Kotlára za šírenie poplašnej správy nikto neodsúdi

Splnomocnenec vlády pre manažovanie pandémie Peter Kotlár na tlačovej konferencii v marci 2025 vystúpil s vyjadreniami, podľa ktorých mRNA vakcíny dokážu modifikovať ľudskú DNA. Na tlačovej konferencii Peter Kotlár prirovnal aplikovanie vakcín proti ochoreniu COVID-19 ľuďom k experimentovaniu s kukuricou a nazval to „prúserom celosvetového rozmeru“.

Kotlár vtedy vyhlásil, že „bola podaná génová terapia, ktorá má prinútiť telo produkovať toxín. Bola narušená integrita slovenského genofondu“ a „Moderna a Pfizer z očkovaných spravili geneticky modifikované organizmy, narábali s ľuďmi ako s kukuricou bez ich vedomia“.

Výroky o kukurici spochybnila SAV

Pamätným sa stal najmä jeho výrok o tom, že „to, čo tam nesmie byť, tam je vo veľkom množstve. Ľudia, urobili z vás kukuricu. Automaticky sa stávate geneticky modifikovaným organizmom ako kukurica“.

V jeho vyjadreniach sa objavovali tvrdenia o genetickej manipulácii a rizikách, ktoré podľa neho nikto nechcel odhaliť. Kotlár tvrdí, že jeho výroky vychádzali zo znaleckého posudku a že ide o odborné stanoviská, a nie výmysly.

Odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) spravili analýzu vybraných šarží vakcín a zistili, že množstvo zvyškovej DNA bolo hlboko pod povoleným limitom. Vedci dodali, že Kotlárove tvrdenia sú vedecky nepodložené a že v zásade prišiel k rovnakým záverom ako SAV, iba ich zle interpretoval.

SaS podala trestné oznámenie, Fico za Kotlárom stojí

Vzhľadom na verejné tvrdenia splnomocnenca Kotlára o genetických pokusoch na ľuďoch podala opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) trestné oznámenie krátko po jeho tlačovej konferencii s odôvodnením, že šíri poplašné správy a mohol narušiť dôveru verejnosti v medicínu a vedu, a tým ohroziť desaťtisíce ľudí.

Krajská prokuratúra v Bratislave následne potvrdila začatie trestného stíhania vo veci pokračovacieho prečinu šírenia poplašnej správy na základe mediálnych výstupov Petra Kotlára, ktoré vedie vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Prokurátorka Gabriela Kováčová verejnosti ozrejmila, že trestné konanie je vedené vo veci a obvinenie zatiaľ nebolo vznesené voči žiadnej osobe.

Peter Kotlár bol predvolaný na výsluch a na tlačovej konferencii zopakoval, že si za svojimi vyjadreniami, pre ktoré je stíhaný, stojí. Za Kotlára sa postavil aj predseda vlády Robert Fico, ktorý ho označil za čestného človeka s dodatkom, že „za pravdu sa vždy vešalo“.

Pri výrokoch Petra Kotlára možno hovoriť o vine z hľadiska verejného pohoršenia, no z pohľadu právnej kvalifikácie trestného činu šírenia poplašnej správy je skôr naivné domnievať sa, že bude za svoje tvrdenia aj reálne odsúdený.

Nejde pritom len o skutočnosť, že ani podpriemerne inteligentný jedinec nemôže veriť tomu, že očkovanie ho transformuje na kukuricu, čím by v ňom táto skutočnosť vyvolala obavy. Existujú na to zásadné právne prekážky.

Polícia musí dokázať vedomosť Kotlára o klamlivosti tvrdení

Trestný čin šírenia poplašnej správy spácha ten, kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá. Poplašná správa je taká, ktorá je svojím obsahom spôsobilá vyvolať vážne znepokojenie vo forme strachu, úzkosti či paniky.

Prvý zásadný problém pri možnom trestnom stíhaní Kotlára je skutočnosť, že pre vyvodenie zodpovednosti by musel vedome šíriť nepravdivú poplašnú správu. To znamená, že Kotlár by musel vedieť, že jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, a napriek tomu ich šíril s úmyslom vyvolať v časti verejnosti paniku.

