Naplnil tým podľa členov senátu skutkovú podstatu trestného činu teroristického útoku, pretože obžalovaný konal tak, aby predsedovi vlády natrvalo znemožnil výkon jeho funkcie, a tým zabránil vláde v jej riadnom fungovaní a napĺňaní programového vyhlásenia.

Senát ŠTS „vôbec neuveril“ tvrdeniam obhajoby o snahe iba zraniť premiéra Fica vzhľadom na opakovanú streľbu na jeho osobu a neuznal ani obhajobnú kvalifikáciu skutku ako útok na verejného činiteľa.

Predseda senátu Králik, naopak, uviedol, že sa súd „priklonil ku krásne vyskladanej záverečnej reči prokurátorky, z ktorej to mal jednoznačne preukázané“.

Zásadný dôkaz podľa sudcu Králika predstavovala virálna nahrávka, ktorú súd uznal ako zákonnú. Na nej Cintula „spontánne“ hovorí tesne po spáchaní skutku, že „nesúhlasí s politikou súčasnej vlády, so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a s prenasledovaním kultúrnych a mediálnych pracovníkov, a čo je hlavné, chce, aby bola poskytnutá vojenská pomoc Ukrajine, a považuje terajšiu vládu za judášsku voči Európskej únii, a tak sa rozhodol, že bude konať“.

Podľa súdu toto vyhlásenie preukazuje, že sa Cintula „pomstí vláde tým, že poškodí zdravie Roberta Fica strelnou zbraňou tak, aby nemohol vykonávať funkciu predsedu vlády“. Zmenenú rétoriku Cintulu počas prípravného konania, keď súdy rozhodovali o jeho väzbe, považoval senát ŠTS za „prispôsobenú“.

Okrem tejto výpovede, zaznamenanej doposiaľ pre verejnosť neznámou osobou, súd videl motív jeho terorizmu aj v „debatách obžalovaného s manželkou a nasadeným agentom“, ako aj v správach na sociálnych sieťach.

Rozhodli aj statusy, burcovanie ľudí a znalecký posudok

Podľa súdu Cintula od roku 2023 „nasával informácie a jednoducho bol proti tejto vláde, burcoval ľudí, aby táto vláda bola zvrhnutá“. K týmto záverom dospel súd na základe Cintulových citácií z Facebooku, kde sa „rozhodol zastaviť Ficovu vládu, lebo s ňou nie je spokojný a hlupáci sú vo vláde a spravujú túto krajinu. Krágľovanie kvalitných ľudí vládou musíme za každú cenu zastaviť.“

Sudca Králik poukázal aj na statusy obžalovaného, podľa ktorých je „Fico a jeho banda netvor. Fico sa nám vymočil do tváre. Je správne pýtať sa, čo s tým spravíme. Som za to, aby sme vyšli do ulíc, bránili sa, protestovali, nesúhlasili aj s použitím prostriedkov násilia. Na protestoch sa cítim dobre medzi svojimi.“

Podobnú rétoriku použil obžalovaný vo viacerých statusoch aj v odpovediach iným používateľom sociálnej siete na politické témy.

Cintulovi priťažil aj znalecký posudok o jeho psychickom stave, podľa ktorého si uvedomoval, že „sa mu kráti čas v živote a potrebuje sa zviditeľniť a niečo dokázať. Chcel sa obetovať pre budúce generácie.“

Rozvrátenie ústavného zriadenia môže byť aj menšie

Predseda senátu ďalej vysvetlil, že pre „poškodenie ústavného zriadenia sa nevyžaduje jeho úplné rozvrátenie. Postačuje, že páchateľ svojím konaním sleduje aspoň zámer spôsobiť poruchu v riadnom fungovaní demokratického ústavného systému, napríklad vraždou jeho predstaviteľa. Inak povedané, za poškodenie ústavného zriadenia možno označiť aj menej intenzívne zásahy, než ktoré by bolo možné považovať za rozvrátenie ústavného zriadenia.“

Podľa súdu práve Cintulov útok na vrcholný orgán výkonnej moci (Fica), realizovaný protiprávnym a násilným konaním s jasne identifikovaným motívom, bezpochyby napĺňa znaky konania v úmysle poškodiť ústavné zriadenie. Vo svojej podstate ide o priamy zásah nelegitímnym prostriedkom do výkonnej moci, ktorý priamo a nezákonne narúša riadny chod ústavného orgánu.

