapojenej do ozbrojenej agresie proti Ukrajine“.

Zákon sa tak týka Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC), známej tiež ako UPC Moskovského patriarchátu. UPC je totiž súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC), na čele ktorej stál a stojí moskovský patriarcha Kirill, podporujúci politiku Kremľa.

"Zriekame sa Moskvy"

Dňa 27. mája 2022, tri mesiace po začiatku plnohodnotnej invázie, UPC prijala rozhodnutie o osamostatnení sa - podľa vlastného vyhlásenia viac nie je súčasťou RPC.

Presnejšie sa podľa vlastnej listiny stala "plne samostatnou a nezávislou" cirkvou. Lenže pravoslávne kánonické právo také názvoslovie nepozná.

"Záver náboženskej expertízy Štatútu o riadení Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na prítomnosť cirkevno-kánonického spojenia s Moskovským patriarchátom", zverejnený na webe Štátnej služby pre etnickú politiku a slobodu svedomia, hovorí o tom, že UPC a RPC sú naďalej prepojené.

"Prijatie novej verzie Štatútu o riadení UPC (z 27. 5. 2022) a uznesenia Rady UPC neviedlo k prerušeniu cirkevno-kánonického spojenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Postavenie UPC ako štrukturálnej jednotky RPC, ktorá sa teší určitým právam nezávislosti, ale netvorí autokefálnu cirkev, zostáva nezmenené."

Úplne „nezávislá“ je iba autokefálna cirkev, ktorá dostane príslušný dokument – ​​tomos – potvrdzujúci tento status. Jeho neprítomnosť je kľúčovým znakom podriadenosti náboženskej organizácie - v tomto prípade podriadenosti UPC voči RPC.

Na webe Ruskej pravoslávnej cirkvi či inak Moskovského patriarchátu je uvedené, že "Ukrajinská pravoslávna cirkev je samosprávnou cirkvou s právami širokej autonómie v rámci Moskovského patriarchátu".

Ruský prezident Vladimir Putin sa vo februári 2024 vyjadril, že "ukrajinské úrady rozkladajú Ruskú pravoslávnu cirkev," čím mal na mysli kroky Kyjeva voči UPC, ktorá je súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) tak 27. augusta tohto roku vyhlásila, že na základe dôkazov nepovažuje UPC za nezávislú, keďže je stále právne spätá s RPC.

UPC sa okrem formálnej podriadenosti Moskovskému patriarchátu chová nejednoznačne aj vo vzťahu k rusko-ukrajinskej vojne a niekoľko desiatok jej duchovných je súdených a odsúdených pre postoj k Moskve: schvaľovanie ruskej agresie, vlastizrada, kolaborácia s Ruskom a iné.

Pravoslávie sa neruší

"Keby táto cirkev [UPC, pozn. red.] skutočne chcela nejaké zmeny, stala by sa súčasťou Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU). Učenie týchto cirkví je v podstate rovnaké, len ide o otázku, kto riadi, čia je moc, kto prijíma rozhodnutia a čie sú peniaze," vyjadrila sa na adresu UPC poslankyňa Natalija Pipová (Hlas).

Zlúčením UPC Kyjevského patriarchátu, Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi a časti UPC Moskovského patriarchátu vznikla totiž v roku 2018 Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU).

Kým UPC spadá pod Moskovský patriarchát, PCU získala štatút autokefálnej cirkvi ako aj svoj tomos priamo od Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, ktorý v roku 1998 udelil autokefalitu aj Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.

Od vytvorenia jednotnej od Moskvy nezávislej pravoslávnej cirkvi si Kyjev sľuboval, že tak veriaci ako aj farnosti budú vo veľkom prechádzať z UPC do PCU. Ako uvádza portál DoKostola.sk, "očakávaný scenár sa však nenaplnil a namiesto toho zostáva podľa niektorých zdrojov vyše osemtisíc farností naďalej v UPC s pôvodnými väzbami na Moskovský patriarchát".

Dňa 20. mája tohto roku uplynula deväťmesačná zákonná lehota, počas ktorej mala UPC možnosť dodatočne sa oddeliť od RPC, no neučinila tak.

"Objavili sa záporné reakcie zo strany mnohých medzinárodných organizácií, vlád, dokonca aj niektorých krajín. Vedenie UPC sa v zásade rozhodlo nerobiť nič a spoľahnúť sa na túto medzinárodnú reakciu, kritickú reakciu na zákon. Jednoducho sa rozhodli počkať, kým sa im nejako - prostredníctvom pravdepodobných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA - podarí zachovať štruktúru v takej podobe, v akej jestvuje," vyjadril sa pre Radio svoboda religionista Anatolij Babynskyj.

Viktor Jelenskyj, šéf Štátnej služby Ukrajiny pre etnickú politiku a slobodu svedomia, 20. augusta vyhlásil, že ak bude UPC aj po 24. auguste ignorovať "požiadavky ukrajinského štátu", začne v súlade so zákonom proces jej zrušenia.

