O čo vlastne ide?
Má to viac príčin, ale každý rok sa na svete narodia tisíce detí s vrodenými chorobami a defektmi. Niektoré manželské páry odmietajú splodiť potomka alebo idú hneď na potrat, ak sa dozvedia o genetických problémoch. V Taliansku, kedysi krajine bratrancov a veľkých rodín, sa deti s poškodením už takmer nerodia. Veda to umožňuje odhaliť a zákony umožňujú riešenie ako potrat pre poškodený plod. Teraz prichádza pokrokový nástroj, ktorý sa predstavuje ako vyššia fáza humanizmu. Vedci vyvinuli spôsob, ako implantovať malý fragment DNA zdravej ženy do embrya, ktoré je ohrozené dedičnou chorobou. Vďaka tomu dokážeme predísť rozvoju ochorenia, ale súčasne s tým môžu byť ovplyvnené iné prirodzené vlastnosti dieťaťa.
Problém je podľa Guardianu opísaný ako pomerne úzky: „Väčšina z 20 000 ľudských génov sa nachádza v jadre takmer každej bunky v tele. Okolo každého jadra sú však rozmiestnené tisíce mitochondrií s vlastnými génmi. Keď mitochondrie fungujú správne, poskytujú životne dôležitú energiu pre bunky, ktoré tvoria naše orgány. Mutácie, ktoré poškodzujú mitochondrie, majú tendenciu najviac postihovať tkanivá náročné na energiu: mozog, srdce, svaly a pečeň. Tie sa môžu počas rastu postihnutého dieťaťa neúprosne zhoršovať." A práve to treba vyriešiť.
Darkyňa génov je z biologického hľadiska tretím rodičom. Daruje pritom iba minimálne množstvo genetického materiálu, iba 37 génov. Až 99,8 percenta génov detí pochádza naďalej z dvoch biologických rodičov.
Vývoj sa do značnej miery odohráva v Newcastle Fertility Centre. Zákon bol zmenený v roku 2015, prvé prípady boli schválené v roku 2018, britský Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu schvaľuje každý prípad jednotlivo, doteraz malo byť vydaných 30 schválení. Klinika žiadne presné údaje neposkytuje, na žiadosť Guardianu však odpovedali, že „nízky počet detí" sa už takto narodil. Štátny Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu trochu záhadnou formuláciou potvrdil, že toto číslo „je nižšie ako päť".
Čím menej je odpovedí, tým viac je otázok.
Na rozdiel od náhradnej matky, ktorá vynosí cudzie dieťa, no nezdieľa s ním dedičnosť (surrogátne materstvo), je táto darkyňa spojená s budúcim potomkom aj geneticky. Tretí rodič – alebo druhá matka – má určitý podiel na formovaní budúcej osobnosti dieťaťa. Treba povedať, že je to ona, kto po zákroku poskytuje dieťaťu „normálnu“ existenciu a zdravie, bez jej účasti by nežilo dieťa dlho ani zdravo. Genetika je stále plná nových objavov, ale vieme, že dieťa po rodičovi získava aj niektoré osobitosti, ktoré by inak nemalo.
Kontroverzné dôsledky
Dieťa s tromi biologickými rodičmi je nová otázka, ktorá zaručuje viacero morálnych a právnych konfliktov. Tak ako pri surrogátnych matkách či pri nebiologických matkách v homosexuálnych zväzkoch, ani tu nevieme vylúčiť, že darkyňa DNA sa bude považovať za rovnocennú matku a rodiča, ktorý sa bude chcieť podieľať na výchove dieťaťa, prípadne si naň inak nárokovať. Nateraz neexistuje žiadna legislatíva, ktorá by určila postavenie takej osoby, a charakter jej vzťahu s rodinou dieťaťa, ktorého život pomohla zachrániť.
Preto sú aj napriek pripisovanému humanistickému potenciálu (ide predsa o záchranu životov detí a šťastia rodičov) takéto procedúry vo väčšine krajín zakázané. Tresty za porušenie zákazu môžu byť dosť prísne, napríklad v Číne dostal vedec, ktorý vykonal prvé operácie tohto druhu, trest troch rokov vo väzení, hoci jeho pokusy boli úspešné.
Zákonodarcovia v USA a EÚ chcú tiež pomôcť nešťastným deťom a ich rodičom, no obávajú sa aj dôsledkov použitia tejto technológie. Nie je totiž vhodná iba na liečenie dedičných chorôb, ale otvára možnosť reálne naprogramovať určité osobné vlastnosti človeka ešte pred jeho narodením. Prostriedkom je práve transplantácia príslušných fragmentov darcovskej DNA do embrya nenarodeného dieťaťa.
Upravení ľudia
Vzniká tak veľké pokušenie „upraviť“ základy budúcej osobnosti. Niektorí experti už špekulujú o vopred naprogramovaných športovcoch, nových rekordoch, prekonaní doterajších hraníc dlhovekosti či zdravia. Ale aj ideálnych vojakoch, geniálnych hudobníkoch, matematikoch a tak ďalej.
Celé sa to však v tom istom momente stane kolosálnou etickou výzvou pre celé ľudstvo. Otázkou, ktorá nezaostáva za nekontrolovaným vývojom umelej inteligencie. Ak by sa takáto prax rozšírila, môže to viesť k vzniku doslova novej rasy nadľudí. Takýto jedinci budú mať zaistené vynikajúce zdravie a všetky tie črty, ktoré sú v súčasnej fáze rozvoja civilizácie považované za najlepšie. A budú žiť oveľa dlhšie ako ostatní.
Z vyššie povedaného je jasné, že prístup k najnovším technológiám získajú predovšetkým tí najbohatší, momentálne sú náklady na „úpravu“ genómu asi dva milióny amerických dolárov. Je možné, že v dôsledku toho by sa už dnes vysoké sociálne rozdiely a rozpory nebezpečne prehĺbili.
Nie je to žiadne sci-fi, už sa to deje. Napriek zákazom už údajne na svete žije minimálne 20 detí s „upraveným“ genómom. Ich osobné údaje sú starostlivo chránené, ale azda nikoho neprekvapí, že ich rodičia za tieto nelegálne operácie zaplatili obrovské sumy.
Keď už je reč o humanizme, je tu aj obrovská výzva pre kresťanskú morálku. Vedci týmito technológiami spracúvajú hlbokú podstatu človeka s cieľom, aby sa už nenarodil taký človek, akého ho Boh chcel mať. V porovnaní s tým vyzerá operácia na zmenu pohlavia ako detská hra. Mimochodom, kde je potom miesto pre druhú matku v rodine s dvomi rodičmi? Vytvára to ešte zvláštnejšie problémy, než predstavujú rodičia rovnakého pohlavia.
V Spojenom kráľovstve a Austrálii pred niekoľkými rokmi úrady povolili výskum na úprave ľudského genómu. Prvé „oficiálne“ narodenie geneticky korigovaného dieťaťa je prelomovou udalosťou. Mali by sme sa zrejme pripraviť, že zákazy takýchto postupov postupne padnú aj v iných krajinách a v praxi sa budeme stretať so všetkými problémami a rozpormi, ktoré sú spojené s inváziou do ľudskej podstaty.
