Posolstvo čínskeho prezidenta
Krátky, no výrazný prejav Si Ťin-pchinga sa niesol v duchu kontrastov: „mier alebo vojna, dialóg alebo konfrontácia“. Podľa neho je "obnova čínskeho národa nezastaviteľná“ a Peking sa bude „držať cesty mierového rozvoja“.
Vyhlásil, že Čína je pripravená „spolupracovať ruka v ruke s ľuďmi zo všetkých krajín“. Portál Politico pripomenul, že Si označil Číňanov za národ, ktorý „sa nebojí násilia, je sebestačný a silný“.
Ceremoniál odštartovala delostrelecká salva z 80 výstrelov a hymna „Pochod dobrovoľníkov“. Si Ťin-pching ako predseda Ústrednej vojenskej komisie následne prešiel v čiernej limuzíne popri vojenských jednotkách zoradených na ulici Čchang-an. Vojaci ho pozdravili zborovým heslom „Slúžime ľudu“, čo agentúra AP označila za ústredný moment celého vlasteneckého rituálu.
Trojlístok Si – Putin – Kim
Najsilnejším vizuálnym motívom dňa bola trojica lídrov: Si Ťin-pching, Vladimir Putin a Kim Čong-un bok po boku na vyhliadkovej plošine. Lídri si predtým podali ruky s veteránmi druhej svetovej vojny a s úsmevom zamávali davom.
Britský denník Guardian uviedol, že toto spojenectvo troch jadrových mocností pôsobilo ako demonštrácia alternatívneho geopolitického pólu voči Spojeným štátom a ich spojencom. Ak trojica naznačí užšie obranné partnerstvo, zásadne by to podľa analytikov zmenilo vojenské pomery v indo-pacifickom regióne.
Putin počas svojej návštevy Číny spečatil nové energetické dohody s Pekingom, zatiaľ čo Kim využil túto príležitosť na získanie nepriamej podpory pre svoj zakázaný jadrový program.
Uplynulo 66 rokov, odkedy sa severokórejský vodca naposledy zúčastnil na čínskej vojenskej prehliadke. Kim do Pekingu pricestoval so svojou dcérou Ču-e, ktorú juhokórejská rozviedka považuje za jeho pravdepodobnú nástupkyňu, hoci po jeho boku počas prehliadky nebola viditeľná.
Putin a Kim absolvovali aj bilaterálne stretnutie, ktoré sa podľa agentúry TASS skončilo po viac ako dvoch hodinách. Vodca KĽDR prisľúbil pokračovanie plnej podpory Moskve, pričom konkrétne vo veci vyslania vojakov na Ukrajinu potvrdil, že urobí „všetko, čo môže, aby pomohol“ v ruských bojových operáciách.
Na záver sa objali a ruský líder pozval svoj náprotivok do Moskvy. „Uvidíme sa čoskoro,“ odkázal Kim cez tlmočníka. „Očakávame vás, príďte na návštevu,“ reagoval Putin.
Severokórejský vodca sa predtým stretol s predsedom juhokórejského parlamentu Wu Won-šikom, s ktorým si symbolicky podali ruky, ako oznámila Wuova kancelária.
Predseda Národného zhromaždenia odovzdal „prezidentovi Komisie pre štátne záležitosti KĽDR“ [oficiálny titul vodcu, pozn. red.] list prezidenta I Če-mjonga, ktorý severného suseda vyzval na obnovenie dialógu medzi Kóreami „po období mimoriadne napätých vzťahov“. Nie je však jasné, ako Kim Čong-un toto posolstvo prijal, Pchjongjang doteraz obnovenie rozhovorov odmietal.
Wu sa stretol aj s Putinom, ktorý sa ho opýtal na ďalšie odkazy pre severokórejského vodcu. Predseda parlamentu odpovedal, že napriek ťažkým okolnostiam je teraz „veľmi dôležité“ budovať mier na Kórejskom polostrove.
Čína predstavila svetu svoje nové zbrane
Prehliadka trvala asi hodinu a pol a predviedla tisíce vojakov a stovky kusov techniky. Čínska armáda ukázala novú generáciu zbraní, viaceré videla verejnosť prvý raz.
