Pozemná operácia do Gazy. Arabské štáty sa snažia o jednotný front

Izraelská armáda v utorok spustila novú pozemnú operáciu do mesta Gaza, v ktorom údajne stále sídli „teroristická infraštruktúra“ vládnuceho hnutia Hamas. Na pozadí tohto útoku sa však dali do pohybu sily, ktoré by pre Tel Aviv mohli byť priveľkým sústom.

Len deň predtým sa v Katare stretli predstavitelia Ligy arabských štátov i Organizácie islamskej spolupráce na mimoriadnom spoločnom zasadnutí, aby reagovali na útok na metropolu Dauha z minulého utorka.

Izraelské letectvo 9. septembra zaútočilo na drobný emirát v Perzskom zálive, ktorý však má veľkú moc. Okrem exilového vedenia palestínskeho hnutia Hamas tam totiž sídli aj americká vojenská základňa a panarabská televízia Al-Džazíra, sledovaná prakticky po celom svete.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po útoku pritvrdil a nevylúčil, že jeho sily budú pokračovať v bombardovaní cieľov Hamasu v zahraničí. Povedal to na spoločnej tlačovej konferencii s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom.

Obranné sily Izraela (IDF) po začiatku invázie oznámili, že približne 300-tisíc Palestínčanov už opustilo hlavné mesto enklávy. Gazský rezort zdravotníctva zatiaľ informoval o bilancii 65-tisíc mŕtvych od začiatku vojny.

Rubio podľa izraelských zdrojov portálu Axios „nezatiahol brzdu“ v otázke pozemnej operácie, hoci pred ňou varovali náčelník generálneho štábu i riaditelia tajných služieb Mosad a Šin Bet. „Nie je to Trumpova vojna, je to Bibiho vojna,“ reagoval predstaviteľ USA s použitím prezývky izraelského premiéra.

USA sa pritom spoliehajú na katarskú základňu al-Udajd, na ktorej sú tisíce amerických vojakov. Odsúdenie zo strany USA, na ktoré sa Dauha spoliehala, bolo len slovné. Do pohybu sa však dali sily, ktoré môžu opäť ohroziť existenciu Izraela.

Izraelský útok na Katar zblížil Saudov s Iránom

Arabská liga a Organizácia islamskej spolupráce na spoločnom samite predostreli niekoľko vážnych vyjadrení. Iracký premiér Muhammad Ší’a al-Sudání vyzval kolegov na založenie arabskej vojenskej aliancie po vzore NATO a pakistanský premiér Šáhbaz Šaríf vyzval OSN na vylúčenie Izraela.

Hostiteľ mimoriadneho samitu a katarský emir Tamím bin Hamad al-Thání opätovne odsúdil izraelský útok na svoju krajinu, a dodal, že vojna v Gaze „sa zvrhla na genocídu“. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že izraelskí lídri sa vyznačujú „chamtivou a krvilačnou mentalitou“, a obvinil ich zo snáh o vytvorenie takzvaného Veľkého Izraela.

„Dnes čelíme teroristickej mentalite, ktorá sa živí chaosom a krvou, a štátu, ktorý ju stelesňuje,“ povedal. Erdogan zároveň pripomenul, že obchod medzi Tureckom a Izraelom za posledného poldruha roka klesol na nulu.

K zjednoteniu vojenských kapacít vyzval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján. „Žiadna arabská ani islamská krajina nie je imúnna voči izraelským útokom. Nemáme inú možnosť, ako zjednotiť naše rady,“ vyhlásil.

V stredu uzavreli Saudská Arábia a „jadrovo vyzbrojený“ Pakistan dohodu o vzájomnej obrane, podobnú tej medzi Ruskom a Iránom či Ruskom a Severnou Kóreou.

Dôležitejšie ako slová však boli gestá, tie totiž napovedajú, že islamské mocnosti s obzvlášť krvavou spoločnou históriou odsúvajú nabok svoju nevraživosť a začínajú sa sústrediť na Izrael.

Na Blízkom východe zápasia o moc tri väčšie mocnosti – Irán, Turecko a Saudská Arábia. Ich stretnutie na pozadí izraelských útokov znamená posun od krehkej regionálnej rovnováhy k snahe o „jednotný front proti sionistickej okupácii“, ako viaceré štáty či hnutia označujú židovský štát.

Za všetko hovorí snímka Pezeškijána a saudského korunného princa (a faktického lídra saudskej vlády) Mohammada bin Salmána.

Dvaja muži na fotografii sú na čele mocností, ktoré sú rozdielne vo všetkom okrem akejsi geografickej príslušnosti. Etnolingvisticky sú v rozdielnych priehradkách – Irán je perzský, Arábia semitská –, nábožensky stoja na opačných stranách schizmy okolo štvrtého kalifa Alího a odlišuje ich aj prístup k USA.

Napriek tomu sa stretli, pretože chceli zjednotiť reakciu islamského sveta na útok Izraela. To, čo Izrael donedávna robil, tak zjavne vyšlo navnivoč.

Koniec podpory opozície

Štandard sa už venoval otázke krehkej regionálnej stability Blízkeho východu. Turecko zo zákulisia viedlo decembrové povstanie sunnitských džihádistov, ktorí zvrhli prezidenta Bašára Asada – dlhoročného spojenca Iránu a Ruska. Posilnenie sunnitského islamu určite pozitívne vnímali aj v Rijáde, zatiaľ čo Teherán stratil pozemný most do šíitského južného Libanonu.

Ako na to nedávno upozornil Petr Drulák, Izrael v útoku na Katar „zmenil taktiku“, keďže do tohto momentu útočil na štáty s menšou armádou, horšou infraštruktúrou či nižšou sociálnou kohéziou – ako Sýria či Libanon.

Tel Aviv však zmenil aj stratégiu, a to v zmysle podpory opozície v arabskom svete. Je známe, že stúpenci premiéra Benjamina Netanjahua prevádzali peniaze z Kataru pre nacionalistický Hamas, ktorý od 80. rokov minulého storočia figuruje ako hlavná opozičná sila hnutia Fatah vládnuceho v Predjordánsku.

Cieľom bolo, aby sa v okolí Izraela nesformovala palestínska sila schopná ohroziť existenciu židovského štátu. Vojna v Gaze – a teraz aj útok na „panarabský“ Katar – však zbližuje mocnosti, ktoré donedávna pestovali vzájomnú nevraživosť.

Izraelu by sa tak teoreticky mohlo vypomstiť, že opustil stratégiu vrážania klinu medzi politických protivníkov v moslimskom svete. Keď sa stretli perzský šíita a saudský sunnita na samite, na ktorom veľa ľudí vyzývalo na založenie „islamského NATO“, táto možnosť sa čoraz rýchlejšie približuje.