Súčasná maximálna rýchlosť na diaľniciach postačuje. Vhodný úsek na jej zvýšenie nenašli

Na čo prihliada polícia?

Každé zvýšenie najvyššej povolenej rýchlosti určené príslušným cestným správnym orgánom má podľa polície usporiť čas jazdy a zvýšiť plynulosť cestnej premávky. Nesmie sa tým však znížiť bezpečnosť cestnej premávky. Pri vyššej rýchlosti sú totiž následky pri prípadnej dopravnej nehode neporovnateľne závažnejšie.

„Polícia ako orgán dohliadajúci na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky preto pri vydávaní stanovísk k zvýšeniu najvyššej povolenej rýchlosti prihliada najmä na nehodovosť v hodnotenom úseku, na jeho dopravno-technický stav a taktiež opodstatnenie z hľadiska úspory času,“ vysvetlila Vilhanová.

Na nedostatočne dlhom úseku nie je opodstatnené zvyšovať najvyššiu povolenú rýchlosť pre úsporu času. Tá je totiž minimálna.

Úspora času neprevýšila negatíva

Ministerstvo dopravy potvrdilo, že niekoľko mesiacov už testovalo rýchlosť 140 kilometrov za hodinu na úseku diaľnice D1 pod Tatrami.

„Benefit úspory času však neprevýšil negatívne javy, ktoré vtedy testovacia prevádzka priniesla: zvýšené množstvo emisií a predovšetkým nižšiu bezpečnosť,“ zareagovala pre Štandard hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej však tvrdí, že zvýšiť rýchlosť na diaľniciach by bolo možné. Odvolal sa pritom práve na spomínanú skúšobnú prevádzku na D1 pod Tatrami na rýchlosť 140 kilometrov za hodinu. „Dopadla pozitívne, nedošlo k zvýšeniu nehodovosti. Premávka bola plynulejšia,“ podotkol pre Štandard.

Zvýšenie rýchlosti by podľa dopravného experta znamenalo kratší čas strávený vodičmi za volantom či menšiu únavu. „Navyše, dnešný vozový park umožňuje bezpečnú jazdu aj pri vyšších rýchlostiach. Ako mínus považujem hlavne pri starších autách zvýšenie emisií, čiže negatívny dopad na životné prostredie,“ dodal Matej.

Nehôd na diaľniciach pribudlo

Polícia považuje súčasné pravidlá za dobre nastavené, problém je podľa nej v tom, že nezodpovední šoféri ich nedodržiavajú. A to na diaľniciach, ale aj mimo nich.

Za deväť mesiacov tohto roka bolo na diaľniciach spôsobených 395 dopravných nehôd, čo je o 28 viac ako v rovnakom období minulého roka.

Vilhanová priblížila, že tieto incidenty na diaľniciach predstavujú zhruba 4,7 percenta všetkých nehôd.

Rýchlosť jazdy ako hlavnú príčinu dopravných nehôd zaznamenali policajti za trištvrte roka v 852 prípadoch (okolo desať percent), pričom samostatne na diaľniciach ju nevyhodnocujú.

„K 30. septembru bolo na diaľniciach usmrtených šesť účastníkov dopravných nehôd, čo je o sedem menej ako v rovnakom období minulého roka. V porovnaní s celkovým počtom usmrtených účastníkov ide (opäť) o 4,7-percentný podiel,“ vymenovala Vilhanová.

Zvýšená rýchlosť v južných Čechách

To, čo na Slovensku zatiaľ neprešlo, testujú aj na vybranej diaľnici u našich západných susedov. Po juhočeskej D3 z Plané nad Lužnicí po Úsilné pri Českých Budějoviciach môžu motoristi od októbra skúšobne jazdiť rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu.

Uvedený diaľničný úsek má 47 kilometrov. Na ostatných českých diaľniciach naďalej platí limit 130 kilometrov za hodinu. Ředitelství silnic a dálnic tak prvý raz prakticky overuje, či je možná vyššia rýchlosť bez zvýšenia nehodovosti.

Zvýšená rýchlosť na úseku D3 je povolená iba vtedy, ak to dovoľuje počasie, viditeľnosť a hustota premávky. Ak sa podmienky zhoršia, systém na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky rýchlostný limit automaticky zníži.

Čo ukáže skúšobná prevádzka?

„Vybraný úsek diaľnice D3 je vybavený premenným dopravným značením, aby bolo možné rýchlosť upraviť podľa aktuálnych podmienok. Skúšobná prevádzka ukáže, ako tento systém funguje v praxi a ako ovplyvní plynulosť a bezpečnosť premávky na diaľnici,“ povedal český minister dopravy Martin Kupka.

Rýchlostné limity sú podľa ministra aktualizované v reálnom čase podľa dát z meteorologických staníc, kamier, senzorov a dopravných systémov. Na fungovanie systému dohliada Národné dopravné informačné centrum, ktoré spadá pod Ředitelství silnic a dálnic.

Skúšobná prevádzka s rýchlosťou do 150 kilometrov za hodinu na úseku D3 potrvá minimálne pol roka. Ministerstvo dopravy po vyhodnotení údajov rozhodne, či podobný model môže rozšíriť na ďalšie úseky diaľnic.