Objavili sa medzikontinentálne balistické rakety, hypersonické protilodné strely zo série YJ, ako aj laserové a protivzdušné systémy určené na boj proti dronom. Portál Naval News upozornil aj na bezposádkové ponorné drony schopné autonómne sa pohybovať v hĺbkach, ktoré by mohli zmeniť charakter podmorskej vojny.
Popri nich vzbudili pozornosť aj takzvané „loyal wingman“ drony určené na tímovú spoluprácu s pilotovanými stíhačkami. Podľa odborníkov ide o odpoveď na skúsenosti z Ukrajiny a Indo-Pacifiku, kde čoraz väčšiu rolu zohráva bezpilotná technika a boj proti nej.
Podľa analytikov chcel prezident Si Ťin-pching osloviť viaceré cieľové skupiny: USA a ich spojencov, susedné krajiny, ale aj veľmoci ako India a Rusko či potenciálnych kupcov čínskej vojenskej technológie.
Taiwan varuje a Donald Trump si opäť rypol
Prezident Taiwanu Laj Čching-te pripomenul, že kapituláciu Japonska v roku 1945 podpísala v mene Číny práve vtedajšia Čínska republika. V príspevku na sociálnej sieti kritizoval „fašistické znaky“ ako extrémny nacionalizmus, kulty osobností a siete tajnej polície, čím nepriamo reagoval na obrazy z pekinskej prehliadky.
Svoje si neodpustil ani prezident Spojených štátov Donald Trump, ktorý ironicky „pozdravil“ Si Ťin-pchinga, Vladimira Putina a Kima Čong-una ako „sprisahávajúcich sa proti USA“. Zároveň pripomenul, že to boli práve Spojené štáty, ktoré Číne počas druhej svetovej vojny výrazne pomohli.
Trump predtým povedal novinárom, že prehliadku nevníma ako výzvu pre Spojené štáty. Hovorca japonskej vlády sa odmietol k prehliadke vyjadriť, pričom dodal, že dve najväčšie ekonomiky Ázie budujú „konštruktívne vzťahy“.
Fico ako jediný zástupca EÚ a NATO na tribúne
Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico pricestoval do Pekingu už v utorok. Ešte pred prehliadkou sa bilaterálne stretol s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom.
Po ceremoniáli má v programe rokovania s prezidentom Vietnamskej socialistickej republiky Luongom Cuongom a prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom. Vo štvrtok má naplánované stretnutie s prezidentom Číny Si Ťin-pchingom a viceprezidentom Chan Čengom.
Debaty o nesmrteľnosti
Putin a Si počas stredajšej prehliadky viedli dlhé rozhovory, ktoré sa tematicky dotkli aj transplantácie orgánov, biomedicíny a predĺženia ľudského života na 150 rokov. Štátna televízia CCTV zverejnila zábery, na ktorých Putinov tlmočník do čínštiny hovorí o vývoji týchto technológií.
Zábery zachytili aj vládna televízia CGTN a agentúry AP a Reuters. Keď lídri Ruska, Číny a Severnej Kórey kráčali k pódiu na Námestí nebeského pokoja, z ktorého neskôr sledovali vojenskú prehliadku, Putinov tlmočník povedal: „Biotechnológia sa neustále vyvíja.“
Po nezrozumiteľnej pasáži pokračoval, že „ľudské orgány je možné neustále transplantovať“. „Čím dlhšie žijete, tým ste mladší a môžete dokonca dosiahnuť nesmrteľnosť,“ uzavrel.
„Niektorí predpovedajú, že v tomto storočí môžu ľudia žiť až 150 rokov,“ reagoval čínsky líder, pričom Kim sa len usmieval – nebolo totiž zrejmé, či mu tento rozhovor tlmočili. Televízia následne prestrihla na záber námestia a prepla zvuk. Na ďalších záberoch už bolo vidno lídrov prichádzať na pódium.
Tieto zábery sledovalo 1,9 miliardy ľudí online a 400 miliónov ľudí ich videlo v televízii, oznámila čínska administratíva rozhlasu a televízie v odpovedi pre Reuters.
Putin neskôr rozhovory o nesmrteľnosti potvrdil vo vyhlásení pre médiá. „Skutočne sme so Sim diskutovali o tom, že ľudia budú mať možnosť žiť dlhšie,“ vysvetlil.
(reuters, tasr, lup, sab)
