Učiteľom môže čoskoro klesnúť príjem. Riešenie majú v rukách, ohradzuje sa rezort školstva

Komora tvrdí, že vláda neprijala žiadne opatrenie, aby investovala do vzdelávania vyššie percento HDP a posilnila učiteľské povolanie na úroveň priemeru Európskej únie. 

Takýto prístup podľa učiteľov spôsobí, že z povolania odídu nielen tí, čo idú do dôchodku, ale aj mladí pedagógovia. Výsledkom je čoraz vyšší počet nekvalifikovaných zamestnancov v školstve, čo môže viesť k znižovaniu kvality vzdelávania, vysokej fluktuácii a destabilite škôl.

Finančný tlak na pedagógov

Organizácia zároveň pripomína, že hoci platy v najbližších dvoch rokoch porastú o 12 až 14 percent, od 31. augusta 2026 skončí desaťtisícom učiteľov sedemročný príplatok za profesijný rozvoj vo výške dvanásť percent platu. 

„Je veľmi pravdepodobné, že to bude pre mnohých učiteľov stresujúce. V čase, keď čelíme enormnej drahote až chudobe, to môže znamenať najmä pre učiteľky samoživiteľky vážny finančný výpadok,“ vysvetlil pre Štandard Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU). 

Podľa neho tento krok ešte viac zníži atraktivitu učiteľského povolania.

Komora preto dlhodobo presadzuje, aby súčasný systém príplatkov zrušili a nahradili povinným vzdelávaním v rozsahu 50 až 100 hodín raz za päť rokov. 

„Zodpovední úradníci na ministerstve sa ani neuráčili o tom diskutovať. Jednoduchšie je konzervovať zlý stav, ktorý nemá v okolitých krajinách ani v iných rezortoch obdobu,“ zdôraznil Križo.

Vyhorenie a zlá pracovná klíma 

Problém odchodov učiteľov sa netýka iba platov. Podľa Križa je väčšinou výsledkom viacerých vecí – vyhorenia, zlého duševného zdravia či atmosféry na školách, „kde niektorí riaditelia vystupujú skôr ako panovníci než službukonajúci pracovníci”. 

Komora zároveň vyzýva ministerstvo, aby prijalo systémové opatrenia, ktoré by povolanie učiteľa stabilizovali. Medzi ne patrí úprava odmeňovania, kariérneho rastu či zavedenie atraktívnych benefitov. 

Osobitnú pozornosť SKU venuje aj zákonu 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch.

„Predovšetkým sme s nádejou upierali zrak na to, že sa tento zákon zásadne zmení. Rok ho pripravovali a výsledkom sú len kozmetické úpravy. Sme veľmi nahnevaní a frustrovaní, že pre ministerstvo nie je prioritou riešiť zákon, ktorý je určený pre nás a má zlepšiť naše podmienky,“ vyhlásil Križo. 

Podľa neho ešte stále existuje šanca, že do druhého čítania v parlamente predloží ministerstvo zásadnejšie zmeny.

Odlišné mzdy podľa potrieb a odbornosti

Analytický inštitút INEKO varuje, že bez vyšších platov hrozí pokles kvality školstva. „Lepšie odmeňovanie pedagógov považujeme za nevyhnutnú podmienku nielen ďalšieho zlepšovania, ale aj samotného udržania úrovne nášho vzdelávacieho systému,“ uviedol pre Štandard Dušan Zachar z INEKO.

Zároveň zdôraznil, že financovanie školstva musí byť nielen štedrejšie, ale aj efektívnejšie, čo zahŕňa merania výsledkov. Okrem toho analytik navrhuje, aby nedostávali všetci učitelia rovnako, ale aby sa v časti mzdovej zložky diferencovalo.

„Napríklad podľa regionálnych potrieb, nedostatkových odborností, sťaženého pracovného prostredia, životných nákladov vo väčších mestách a v neposlednom rade podľa dosiahnutia stanovených výsledkov vo vzdelávaní,“ dodal Zachar.

Kompenzačné a motivačné opatrenia pre učiteľov

Rezort školstva kritiku zo strany učiteľov odmieta a ubezpečuje, že učitelia neostanú bez možnosti získať príplatok. 

„Od 1. septembra 2025 sa doterajšie kreditové príplatky menia na príplatky za profesijný rozvoj. Vyplácať sa budú v rovnakej výške, najdlhšie však do 31. augusta 2026,“ ozrejmilo ministerstvo pre Štandard. 

Dodalo, že pedagógovia majú čas do tohto dátumu absolvovať vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy, čo im umožní získať príplatok od 1. septembra 2026 opäť na sedem rokov.

Ministerstvo zároveň nesúhlasí s tvrdením, že by neriešilo atraktivitu učiteľského povolania. 

Okrem zvýšenia platov pripomenulo aj motivačné a stabilizačné kompenzačné príspevky pre pedagógov v regiónoch s najvyššími nákladmi a najvypuklejším nedostatkom zamestnancov. Zároveň pripravuje ďalšie opatrenia v rámci veľkého balíka zmien.

„Predstavili sme plán využitia umelej inteligencie v školách. Cieľom je pomáhať školám a učiteľom, znižovať ich záťaž, zjednodušovať prípravu výučby a prispôsobovať ju potrebám žiakov v triede,“ opísal rezort.

Rýchlejšie atestácie a vyššia ochrana

Zmeny sa dotknú aj kariérneho rastu. V novom navrhovanom znení zákona majú pedagógovia absolvovať prvú a druhú atestáciu do piatich rokov namiesto súčasných desiatich, a to pri zachovaní odbornej úrovne.

Ďalším cieľom pripravovaného legislatívneho balíka je zvýšenie ochrany žiakov a učiteľov pred agresívnym správaním a zlepšenie výmeny informácií medzi školami, poradenskými zariadeniami, sociálnymi a ďalšími inštitúciami.

Ministerstvo upravilo aj metodiku financovania podporných opatrení. Minimálny úväzok pre pedagogických asistentov a členov školských podporných tímov sa zvýšil z 0,25 na 0,5.

„Nové nastavenie umožní prideľovať vyšší úväzok aj menším školám a reaguje na opakované problémy s neobsadenými či malými úväzkami,“ doplnil rezort.

Vyšší plat nevyrieši všetko

Samotní pedagógovia však zdôrazňujú, že zvýšenie finančného ohodnotenia im nepomôže riešiť všetky problémy každodennej pedagogickej práce. Chýba im najmä viac času na prípravu hodín, kvalitné materiály, systémová podpora a zníženie administratívnej záťaže.

Niektorí sa obávajú, že zvýšenie miezd nebude stačiť na zastavenie odchodov z profesie. „Aj keď sa hovorí o príplatkoch a kompenzáciách, stále nám chýba istota a stabilita. Rovnako by pomohlo, keby sa riešila atmosféra na školách a podpora mladých učiteľov, aby neodchádzali po pár rokoch,“ povedal pre Štandard Peter, učiteľ strednej školy v Trenčíne.

Ďalší hovoria o potrebe jasnej kariérnej cesty. „Najviac nám chýba systémové riešenie, férové odmeňovanie a zmysluplné benefity. Plat a príplatky sú dôležité, ale bez podpory a rozvoja nášho profesijného rastu to nestačí,“ dodala Petronela, učiteľka základnej školy v Bratislave.