Čínski vedci vyvolali mladnutie opíc. Implantovali im ľudské super-kmeňové bunky

Čínskym vedcom sa podaril ďalší krok smerom k medicínsky podmienenej dlhovekosti. V štúdii, ktorú zverejnili 4. septembra v časopise Cell, podával tím výskumníkov pod vedením Ťing-chuej Leja špecifické kmeňové bunky približne 60 jedincom makaka dlhochvostého.

Opiciam následne odobrali 61 vzoriek rôznych tkanív, najmä kostí a svalov. Viac ako polovica týchto vzoriek po bunkovej terapii vykazovala známky omladenia.

Lej a jeho tím pripísali „reverzné starnutie“ mezenchýmovým kmeňovým bunkám. Ide o bunky, z ktorých sa počas vývoja plodu v maternici vytvárajú bunky väzív, šliach, chrupaviek a kostí.

Tieto „seno-rezistentné“ (odolné voči bunkovému starnutiu) kmeňové bunky však vedci odobrali ľuďom. Tie posilnili génom FoxO3 – ktorý sa dlhodobo spája s dlhovekosťou, keďže sa objavoval prakticky u všetkých storočných jedincov – a dokázali tak zvrátiť najčastejšie prejavy starnutia, najmä rozšírenie zápalov a degradáciu kostného tkaniva.

Zvrátili tiež atrofiu mozgového tkaniva, osteoporózu alebo cystickú fibrózu. Lej ubezpečil, že transplantované bunky nespôsobili poškodenie pôvodného tkaniva ani vznik nádorov.

Zložité termíny, zložité procesy

Keď sa človek (alebo iný primát) vyvíja, pred štádiom embrya pozostáva z troch vrstiev buniek – vonkajšej (ektoderma), strednej (mezoderma) a vnútornej (endoderma). Z vonkajšej sa vyvíjajú tkanivá kože, nervov a zmyslových orgánov, mezoderma sa mení na svaly, kosti a šľachy, a vnútorná na vnútorné orgány.

Embryonálne kmeňové bunky však nezanikajú, ale menia sa na dospelé kmeňové bunky – ostrovčeky špecializovaných buniek, ktoré sa delia počas života. Ich úlohou je deliť sa na špecializované bunky a zabrániť tak predčasnej smrti z dôvodu kolapsu tkanív.

Počet dospelých kmeňových buniek zároveň slúži ako indikátor starnutia – na základe počtu sa odhaduje takzvaný biologický vek. Oproti chronologickému veku (počtu odžitých rokov) tento hovorí o opotrebovaní tkanív.

To, že kmeňové bunky zostarnú a prestávajú sa deliť, sa odborne nazýva „senescencia“ (z latinčiny doslovne „staroba“). Bunky, ktoré obsahujú spomínaný gén alebo proteín FoxO3, sa preto nazývajú seno-rezistentné.

Práve FoxO3 je zodpovedný za nesmrteľnosť nezmara – tento drobný bezstavovec produkuje molekuly dlhovekosti prakticky celý svoj život, podobne ako známe vínne mušky (Drosophila melanogaster).

Lej a jeho tím výskumníkov podávali makakom takto upravené bunky dvakrát týždenne počas 44 týždňov, ako spresnila Čínska akadémia vied. Vedec publikoval svoje závery na stránke akadémie už v júni, pričom výsledky začiatkom leta potvrdil tím genetikov zo Saudskej Arábie.

Vedec sa tiež podieľal na 40-mesačnej štúdii, ktorej výsledky publikovali 31. októbra minulého roka. Aj v tejto štúdii použili makaky, ktorým podávali metformín – ten sa používa pri cukrovke druhého typu alebo syndróme polycystických vaječníkov.

Číňania tak pred rokom dokázali, že aj tento liek „spomaľuje biologické starnutie“ u samcov opíc, ako uviedli v názve štúdie.

Treba tiež pripomenúť, že odolnosť dospelých kmeňových buniek sa dá zvýšiť aj bežnými medicínskymi postupmi, konkrétne aplikovaním antioxidantov. Tie zachytávajú voľné radikály, ktoré v prirodzenom stave narúšajú chemickú štruktúru buniek a urýchľujú ich zánik.

Si s Putinom nehovorili do vetra

Tretieho septembra zaplnili stránky svetových novín správy o uniknutom rozhovore prezidentov Číny a Ruska – Si Ťin-pchinga a Vladimira Putina. Zatiaľ čo sa v ten deň dopoludnia médiá sústredili na vojenskú prehliadku a stretnutia ázijských lídrov vrátane vodcu KĽDR Kim Čong-una, neskôr riešili mikrofón, ktorý tlmočníci zabudli vypnúť.

Putin, Si a Kim viedli „dlhé rozhovory“ o dlhovekosti, biomedicíne a možnostiach transplantácie orgánov. „Biotechnológia sa neustále vyvíja,“ povedal Putinov tlmočník, a po nezrozumiteľnej pasáži pokračoval: „Ľudské orgány je možné neustále transplantovať“.

„Čím dlhšie žijete, tým ste mladší a môžete dokonca dosiahnuť nesmrteľnosť,“ doplnil Putin. „Niektorí predpovedajú, že v tomto storočí môžu ľudia žiť až 150 rokov,“ kontroval mu Si.

Štátna televízia CCTV, ktorá zábery vysielala, v tomto momente prestrihla na námestie. „Skutočne sme so Sim diskutovali o tom, že ľudia budú mať možnosť žiť dlhšie,“ potvrdil neskôr šéf Kremľa rozhovory so svojím čínskym náprotivkom.

Najmä krajiny ako Čína a Japonsko – ale aj Taliansko a Švajčiarsko – sa často uvádzajú ako príklady dlhovekosti. Už v máji 2025 tím biológov zo Singapuru tvrdil, že ideálny ľudský vek by mal byť 120 až 150 rokov – na čo pravdepodobne narážali prezidenti vo svojej debate.

Šéf singapurskej spoločnosti Gero, Peter Fedičev, vtedy naznačil, že túto hranicu by bolo možné posunúť – umelými orgánmi po vzore kyborgov či masívnymi génovými terapiami. Prvé geneticky modifikované deti sa narodili práve v Číne už v roku 2019.

V máji 2023 sa aj v Británii narodilo dieťa „s tromi rodičmi“, hoci išlo o darkyňu mitochondriálnej DNA a nie o „druhú matku“. Napriek tomu išlo o zásadný zásah do ľudského genetického základu.

Okrem editovania génov – prostredníctvom nástroja známeho ako CRISPR-Cas9, ktorého objav oznámil ešte prezident USA Bill Clinton – sa tak ponúka ďalší nástroj dlhovekosti, a s ním ďalšia etická dilema, ku ktorej sa ľudia musia nejako postaviť.