Poslanci odklepli tretí konsolidačný balíček. Zatiaľ nesú jeho ťarchu iba občania

Národná rada SR v utorok schválila tretí konsolidačný balíček pripravený ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer). Ide o pokračovanie ozdravovania verejných financií, ktoré má pomôcť skresať deficit a udržať rastúci verejný dlh pod kontrolou.

Kamenický upozornil, že bez konsolidácie by sa slovenský dlh v roku 2027 vyšplhal až na 71,4 percenta HDP a následne sa priblížil k stovke.

V parlamente bolo počas hlasovania prítomných 79 poslancov, z toho 78 hlasovalo za tento návrh. Balík konsolidačných opatrení nepodporil pri hlasovaní koaličný poslanec Ján Ferenčák (Hlas).

Novinárom vysvetlil, že nesúhlasí, aby sa konsolidácia preniesla na občanov, firmy, podnikateľov aj samosprávy. Šéf poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci si myslí, že Ferenčák už stratil dôveru celého klubu. O situácii sa s ním má rozprávať aj predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Čo priniesli predchádzajúce balíčky

Vláda už v minulosti schválila dva rozsiahle konsolidačné balíky v objeme 4,7 miliardy eur. Podľa ministra mali tieto opatrenia podstatne viac znížiť deficit, ktorý však naďalej zostáva na úrovni 5,3 percenta HDP.

Problém je v tom, že vláda tento doposiaľ nahromadený balík peňazí neušetrila. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pripomína, že veľká časť z týchto peňazí bola využitá na nové trvalé výdavky, vrátane plošných 13. dôchodkov či zvýšených výdavkov v zdravotníctve a športe.

Zatiaľ trpia len peňaženky občanov

Na rozdiel od predchádzajúcich konsolidácií by mal tretí balík v hodnote 2,7 miliardy eur po prvý raz výrazne zasiahnuť aj samotný štát. Ministerstvá a úrady budú musieť znížiť výdavky na tovary, služby či mzdy a v niektorých prípadoch dôjde k rušeniu alebo spájaniu úradov. Celkové úspory na verejných výdavkoch sú odhadované na 1,3 miliardy eur, z čoho viac než miliardu majú priniesť samotné rezorty.

O tejto časti balíka sa však zatiaľ v parlamente nehlasovalo.

Balíček, ktorý v stredu schválilo 78 poslancov zatiaľ nerieši šetrenie ministerstiev a úradov, ale iba zmeny, ktoré sa dotýkajú občanov, firiem a samospráv. Tie by mali podľa odhadu ministerstva financií priniesť v nasledujúcich troch rokoch postupne 1,44 miliardy eur, 1,59 miliardy eur a 1,72 miliardy eur.

Balík opatrení prináša napríklad zrušenie pracovného pokoja počas troch štátnych sviatkov, skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov, progresívne zdanie príjmov zamestnancov či zvýšenie zdravotných odvodov.

Viac peňazí má štátu priniesť aj vyššie zdanenie negatívnych externalít. DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli sa zvýši z 19 na 23 percent. Dodatočné peniaze chce vláda získať aj zvýšením zdanenia hazardu či zavedením úhrady z primárnych materiálov, ako sú štrk, piesok či kameň.

Od budúceho roka sa tiež obmedzí výška podpory v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca poberania dávky, upravia sa daňové licencie pre firmy s nulovou alebo nízkou daňou z príjmu a zníži sa možnosť odpočtu DPH na 50 percent na firemné autá, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely.

Zmeny oproti pôvodnému balíku ministra financií

V záverečnom hlasovaní odsúhlasili poslanci viaceré koaličné pozmeňujúce návrhy. Týkali sa napríklad zníženia počtu sviatkov, počas ktorých musia byť zatvorené obchody.

Po novom zostane 5,5 dňa v roku, počas ktorých nie je možné nariadiť ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a s tým súvisiace práce. Týmito dňami sú 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12. hodine, 25. a 26. december.

V rokoch 2026 a 2027 sa tiež zmrazí plat poslancov NR SR na úrovni roku 2025. Na rovnakej úrovni sa zachovajú aj výdavky spojené s činnosťou poslaneckej kancelárie a odmeny asistentov. Navrhované opatrenie sa zatiaľ nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov, ktorých plat je určený osobitným mechanizmom.

Časť tovarov naďalej zostane v zníženej sadzbe DPH 19 percent, pokiaľ neobsahuje žiadne alebo zanedbateľné množstvo cukru. Ide napríklad o celozrnné pečivá, či neochutené a nesolené kukuričné chrumky. Medzi tovary so zníženou sadzbou budú patriť aj nealkoholické nápoje, ktoré sú dietetickými potravinami, či mliečne, rastlinné a jogurtové nápoje, ak neobsahujú kávu, čaj alebo ich náhrady.

