Protokol číslo 12 je nový Istanbul. Treba ho zastaviť

Leto v plnom prúde, ľudia dovolenkujú, asi ťažko nájsť pre ministerku spravodlivosti vhodnejší čas na predloženie ďalšej medzinárodnej zmluvy (tentoraz Protokolu číslo 12), ktorý má potenciál nielen „pobaviť“, ale najmä zbaviť nás suverenity v tom, čo za diskrimináciu budeme považovať a čo za ňu považovať nebudeme.

O čo ide? Nediskriminácia sa má dotýkať (čítate dobre) nielen špecifikovaných dôvodov rasa, farba pleti, náboženstvo a tak ďalej, ale „akýchkoľvek dôvodov“ a princíp „nediskriminácie“ má byť rozšírený na všetky práva dané zákonom na Slovensku. Protokol neobsahuje žiadne výnimky pre cirkvi, žiadne výnimky pre rodinu, manželstvo.

Nechápem, ako niekto po epochálnej kauze Európskeho súdu pre ľudské práva dokáže ešte prísť s nápadom odovzdať mu ďalšie kompetencie. Európsky súd pre ľudské práva čelí najvážnejšej kauze vo svojej histórii a  bezprecedentnému skompromitovaniu, keď vyšlo najavo, že 22 stálych sudcov z približne 100 sudcov malo väzby na rôzne organizácie priamo alebo nepriamo financované miliardárom a špekulantom na akciových trhoch Georgeom Sorosom. Viacerí sudcovia sa v kauzách, v ktorých boli zainteresované tieto organizácie, nevylúčili z dôvodu zaujatosti. Dôvera v nezávislý a transparentný súd bola narušená ako nikdy v histórii. Nie je treba sa čudovať, že niekoľko tisíc rozsudkov tohto súdu zmluvné štáty nerešpektujú.

Živá skúsenosť z rozsudku Fedotova et al. proti Rusku, ktorým Európsky súd pre ľudské práva plánuje prinútiť krajiny k uznávaniu registrovaných partnerstiev, asi nestačí. Pani ministerka Kolíková ju túži ešte viac posilniť predložením Protokolu číslo 12 na ratifikáciu. Za viac ako 20 rokov od jeho podpisu tu už boli viaceré pokusy ratifikovať ho, naposledy keď bola pani Kolíková štátnou tajomníčkou ministra Gála vo vláde Smeru.

Nepotrebujeme, aby nám zajtra súd povedal, že je potrebné rozšíriť dôvody napríklad o takzvanú genderovú identitu či o to, aby sa homosexuálna propaganda mohla nanucovať našim deťom do škôl pod zámienkou boja proti diskriminácii. Nechceme, aby sme boli donútení všetky práva priznané manželom priznať akémukoľvek páru. Nemusí to byť dobré pre deti ani spoločnosť.

Cirkvám patrí sloboda v tom, či budú za kňazov svätiť iba mužov, či odmietnu vysvätiť za kňazov osoby s homosexuálnym sexuálnym životom alebo komu udelia právo vyučovať svoje náboženstvo.

Nepotrebujeme, aby niekto v budúcnosti spochybňoval odôvodnené rozdielne zaobchádzanie z dôvodu ochrany tehotných žien, počtu detí, vekovej hranice – či rozdielnej vekovej hranice pre mužov a ženy do dôchodku, či pre prístup k určitým právam Zákonníka práce. Je to a má to zostať na suverénnom slovenskom parlamente, aké prijme pravidlá a čo považuje za dobré a nie na medzinárodnom súde, aby nám vnucoval svoje predstavy, ktoré nie sú v súlade s našimi hodnotami.

Nepotrebujeme, aby nás zajtra niekto vydieral sankciami, podobne ako je vydierané Maďarsko a ako obušok použil to, čo dnes ministerka spravodlivosti predkladá na ratifikáciu. Mnohé aj liberálne krajiny tento protokol nepodpísali a ešte viac ich neratifikovalo, hoci uplynulo viac ako 20 rokov od jeho podpisu.

Som preto veľmi zvedavý, koľko ministerstiev podá pripomienky a ako to dopadne. Majú na to čas do štvrtku 19. augusta. Neboli by sami. Hromadné pripomienky Aliancie za rodinu už podpísalo viac ako 11 000 ľudí na portále www.podpisem.sk.

Patrilo by sa, aby boli poslanci iniciatívni a navrhli uznesenie Národnej rady SR, ktoré odmietne ratifikáciu Protokolu číslo 12, podobne ako to urobil parlament pri Istanbulskom dohovore.

V našej hymne spievame: Zastavme ich bratia!

Nech sa tak stane!