V tomto bode by teda polícia musela dokazovať nielen samotný úmysel šíriť strach, ale aj skutočnosť, že Kotlár považoval svoje tvrdenia za klamlivé. Z pohľadu Kotlára a jeho vysvetľovaní danej problematiky na tlačových konferenciách však možno usudzovať, že si za svojimi závermi stojí ako za vedeckými faktami, a teda im aj verí bez ohľadu na to, či ich vykladá správne alebo nie.

Objektívna vedecká realita v prípade trestného stíhania nehrá zásadnú rolu – podstatné bude dokázať, že Kotlár naozaj vedome šíril nepravdivé výroky a bol si vedomý, že ide o klamstvá. Tu má zatiaľ polícia značne slabé postavenie, pretože Peter Kotlár opakovane a verejne vydáva svoje závery za podložené fakty.

Znalecký posudok ako základ Kotlárových argumentov

Ďalší problém z hľadiska preukazovania vedomosti o nepravdivých tvrdeniach na strane Kotlára bude skutočnosť, že vládny splnomocnenec vychádza zo znaleckého posudku Soni Pekovej. MUDr. Soňa Peková je zapísaná v českom zozname znalcov, konkrétne v oblasti genetiky.

O jej závery sa teda môže Kotlár opierať a s plnou vážnosťou ich označovať za objektívne a pravdivé aj za predpokladu, že sú spochybňované inými odborníkmi. Situácia, v rámci ktorej v súdnom konaní proti sebe stoja dva protichodné znalecké posudky, je pomerne bežná a v takých prípadoch nemožno jednu alebo druhú stranu označiť za osoby uvádzajúce vedomé klamstvá v posudkoch.

Pekovej posudok ako nosný vedecký podklad pre Kotlárove tvrdenia bude rozhodne zásadný problém pre políciu z hľadiska dokazovania toho, že jeho výroky sú vedome nepravdivé.

Úmysel šíriť paniku zatiaľ z ničoho nevyplýva

Pri trestnom čine šírenia poplašnej správy musí byť páchateľ navyše uzrozumený aj s tým, že šírenie klamlivej správy môže vyvolať vážne znepokojenie časti obyvateľstva. Aj v tomto prípade bude polícia ťahať za kratší koniec, pretože Kotlár na tlačových konferenciách opakovane prezentoval svoje závery a varovania ako ochranu pred poškodzovaním zdravia obyvateľov.

Preukázať opak na vyvodenie trestnej zodpovednosti Kotlára – teda že splnomocnenec svoje slová šíril s úmyslom vyvolať paniku – bude preto opäť náročné. Bez samotného priznania Petra Kotlára v tomto smere možno hovoriť, že je to skôr nepravdepodobné, pretože splnomocnenec je presvedčený o svojom „poslaní chrániť životy“.

V kontexte začatia celého trestného stíhania vo veci je nepravdepodobné, že polícia Kotlára aj skutočne obviní. V Slovenskej republike však majú orgány činné v trestnom konaní bohatú históriu obvinení postavených na neobjektívnych alebo žiadnych dôkazoch, a preto takýto postup nemožno vylúčiť.

Harabinov precedens

S pomerne vysokou mierou istoty však možno tvrdiť, že aj keby sa obvinený Kotlár dostal pred súdy, právoplatne odsúdený nebude. Jednoducho na to z právneho pohľadu chýbajú dostatočné podklady, kde záleží na detailoch, ktoré pre mediálne výstupy nie sú zaujímavé.

V tomto smere možno predpokladať, že jeho stíhanie by dopadlo ako súdny proces so Štefanom Harabinom, ktorý bol obžalovaný za podnecovanie a iné trestné činy pre verejné schvaľovanie vojenského konfliktu na Ukrajine.

Aj v tomto prípade boli výroky Štefana Harabina mediálne prezentované ako jasný príklad osoby, ktorá bude zaručene uznaná za vinnú. Pred súdom sa však celý prípad rozpadol ako domček z karát, keď sa začali skúmať právne súvislosti do detailov tak, ako to predpokladá právny poriadok.

Ľudia totiž často zabúdajú, že právne procesy a verejné domnienky sú dva diametrálne odlišné svety.

Podobný scenár možno čakať aj s Kotlárom. Jeho výroky nemusia mať objektívny vedecký základ, môžu byť aj poburujúce či nezmyselné, no rozhodne nie sú trestné pri súčasnej dôkaznej situácii. Po vyšumení mediálneho záujmu tento prípad skončí ako stovky iných politických obvinení – bez konštatovania viny.