Ministerstvo preto navrhlo nové riešenie – školské klastre. Ide o formálne partnerstvá medzi viacerými školami, ktoré môžu zdieľať učiteľov, odborných či ekonomických zamestnancov, priestory aj projekty.
„Klastre umožnia menším školám zlepšiť kvalitu výučby bez potreby ich zatvárania. Pomôžu tiež riešiť problém s nedostatkom učiteľov niektorých predmetov a vytvoria priestor na zdieľanie skúseností medzi pedagógmi,“ ozrejmil rezort pre Štandard.
V súvislosti so zvyšovaním platov učiteľov už ministerstvo školstva prijalo vnútorné úsporné opatrenia v celkovej výške 125 miliónov eur. Dotkli sa najmä kompenzačných príspevkov pre regióny (okrem Bratislavy, Trnavy a Košíc), financovania stredného manažmentu škôl a ďalších položiek.
„Aj ďalšie kroky budeme opierať najmä o opatrenia, ktoré identifikovala Revízia výdavkov na základné a stredné školy,“ doplnilo ministerstvo.
Nič sa nevyrieši, ak sa ušetrí len plat jedného riaditeľa
Nie všetci zástupcovia škôl sú však presvedčení o tom, že plánovaná racionalizácia prinesie očakávané zlepšenie kvality a efektivity. Niektorí upozorňujú, že zmeny môžu mať aj opačný efekt.
Namiesto úspor a vyššej kvality môže dôjsť k preťaženiu škôl a zhoršeniu podmienok výučby.
Miroslav Hasch, riaditeľ základnej školy v Malej Lehote, sa domnieva, že zvyšovanie počtu žiakov v triedach by mohlo viesť skôr k zhoršeniu kvality vyučovania. Podľa neho malé školy nie sú na tom vo všeobecnosti s výsledkami horšie než veľké. Ich úroveň často závisí od prístupu učiteľov a vedenia, nie od veľkosti školy.
Na otázku, či sa jeho škola zapojí do procesu racionalizácie alebo vytvárania školských klastrov, odpovedal opatrne. „Pravdepodobne áno, aj keď neviem, v akej forme,“ priznal pre Štandard Hasch.
Doplnil tiež, že štát by mal pri podobných zmenách dbať na reálne podmienky v regiónoch a nepresadzovať unifikované riešenia bez ohľadu na lokálne špecifiká.
Božik: Rozhodnutie musí zostať na samosprávach
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje plánované spájanie škôl za jeden z možných krokov k efektívnejšiemu a kvalitnejšiemu regionálnemu školstvu.
No predseda ZMOS Jozef Božik tiež upozornil, že ide o citlivý proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a rešpektovanie potrieb konkrétnych regiónov.
Po rokoch, keď mali školy vysoký počet žiakov, sa situácia prirodzene zmenila v dôsledku klesajúcej pôrodnosti. Spájanie škôl považuje len za jednu z možností, ako lepšie využívať dostupné zdroje – nie za hlavný cieľ.
Božik zároveň zdôraznil, že zámerom by nemalo byť iba šetrenie financií, ale predovšetkým ich efektívnejšie využitie v prospech škôl a žiakov. Peniaze ušetrené úpravami v sieti škôl by sa mali opätovne investovať do regionálneho školstva.
„Pri racionalizácii treba zohľadniť aj dostupnosť škôl a dopravné možnosti žiakov. Ak by sa znižovala dostupnosť škôl, mohlo by to prispieť k vyľudňovaniu menších obcí. Konečné rozhodnutie o spájaní škôl musí zostať na zriaďovateľoch, keďže najlepšie poznajú podmienky svojich regiónov,“ uzatvoril Božik.
