Preskočiť na obsah
  |  

Vyše 170 zamestnancov SNG sa vyhráža výpoveďami

Do hromadnej výzvy na ochranu Slovenskej národnej galérie sa zapojilo 177 zamestnancov, upozorňujú na účelové prepúšťanie odborníkov, netransparentné zmeny organizačnej štruktúry, nekompetentnosť a nedostatočnú komunikáciu s vedením.

Ak sa ich požiadavky nesplnia, zvažujú podať hromadné výpovede v januári 2025. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informovali iniciátorky výzvy. Žiadajú „ochranu odbornosti“, ako aj transparentnosť v procesoch riadenia galérie.

„Požadujeme zachovanie odborných pozícií a garanciu transparentnosti procesov, ktoré sú nevyhnutné pre plnohodnotné a stabilné fungovanie našej inštitúcie,“ vyhlásila jedna z iniciátoriek výzvy Zuzana Dzurdzíková.

Zamestnanci tiež požadujú kontinuitu projektov vrátane pozícií senior kurátorov a riaditeľky marketingu. Zastaviť žiadajú „nekompetentné a účelové zásahy do organizačnej štruktúry“.

Sprístupniť by sa podľa zamestnancov mali výsledky auditu, na ktorého vykonanie najal súčasného povereného riaditeľa Miloša Timka jeho predchodca Anton Bittner. Žiadajú aj ochranu pred účelovým prepúšťaním a diskrimináciou s riadnym odôvodnením akýchkoľvek výpovedí.

Zamestnanci by tiež chceli, aby bolo zachované dobré meno SNG „pod vedením kompetentného generálneho riaditeľa so skúsenosťami s fungovaním štátnej inštitúcie, ktorý vytvára a udržiava stabilné podmienky pre prácu svojich kolegov“. Zároveň chcú otvoriť dialóg s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nom. SNS), ktorej adresovali otvorený list s avizovanými požiadavkami.

Do výzvy je zapojených 177 ľudí pracujúcich v SNG z celkového počtu 270 zamestnancov naprieč piatimi pracoviskami galérie. „Pri odchode takéhoto počtu zamestnancov nebude možné vôbec zabezpečiť chod galérie,“ tvrdia autorky výzvy.

Zamestnanci tiež upozornili, že zmenou dostupnej organizačnej štruktúry má bezdôvodne prísť o pracovné miesto ďalších 15 zamestnancov. Zároveň však podľa nich plánuje poverený riaditeľ vytvoriť aj nové neodborné pracovné miesta.

Tlačová konferencia sa pôvodne mala konať na nádvorí pred budovou SNG v Bratislave. Napokon sa konala na priestranstve pri zadnej časti galérie. SNG totiž vo štvrtok informovala, že je na tento deň uzatvorená vrátane jej exteriérových priestorov.

Galéria to odôvodnila možným zneužitím SNG na politické ciele. Iniciátori výzvy toto tvrdenie odmietli. Slušné vyjadrenie nespokojnosti mimo pracovnej doby nemá podľa nich nič spoločné s prezentáciou politických cieľov.

(tasr)

  |  

Všeobecná zdravotná poisťovňa odmieta tvrdenia lekárskych odborárov

Poisťovňa spresnila, že LOZ svoje vyjadrenia prezentovalo bez spojitosti s úhradovým mechanizmom jednotlivých nemocníc, rozsahom zazmluvnenia či počtom zamestnancov.

Tvrdenia prezentované na tlačovej konferencii Lekárskeho odborového združenia (LOZ) sú vytrhnuté z kontextu, bez miery odborného pohľadu a vzájomných súvislostí. Uviedla to Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v reakcii na tvrdenia LOZ o tom, že VšZP platí súkromným nemocniciam viac ako štátnym.

„Takisto bez zohľadnenia iných finančných transferov, ktoré má ako zdroj príjmu väčšina univerzitných a štátnych nemocníc, a tie nie sú metodikou výpočtu zahrnuté do efektívnej základnej sadzby, ktorou sú porovnávané ako 'lepšia platba'," upozornila Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie VšZP.

VšZP plánuje zefektívniť úhrady v nemocniciach zmenou úhradového mechanizmu a optimalizáciou úhrad, aby financie smerovali na pomoc pacientom. LOZ na tlačovej konferencii tvrdí, že súkromné nemocnice sú lepšie platené než štátne, čo podľa nich vedie k dlhom štátnych nemocníc. Odborári dodávajú, že ministerstvo zdravotníctva si je vedomé potreby zmeniť systém.

Rezort v reakcii na tlačovú konferenciu informoval, že naďalej prebiehajú rokovania, na ktorých s LOZ prechádza jednotlivé body memoranda z roku 2022.

