Nové pravidlá telesnej výchovy nútia školy bez telocviční improvizovať. Deti cvičia, kde sa dá

Výnimka, ktorá doteraz platila pre školy bez telocviční a pre štvrté ročníky cirkevných škôl, po dvojročnom prechodnom období končí.

Podľa informácií z ministerstva školstva nemalo koncom minulého roka vlastnú telocvičňu viac než 1 300 základných škôl. Riaditelia sa tak musia spoliehať na improvizáciu. 

Na telocvičňu čakajú už 60 rokov

Základná škola vo Veľkom Folkmare na východnom Slovensku je unikátom, no nie práve v pozitívnom slova zmysle. Hoci funguje už šesť desaťročí, dodnes nemá telocvičňu.

„Telesnú a športovú výchovu zabezpečujeme využívaním multifunkčného ihriska v areáli školy, obecného ihriska, futbalového ihriska a v zime alebo pri zlom počasí aj v obecnej posilňovni. Ak sa nedá inak, žiaci cvičia v priestoroch školy,“ vysvetlila pre Štandard riaditeľka školy Jana Guľová.

Problém nastáva pri nepriaznivom počasí, keď sa musia presunúť na chodbu, ktorá nie je vybavená ani dimenzovaná na pohybové aktivity. 

„To zvyšuje riziko úrazov, obmedzuje pestrosť cvičení a uberá čas, pretože presuny na športoviská zaberajú časť vyučovania. Chýbajú aj šatne a sprchy, čo znižuje komfort a hygienu,“ konštatuje Guľová.

Problémom je aj motivácia žiakov. Neadekvátne prostredie na cvičenie podľa nej neprispieva k tomu, aby si deti vytvorili pozitívny vzťah k pohybu a športu.

Vedenie školy i obec sa v minulosti opakovane pokúšali získať financie na výstavbu telocvične. Časť prostriedkov sa podarilo získať počas výjazdových zasadnutí bývalej vlády.

„Spravili sa zemné práce a základová doska, no projekt sa ďalej nepohol. Naďalej sa budeme uchádzať o dostupné finančné zdroje, aby sme tento nedostatok odstránili a zabezpečili pre žiakov dôstojné podmienky na šport a pohyb,“ zdôraznila Guľová.

Hodiny telocviku závisia od počasia

Aj Silvia Ďurcová, riaditeľka základnej školy v obci Rudina, upozorňuje na chýbajúce priestory.

„V prípade priaznivého počasia cvičíme na multifunkčnom ihrisku pri škole. Ak prší, alebo je chladno, presúvame sa do športovej haly obce vzdialenej približne 10 minút chôdze, kde si prenášame všetky pomôcky," povedala Ďurcová pre Štandard.

Negatívom nie je len náročná logistika. Cez zimu halu nevykurujú, len temperujú, a tak cvičia žiaci často na hlavnej chodbe školy.

„Vidím v tom určitú diskrimináciu našich žiakov, pretože nemajú vytvorené podmienky ako deti, ktoré chodia do škôl s telocvičňami. Máme žiakov, ktorí radi športujú, no bezpečnosť je problém. Pri presune do haly idú po ceste aj v nepriaznivom počasí, na chodbe cvičia na dlažbe a počas hodín zostáva chodba priechodná, čo tiež predstavuje riziko," upozornila riaditeľka.

Snaha školy získať financie na výstavbu športových priestorov nepadla na úrodnú pôdu. Neprispel štát, eurofondy ani obec. „Nám by stačila aj menšia telocvičňa, aby naši žiaci mohli cvičiť tak, ako sa patrí v 21. storočí,“ uzavrela Ďurcová.

Problémy s čerpaním eurofondov

Aj Bilingválne gymnázium v Žiline patrí medzi školy, ktoré ani po štvrťstoročí od svojho vzniku nemajú vlastnú telocvičňu a jedáleň.

Telesnú a športovú výchovu vyučujú v prenajatých priestoroch, na atletickom štadióne Žilinskej univerzity, na mestskej plavárni či tenisových kurtoch. 

„Tomu sme prispôsobili organizáciu vyučovania a do rozvrhu sme zaradili dvojhodinovky, aby sa žiaci stihli presunúť a vrátiť. Vzdialenosť síce nie je veľká, ale isté komplikácie nám to spôsobuje,“ opísala pre Štandard riaditeľka školy Janka Mládenková.

Napriek priestorovým obmedzeniam sa podľa nej darí udržať kvalitu telesnej výchovy aj vďaka skúsenému pedagogickému zboru. „Našťastie máme kvalifikovaných učiteľov, aj bývalých športovcov, a dokážu žiakov motivovať k cvičeniu a viesť celkovo k telesnej kultúre a zdravému životnému štýlu. Samozrejme, výnimky sa vždy nájdu,“ dodala.

Škola, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Regionálneho úradu školskej správy (RUŠS) v Žiline, sa už dlhodobo snaží získať financie na dostavbu telocvične a jedálne. 

Aj v spolupráci s úradom a s podporou verejnosti formou petície žiadali o finančné prostriedky najprv na dostavbu tretej etapy výstavby telocvične a jedálne. Zatiaľ bezvýsledne.

Zlyhávajú aj ďalšie možnosti. „Snaha využiť eurofondy stroskotáva niekedy na type oprávneného žiadateľa, ktorým niekedy ako škola pod RUŠS a nie VÚC sme, inokedy na spoluúčasti potrebnej k podaniu žiadosti, na ktorú nemáme peniaze,“ vysvetlila riaditeľka.

Odporúčania ministerstva školstva

V súvislosti s nedostatkom telocviční rezort školstva upozornil, že školy nemusia byť odkázané iba na improvizované riešenia. Ministerstvo vydalo odporúčania, ako uľahčiť realizáciu tretej hodiny telesnej a športovej výchovy.

„Škola môže zaradiť do vyučovania aj hodiny zamerané na zdravý životný štýl, správnu výživu, význam pohybu, prevenciu ochorení a prvú pomoc. Taktiež ich môžu realizovať formou aktívnych prestávok či rannými rozcvičkami počas prvej prestávky pred vyučovaním,“ ozrejmil rezort pre Štandard.

Samotná výstavba telocviční však nie je v rukách ministerstva, ale v kompetencii zriaďovateľov škôl. 

„Školy mohli zároveň žiadať o dotáciu na telocvične z Programu Slovensko, ktorého gestorom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,“ dodalo ministerstvo školstva.

Varovanie odborníka

Pohyb je však pre deti nevyhnutný nielen v škole, ale aj ako každodenná súčasť života. Podľa Jaroslava Slaného, prednostu Kliniky pediatrie Fakultnej nemocnice v Trnave, potrebuje dieťa denne aspoň hodinu stredne rýchlej chôdze alebo jej ekvivalent. 

Obezita u detí predstavuje vstupenku do radov civilizačných chorôb.

„Kardiovaskulárnych, onkologických, ortopedických, endokrinných aj duševných porúch. Sú to závažné medicínske aj ekonomické bremená pre zdravotnícky systém, pritom sa im dá predísť. Stačí zabrániť obezite,“ povedal pre Štandard uznávaný odborník.

Základom je podľa neho dedičná predispozícia, nedostatok pohybu, vyšší kalorický príjem a nevyvážená strava. „Ideálne je rozdeliť príjem potravy do piatich dávok denne a jesť racionálne a pestré jedlá,“ doplnil Slaný.