Pomôcť obmedziť prípadne špekulácie s práceneschopnosťou (PN) by malo podmienenie súhlasu posudkového lekára s novo uznanou dočasnou PN. „Podľa zistení aplikačnej praxe, ošetrujúci lekári môžu obchádzať inštitút ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti posudkovým lekárom tak, že v krátkom časovom odstupe uznajú novú dočasnú pracovnú neschopnosť toho istého poistenca,“ upozornili predkladatelia tejto zmeny.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh týkajúci sa rušenia dní pracovného pokoja. Pôvodne navrhovaný 6. január, ktorý zostane dňom pracovného pokoja, sa vymení za 15. september, ktorý zostáva sviatkom, ale v roku 2026 nebude dňom pracovného pokoja.

Poslanecký návrh Pavla Ľuptáka a Romana Malatinca (obidvaja nezaradení) zase ustanovuje nový spôsob určovania výšky paušálnych odvodov herní a kasín, a to prostredníctvom nariadenia vlády. Tieto odvody majú byť vyššie ako ich doterajšia suma ustanovená zákonom, čím by sa malo zabezpečiť zvýšenie príjmov z odvodov hazardných hier do štátneho rozpočtu.

Plénum naopak odmietlo množstvo opozičných pozmeňujúcich návrhov. Marián Viskupič (SaS) navrhol napríklad zrušenie transakčnej dane, či zmeny v súvislosti so zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH). Skupina poslancov KDH zase navrhla zachovať 17. november ako deň pracovného pokoja a umožniť jeho dočasné vyňatie len v roku 2026.

Hnutie Slovensko nesúhlasilo s opatreniami, ktoré sa dotýkajú zamestnancov, živnostníkov alebo rastu DPH na niektoré potraviny. Preto ich chcelo pozmeňovacím návrhom zrušiť. Naopak, viac zdaniť sa mali podľa hnutia zisky z vojenskej výroby, ale napríklad aj zisky firiem poverených ďalším prevádzkovaním záchraniek, či paušálne náhrady ústavných činiteľov.

Kritika opozície a zamestnávateľov

Opozícia opatrenia dlhodobo označuje tretiu konsolidáciu za ďalšie zaťaženie bežných ľudí a firiem. Podľa Progresívneho Slovenska balík pribrzdí ekonomiku a hrozí, že Slovensko sa dostane do recesie.

SaS kritizuje, že väčšina bremena padá na plecia občanov, zatiaľ čo štát sám šetrí len obmedzene. Hnutie Slovensko hovorí o „ožobračovaní obyčajných ľudí“.

Negatívne sa vyjadrujú aj zamestnávateľské zväzy, ktoré upozorňujú, že vyššie mzdové náklady ohrozia konkurencieschopnosť firiem a môžu viesť k rastu nezamestnanosti.

Viskupič považuje ukončenie rozpravy za aroganciu

Opoziční poslanci kritizovali aj predčasné ukončenie rozpravy ku konsolidačnému balíku, hoci do nej bolo prihlásených ešte viac ako 40 rečníkov. Podľa Viskupiča ide o prejav arogancie a porušenie základného demokratického princípu, že každý poslanec má mať možnosť vystúpiť.

Michal Šipoš (Slovensko, Za ľudí, KÚ) to prirovnal k praktikám diktátorov a totalít, keďže opozícia bola podľa neho fakticky umlčaná. Michal Šimečka (PS) zase pripomenul, že balík bol predložený neskoro a očakáva, že prezident Peter Pellegrini ho vráti na dopracovanie.

KDH hovorí o smutnom dni pre demokraciu, keďže diskusia bola uzavretá vo všetkých čítaniach a poslanci nemali ani čas oboznámiť sa s pozmeňujúcimi návrhmi. Jozef Hajko (KDH) poukázal, že minulý rok trvala príprava balíka 16 dní, tentoraz polovicu, a upozornil, že opatrenia zaťažujú občanov a samosprávy, zatiaľ čo vláda na sebe zatiaľ nijak nešetrí.

Čo bude ďalej

Navyše, na konsolidačných opatreniach je problémové aj to, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má veľká časť z nich len dočasný charakter. A neumožní udržať rozpočet verejných financií "zdravý" a stabilný aj v nasledujúcich rokoch.

Hlavným neriešeným problémom ostáva dôchodkový systém. Ak sa nepodarí presadiť hlbšie štrukturálne reformy, verejné financie Slovenska budú z tohto smeru čeliť sústavnému tlaku aj v nasledujúcich rokoch.

(mja, sak, tasr)