(tasr)

  |  

Čínsky minister obrany sa odmietol stretnúť s Austinom

Dôvodom odmietnutia schôdzky Tung Ťüna so šéfom Pentagónu na okraj samitu Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) je postoj USA k otázke Taiwanu, oznámil čínsky rezort obrany, ktorý citovala agentúra Reuters.

„Americká strana nemôže podkopávať základné záujmy Číny v otázke Taiwanu, a zároveň komunikovať s čínskou armádou, akoby sa nič nedialo,“ uviedol vo štvrtok hovorca čínskeho ministerstva. Zároveň vyhlásil, že za neuskutočnenie schôdzky plne zodpovedajú USA.

Peking Washington vyzval, aby „okamžite napravil svoje chyby“ a snažil sa vytvoriť priaznivé podmienky pre vojenské styky na vysokej úrovni medzi oboma stranami.

Minister obrany USA Lloyd Austin v stredu uviedol, že neuskutočnenie stretnutia nemá dôsledky pre budúcnosť. „Myslím si, že je to niečo, čo sa rozhodli urobiť v tomto okamihu, a len oni môžu vysvetliť, prečo sa rozhodli nevyužiť dobrú príležitosť,“ vyhlásil.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa z pevniny po porážke v občianskej vojne v roku 1949 uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne.

USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove nemajú nadviazané diplomatické styky a na oficiálne úrovni ju neuznávajú.

(tasr)

  |  

Slovensko čaká sneženie, záveje a silný vietor. SHMÚ vydal výstrahy

Od polnoci do piatkového podvečera platí výstraha pred závejmi a snehovými jazykmi, na juhozápade aj pred silným vetrom.

Na celom Slovensku možno od štvrtkovej noci čakať sneženie, pri ktorom na väčšine územia môže spadnúť od päť do 15 cm, na strednom Slovensku až 20 cm snehu. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na to upozornil vo vydanej výstrahe prvého stupňa s platnosťou od 23.00 h do 11.00 v piatok (22. 11.).

„Od 21.00 h do piatka 15.00 h sa na juhozápade môže vyskytnúť vietor, ktorý v nárazoch dosiahne 65 - 80 km/h," spresnil SHMÚ.

Meteorológovia predpovedajú aj silný vietor na horách severného a stredného Slovenska, počas noci zo štvrtka na piatok môže vietor v polohách nad pásmom lesa dosiahnuť silu mohutnej víchrice s priemernou rýchlosťou 90 - 105 km/h.

(tasr)

  |  

Vyše 60 percent prípadov rakoviny pankresu odhalia až vo štvrtom štádiu

Rakovina pankreasu je v súčasnosti na Slovensku deviata najčastejšia onkologická diagnóza, ale má piatu najvyššiu mieru úmrtnosti.

Na Slovensku sa každoročne objaví približne tisíc prípadov ochorenia, podľahne mu viac ako 900 pacientov. Pacientska organizácia Nie rakovine pripomenula, že výskyt tohto ochorenia stúpa po 50. roku života, keď sa diagnostikuje viac ako 90 percent prípadov. Diagnostika je podľa organizácie náročná.

„Doteraz sa nepodarilo vyvinúť žiadny spoľahlivý skríningový test, ktorý by dokázal správne a včas identifikovať toto ochorenie," uviedla. Potvrdiť alebo vyvrátiť rakovinu pankreasu dokáže len biopsia.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na sociálnej sieti uviedlo, že rakovinu pankreasu môže prezradiť tupá bolesť v hornej časti brucha, keďže sa karcinóm vyvíja v blízkosti kľúčových orgánov tráviaceho systému. Bolesť často prichádza až v pokročilých štádiách ochorenia.

Pacienti s rakovinou pankreasu môžu pociťovať nevoľnosť, hnačku, svetlo sfarbenú stolicu či tmavý moč. Pri šírení karcinómu sa pridáva malátnosť, nechutenstvo, žltačka alebo svrbenie pokožky. Príčiny vzniku ochorenia nie sú presne známe, rizikové faktory zahŕňajú fajčenie, obezitu, zlú životosprávu, cukrovku či zápal pankreasu. Slovensko má druhý najvyšší výskyt tohto ochorenia v Európe.

(tasr)

  |  

V Prahe premiérovo rozdali ceny za slobodu prejavu. Uspeli aj partneri Štandardu

Projekt zastrešuje Spoločnosť na obranu slobody prejavu, ktorú založili konzervatívny aktivista Vlastimil Veselý a svetoznámy videoherný dizajnér Daniel Vávra.

V Prahe tento týždeň udelili prvé ceny za slobodu prejavu. Cieľom nového projektu je vyzdvihnúť odvážnych jednotlivcov a organizácie, ktoré bojujú proti úpadku slobody prejavu a bránia pluralitnú demokraciu pred cenzúrnymi zákonmi alebo kultúrou rušenia nepohodlných názorov (cancel culture).