Dňa 29. augusta tak Štátna služba Ukrajiny pre etnickú politiku a slobodu svedomia podala na Najvyšší súd žalobu, ktorej cieľom je ukončenie činnosti UPC. Nevedno však, ako dlho bude súdne konanie trvať.

Jelenskyj sa zároveň vyjadril, že ak súd rozhodne o ukončení činnosti UPC, daná cirkev bude zbavená postavenia právnickej osoby a stratí právnu subjektivitu, čo bude znamenať, že farnosti tejto cirkvi prídu o ústrednú ustanovizeň.

Zdôraznil však, že to tiež neznamená, že farnosti budú nútené pripojiť sa k nejakej inej cirkvi: „Štát nikoho nenúti pripojiť sa k Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny ani k žiadnej inej.“ K máju tohto roku prešli všetky farnosti spod UPC pod pôsobnosť PCU iba vo Ľvovskej a Ivanofrankivskej oblasti.

Podľa prieskumov a odhadov sa dnes hlási väčšina ukrajinských pravoslávnych kresťanov ku Kyjevom protežovanej PCU, kým UPC Moskovského patriarchátu postupne náklonnosť veriacich stráca.

Posledné celoštátne sčítanie obyvateľstva sa na Ukrajine konalo v roku 2001, avšak v rámci neho sa nezisťovalo vierovyznanie obyvateľov. Všetky údaje o náboženskej príslušnosti vychádzajú z prieskumov.

V roku 2019 sa v prieskume prihlásilo k UPC 14,2 percenta opýtaných občanov Ukrajiny a v roku 2020 13,8 percenta. V roku 2010, štyri roky pred začiatkom rusko-ukrajinského konfliktu na Kryme a Donbase, sa k UPC hlásilo 24 percent opýtaných.

V rámci prieskumu, ktorý sa konal v júli 2022, teda pár mesiacov po začiatku invázie, sa k Moskovskému patriarchátu prihlásili už iba štyri percentá opýtaných. V roku 2024 sa k nemu v prieskume prihlásilo 5,5 percenta opýtaných.

K pravosláviu ako takému sa v tomto poslednom prieskume prihlásilo 55,4 percenta opýtaných, čo je najmenej od roku 2000, keď sa k nemu hlásilo 66 percent respondentov.

Naopak, počet stúpencov Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi jemne stúpol: k rímskokatolíckemu kresťanstvu sa prihlásilo jedno percento opýtaných (oproti 0,5 percenta v roku 2000) a ku gréckokatolíckemu 11,9 percenta, pričom počet gréckokatolíkov od roku 2000 (7,6 percenta) rástol neustále.

Rovnako stúpol aj počet protestantov, a to z dvoch percent v roku 2000 na 2,5 v roku 2024. Takisto stúpol počet "jednoducho kresťanov" - zo 6,9 na prelome storočia na 9,8 v roku 2024.

Počet židov zostal nezmenený na úrovni 0,3 percenta, pričom vývoj počtu moslimov, pohanov, hinduistov a budhistov sa pre ich nízky počet nedá objektívne hodnotiť.

"Kresťanská cirkev"

Otázku cirkvi nepovažuje za dôležitú iba Kyjev. Putin si je významu UPC vedomý, a preto niekoľkokrát vystupoval za zachovanie jej právneho statusu.

"Nezávislosť a dôstojné podmienky rozvoja pravoslávnej cirkvi, kresťanskej cirkvi na Ukrajine," uviedol ruský prezident ako jednu z podmienok možného prímeria 1. augusta 2025.

Dobrovoľník z ruskej jednotky protivzdušnej obrany so zameraním na drony Smirnov sa pre Štandard vyjadril, že autokefálna PCU podľa neho "nesmie vytesniť" UPC Moskovského patriarchátu.

Sloboda vyznania

Ukrajinský zákon kritizuje organizácia Human Right Watch, podľa ktorej legislatíva obmedzuje náboženskú slobodu občanov Ukrajiny.

Na opatrnosť pri uplatňovaní zákona vyzvala Svetová rada cirkví, ktorá je "hlboko znepokojená možnosťou neodôvodneného kolektívneho trestu celej náboženskej komunity a porušenia zásad slobody náboženského vyznania alebo viery".

„Medzinárodné právo umožňuje Ukrajine, rovnako ako iným krajinám, obmedziť náboženskú slobodu z legitímneho dôvodu – v tomto prípade obmedziť podvratné aktivity ruskej cirkvi na našom území,“ uviedol v septembri 2024 pre Ukrajinsku pravdu Jelenskyj.

„Zákon nestanovuje jeden rámec pre jednu náboženskú organizáciu a iný pre inú, a preto nie je diskriminačný... Podriadenie sa Moskovskému patriarchátu nie je neoddeliteľnou súčasťou pravoslávnej viery – ak sa nepodriadite konkrétnemu patriarchátu, neprestávate byť pravoslávnym,“ dodal šéf Štátnej služby Ukrajiny pre etnickú politiku a slobodu svedomia.