Kapacity škôl sú v niektorých regiónoch na hranici, samosprávy žiadajú viac peňazí

Slovensko dlhodobo zaznamenáva pokles počtu detí. Za niekoľko rokov ich ubudlo takmer 12-tisíc. Napriek tomu však v niektorých regiónoch chýbajú kapacity základných a materských škôl.

Predseda ZMOS Jozef Božik zároveň upozorňuje, že 60 miliónov eur vyčlenených z plánu obnovy na výstavbu a modernizáciu základných škôl nestačí. „Často sa stalo, že financie získali tí, ktorí boli pripravení a nemali problém s pozemkami či povoleniami, namiesto tých, ktorí to potrebovali najviac,“ dodal.

Združenie preto žiada vládu a zodpovedné ministerstvá, aby vyčlenili viac financií na školskú infraštruktúru.

Najkritickejšia situácia je v okrese Senec a v niektorých oblastiach Trnavského kraja. Problémy s kapacitami hlásia aj bratislavské mestské časti, najmä Ružinov.

Fungujú len vďaka dočasnému riešeniu

V Senci je situácia napätá najmä v základných školách, ktoré fungujú len vďaka dočasnému riešeniu.

„Podarilo sa nám prijať všetkých prvákov vrátane detí cudzincov s pobytom v meste, ako aj niekoľkých žiakov z okolitých obcí. Tento stav je však možný len vďaka prenájmu piatich tried v SOŠ automobilová a podnikania, pričom zmluva je uzavretá len na jeden rok,” upozornila pre Štandard hovorkyňa mesta Senec Martina Ostatníková.

Ak sa samospráve nájom týchto priestorov nepodarí predĺžiť, v školskom roku 2026/27 môže nastať problém s umiestnením prvákov. 

Primátor Senca Pavol Kvál pripomenul, že okres patrí medzi najrýchlejšie rastúce na Slovensku. 

„Ako mesto sa snažíme robiť kroky k novej škole. Kúpili sme pozemok, projektujeme, máme vysúťaženého zhotoviteľa. Popri ostatných nákladoch je to však výzva, ktorú už sami nezvládneme,“ zdôraznil.

Okolité obce posielajú deti do mesta

V Trnave sa ťažkosti netýkajú základných, ale materských škôl, ktoré už teraz narážajú na svoje limity a po zavedení povinného predškolského vzdelávania budú pod ešte väčším tlakom.

„Situácia je komplikovanejšia aj preto, že niektoré okolité obce posielajú deti do Trnavy, najmä tie s poruchami učenia alebo správania. Tým sa mestské kapacity ešte viac zaťažujú,” ozrejmil pre Štandard vedúci Odboru školstva na mestskom úrade Michal Špernoga.

Výrazné komplikácie môže priniesť zavedenie povinného predškolského vzdelávania od troch rokov. Počas školského roka dosiahne 550 až 650 detí vek, keď by ich mali prijať do materských škôl. 

Podľa Michala Špernogu však školy pri dodatočne prijatých deťoch nedostávajú financie, keďže peniaze sú viazané na výkazy zo začiatku školského roka.

Trnava preto už pripravuje projekty na prístavby a výstavbu nových materských škôl, aby sa na blížiacu zmenu dokázala pripraviť.

Nedostatok miest v základných a materských školách v rastúcich regiónoch rieši ministerstvo školstva prostredníctvom výziev a investícií z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Plán obnovy končí, nové výzvy už nie sú možné

Na budovanie kapacít základných škôl rezort pôvodne vyčlenil necelých 34 miliónov eur. Po prekročení pôvodnej alokácie pridali ešte dodatočné zdroje, ktoré umožnili podporiť všetky úspešné projekty. 

„Celkovo sme tak budovanie kapacít základných škôl z Plánu obnovy a odolnosti SR podporili sumou viac ako 70 miliónov eur, pričom išlo o 35 projektov,“ doplnilo ministerstvo.

Ďalších viac ako 91 miliónov eur vyčlenili na odstránenie dvojzmennej prevádzky základných škôl, celkovo pre 32 projektov.

Investície do materských škôl dosiahnu takmer 170 miliónov eur s DPH. „Doteraz bolo podporených viac ako 8 100 nových miest v materských školách a predpokladáme implementáciu viac ako 220 projektov, ktorými sa navýši počet miest o viac ako 11-tisíc,“ informovalo ministerstvo.

Plán obnovy končí v roku 2026, a preto už nebude možné vyhlásiť nové výzvy na rozšírenie kapacít škôl z tohto programu.

Materské školy podporu nedostali

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR pre Štandard potvrdilo, že pripravuje revíziu Programu Slovensko, aby reagovalo na nedostatok kapacít škôl v rastúcich regiónoch. 

„V apríli minulého roka sme vyhlásili výzvu s takmer 193 miliónmi eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. O projektoch rozhodujú územní partneri formou integrovaných územných investícií, pričom nastavenie výzvy vzniklo po konzultáciách s partnermi a odráža ich záujem,” opísal rezort.

Výzva podporuje výstavbu, prístavbu, nadstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu škôl, umeleckých škôl, centier voľného času a školských klubov detí vrátane rozširovania kapacít. 

Materské školy však do nej neboli zahrnuté, pretože o ne územní partneri neprejavili záujem, hoci v minulosti boli podporované z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 a z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Presun zdrojov do Bratislavy

Na otázku, či je možné presmerovať alebo navýšiť prostriedky z plánu obnovy a Programu Slovensko na výstavbu škôl, ministerstvo odpovedalo, že to teoreticky možné je, no znamenalo by to zníženie podpory v inej oblasti. 

Pri plánovaní alokácie fondov ministerstvo zohľadňuje aj demografický vývoj. Alokácia prostriedkov na viac rozvinutý Bratislavský kraj je výrazne nižšia ako v ostatných regiónoch a stanovuje ju Európska komisia s cieľom vyrovnať rozdiely medzi regiónmi.

„MIRRI však pri vyjednávaní Partnerskej dohody presadilo presun zdrojov z menej rozvinutých regiónov do Bratislavského kraja. Hlavným argumentom bol práve demografický vývoj,” dodalo ministerstvo.