Projekt zastrešuje Spoločnosť na obranu slobody prejavu, ktorú založil Vlastimil Veselý spolu so svetoznámym videoherným dizajnérom Danielom Vávrom.

Cieľom podujatia bolo podľa organizátorov medializovať tému slobody slova v širšej verejnosti, vyzdvihnúť príklady odvážnych osobností a kolektívov stavajúcich sa proti obmedzovaniu slobody prejavu alebo cancel culture, a tiež pranierovať negatívne príklady, ktoré v poslednej dobe k obmedzovaniu slobody slova prispeli.

Medzi jednotlivcami Drulák

Laureátmi v kategórii jednotlivec sa stali Petr Drulák, spolupracovník Štandardu, bývalý veľvyslanec v Paríži a niekdajší prvý námestník ministra zahraničných vecí ČR, profesor politológie. Drulák v minulosti pre svoje názory čelil pracovnoprávnym postihom a v súdnom spore uspel.

Cenu si odniesol aj Lukáš Pollert, lekár, anesteziológ v pražskej Fakultnej nemocnici v Motole, olympijský víťaz a strieborný medailista v kanoistike (1992 a 1996). Ako jeden z mála lekárov sa počas covidu podľa organizátorov nebál prezentovať svoje odborné menšinové názory a upozorňovať na riziká spojené s vakcínami aj pandemickými opatreniami.

Cenu si odniesol aj epidemiológ a vakcinológ Jiří Beran, riaditeľ Centra očkovania a cestovnej medicíny v Hradci Králové, ktoré založil v roku 2001. V čase covidu sa podľa organizátorov nebál prezentovať oponentské názory a iné spôsoby liečenia ochorenia COVID-19, pre čo ho v čase tvrdých protiepidemických opatrení vtedajšie české ministerstvo zdravotníctva dokonca označilo za šíriteľa konšpiračných teórií.

Popri nich sa dočkala ocenenia aj nezávislá publicistka Cecílie Jílková. Na svojom internetovom blogu Reportéri online sa dlhodobo zameriava na témy slobody prejavu a digitálneho obsahu. Je dopisovateľkou webu PUBLIC vydávaného americkým novinárom Michaelom Shellenbergerom.

Medzi kolektívmi aj Echo 24

Medzi kolektívnych laureátov patrí český web Echo24, partnerské médium Štandardu. „Mediálny projekt novinárov, ktorí pred desiatimi rokmi opustili MFD a LN [Mladá fronta Dnes a Lidové noviny, pozn. red.] v reakcii na prevzatie média Andrejom Babišom. Odvtedy sa vyprofilovalo ako široko uznávané pravicovo-konzervatívne médium s plateným obsahom,“ napísali o ňom organizátori.

Uspel aj Inštitút Václava Klausa, čo je konzervatívny think tank založený v roku 2012. Zaoberá sa aj aktuálnymi politickými, ekonomickými a spoločenskými problémami u nás a vo svete. Jeho texty ste si v minulosti mohli prečítať aj na Štandarde.

Do tretice ide o SMIS LAB. Je to odborné združenie mikrobiológov, imunológov a štatistikov a špecialistov v odbore laboratórnej diagnostiky a práce s dátami, ktoré založili v roku 2021 Hana Zelená, Zuzana Krátka, Tomáš Fürst, Václav Fejt, Arnošt Komárek a Stanislav Katina. V covidovej dobe vraj mali odvahu diskutovať verejne o zmysluplnosti zavádzaných opatrení, ponúkali komplexný pohľad na dáta aj návrhy konkrétnych riešení. Neskôr sa vraj ukázalo, že ich pohľady boli realite bližšie než tie oficiálne.

Do poroty zasadli zvučné mená

O udeľovaní cien rozhodla porota zložená z uznávaných osobností. Patria medzi ne členovia mediálnych rád Vadim Petrov (predseda poroty), Pavel Matocha a Angelika Bazalová, český ombudsman Stanislav Křeček, moderátorka Martina Kociánová, herec Marek Vašut, publicisti Marek Stoniš, Karolina Stonjeková a Miroslav Korecký, novinár a signatár Charty 77 Zbyněk Petráček a Adam Růžička, riaditeľ Inštitútu H21 a spoluautor ústavnej žaloby na ministerstvo obrany za blokovanie webových stránok vo februári 2022.

Spoločnosť na obranu slobody prejavu dlhodobo poukazuje na pochybné praktiky vlád, korporácií a mimovládnych organizácií v Česku, na Slovensku a v zahraničí, ktoré smerujú k obmedzeniu verejnej diskusie o dôležitých témach. Poukazuje tiež na čoraz jasnejšiu protikonzervatívnu zaujatosť rôznych „protidezinformačných“ iniciatív, ktoré často fungujú aj vďaka nemalým finančným dotáciám zo zahraničných vládnych a súkromných zdrojov.

(red)