Týmto zdôvodnením mal súd za „preukázané, že obžalovaný neútočil na poškodeného ako na občana Slovenskej republiky, právnika alebo člena či predsedu strany, ale vyslovene na predsedu vlády. Veď aj sám povedal, že ho chcel zastaviť.“

Predseda senátu ešte dodal, že „súd má preukázané, čo sa odohrávalo v jeho (Cintulovej) hlave od volieb až do skutku. Súd preto toto jeho konanie právne kvalifikoval ako teroristický útok.“

Legalita výpovede bez povinnej obhajoby

Súd v tomto prípade videl motív spáchať teroristický čin najmä v prvotnej výpovedi Cintulu, ktorá mala byť zaznamenaná na video policajtom. Legalitu takéhoto dôkazu posudzoval osobitne, nakoľko samotná obhajoba mala výhrady, či vôbec možno takto vyhotovené video použiť ako dôkaz v súdnom konaní.

Predseda senátu sám potvrdil, že Cintula bol v tom čase zadržaný tesne po čine a v postavení podozrivého, pričom v čase nahratia videa nemal obhajcu. Ako podozrivý na to mal právo. Aj pri prvotnej kvalifikácii skutku ako úkladnej vraždy mal štát povinnosť zabezpečiť mu obhajcu v prípade tzv. povinnej obhajoby už od začiatku prípadu.

Advokáta však Cintula nemal a vypovedal bez neho. To môže predstavovať zásadný problém pri prípustnosti takejto výpovede. Navyše svoje vyhlásenia urobil na video policajta, ktorý nemal žiadne oprávnenie dané video vyhotoviť, a už vôbec nie ho rozposielať iným osobám. Tieto výhrady mala k zásadnému dôkazu o motíve Cintulu obhajoba. Súd tieto argumenty neuznal s ústnym odôvodnením, že „jednoducho ju (výpoveď) zobral.“

Najvyšší súd SR videl rovnaké dôkazy inak

Sporné sa môže javiť aj konštatovanie súdu, že teroristický motív predstavovali aj Cintulove komentáre na sociálnych sieťach či vyjadrenia z väzby adresované manželke. V minulosti tieto skutočnosti posudzoval Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o väzbe obvineného a nevidel v týchto dôkazoch teroristický motív.

Je potrebné doplniť, že pri väzbe súd posudzuje iné okolnosti ako na hlavnom súdnom konaní, no vo vzťahu ku klasifikácii skutku vychádzal z väčšej miery z rovnakých dôkazov – vyjadrení obvineného na sociálnej sieti alebo smerom k manželke – keď konštatoval nedostatok podkladov na terorizmus.

Z pohľadu obhajoby bola otázna aj prítomnosť nasadeného agenta, ktorý mal Cintulu navádzať na vyjadrenia tak, aby z nich vyplýval teroristický motív. Súd nahrávky týchto rozhovorov odmietol prehrať pred verejnosťou z dôvodu obáv o vyzradenie totožnosti agenta.

V iných prípadoch stačí prečítať prepis nahrávok, prípadne zmeniť hlas agenta. Nie je zrejmé, prečo súd k týmto opatreniam nepristúpil aj v tomto mimoriadne dôležitom prípade.

Verejnosť potrebuje presvedčivé odôvodnenie

Bude to práve Najvyšší súd SR (NS SR), ktorý bude ako odvolací orgán rozhodovať o odvolaní obhajoby. Tá bude zákonite poukazovať na tieto skutočnosti a NS SR sa s nimi bude musieť vysporiadať.

Buď rozsudok potvrdí a vysvetlí, prečo pri väzbe hodnotil dôkazy inak, alebo rozsudok zruší a vráti vec späť s odôvodnením, že senát ŠTS dospel k nesprávnym záverom, prípadne vychádzal z nezákonne získaných dôkazov.

Samotný súd prvého stupňa pritom vo svojom ústnom odôvodnení uviedol, že ho presvedčila „krásne vyskladaná záverečná reč prokuratúry.“ Z uvedeného možno usudzovať, že až do poslednej chvíle bol v otázke kvalifikácie skutku na vážkach aj senát ŠTS. A ak bol na vážkach, muselo to byť práve kvôli nejednoznačnosti dôkazov.

Všetky tieto okolnosti bude musieť vyhodnotiť odvolací súd. Rovnako podstatné bude aj jeho stanovisko k rozlíšeniu medzi úmyslom Cintulu strieľať na predsedu vlády ako na osobu, voči ktorej cítil nenávisť, a úmyslom zvrhnúť vládu ako celok.

Poznáme zatiaľ neprávoplatný záver o terorizme pri skutku, ktorý otriasol slovenskou verejnosťou. Pri danom čine (z ktorého sa však spoločnosť nijako nepoučila) by bolo žiaduce, aby dôkazy a odôvodnenie súdu pri jeho rozhodnutí boli kryštálovo čisté a zrozumiteľné – právne aj skutkovo.

To však v tomto prípade nemožno tvrdiť, ak ani samotný súd si nebol do poslednej chvíle istý svojím právnym názorom a nakoniec sa priklonil k pochybne vyhotovenej výpovedi bez obhajcu, ktorú „jednoducho zobral“.