Emisné povolenky pre domácnosti: Bruselská liečba šokom pre peňaženky ľudí
Európska zelená dohoda, ktorú pretlačila Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej v decembri 2019, má jeden ultimátny cieľ: urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050.
Na zabezpečenie tohto radikálneho rezu predložila Komisia balík konkrétnych legislatívnych návrhov s názvom Fit for 55. Ich súčasťou je aj aktuálne známy ETS2 (systém obchodovania s emisiami pre budovy a dopravu), ktorý schválila Rada EÚ a Európsky parlament v roku 2023.
Brusel tak zavádza drsný nástroj na zníženie emisií v doprave a vykurovaní. Ide o emisný obchodný systém, ktorý má po novom pokryť emisie CO2 z budov, cestnej dopravy a malého priemyslu, teda zo sektorov, kde doterajšie „mäkké“ politiky zlyhali a EÚ nestíha plniť svoje klimatické záväzky.
V skutočnosti však ide o zavedenie „zelenej dane pre občanov“ za vypúšťanie CO2 pri kúrení (plyn, uhlie, olej) a tankovaní nafty a benzínu. Ľudovo sa dá povedať, že na rozdiel od systému ETS1, ktorý sa týka priemyslu, možno ETS2 nazvať aj ako emisné kvóty pre domácnosti. Zástancovia obhajujú zavedenie systému s argumentom, že ide o jedinú cestu, ako urýchliť investície do renovácií a nízkoemisnej mobility.
Hoci návrh vznikol pred inváziou Ruska, vojna na Ukrajine a energetická kríza dali Bruselu silný argument na jeho urýchlené schválenie. ETS2 sa tak stal zároveň kľúčovým geopolitickým nástrojom v pláne REPowerEU, ktorý nás má odstrihnúť od ruského plynu a ropy núteným prechodom na drahšie a „čistejšie“ alternatívy.
Hoci ku komplexnému spusteniu obchodovania s povolenkami v rámci ETS2 dôjde až od roku 2027, Európska únia začala s monitorovaním a nahlasovaním emisií už v tomto roku, a takisto so začiatkom predaja povoleniek.
Slovensko odmieta povolenky, ktoré zaťažia domácnosti
Národná rada v utorok (28. októbra) schválila uznesenie, ktorým zásadne odmieta rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami ETS2 v jeho súčasnej podobe. Podľa uznesenia parlamentu je tento plán EÚ v rozpore s verejným a sociálnym záujmom občanov a predstavuje neprijateľné zaťaženie pre slovenské domácnosti.
Poslanci upozorňujú, že zavedenie ETS2, ktoré prinúti dodávateľov palív nakupovať drahé emisné povolenky, nevyhnutne zdvihne ceny energií a palív. Predkladatelia uznesenia vyčíslili, že bežná slovenská domácnosť môže v dôsledku tohto mechanizmu prísť ročne aj o viac ako tritisíc eur, čím sa rapídne zvýši riziko energetickej chudoby.
Slovenský parlament preto žiada Ficov kabinet, aby na úrovni EÚ presadil odloženie účinnosti ETS2. K zavedeniu systému by malo prísť až vtedy, keď budú prijaté dostatočné sociálne a ekonomické ochranné mechanizmy pre domácnosti a malé podniky.
Národná rada zároveň vyzýva Európsku komisiu na hĺbkovú revíziu emisných kvót pre domácnosti, zavedenie cenových stropov na uhlíkové kvóty a spravodlivejšie rozdelenie výnosov z predaja emisných povoleniek, ktoré zohľadní nízku úroveň príjmov a životných nákladov v členských štátoch, ako je Slovensko.
Fico: Za túto blbosť hlasovali Heger s Ódorom
Premiér Robert Fico (Smer), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) hovoria o antisociálnom nezmysle a „zelenej dani“, ktorá občanom zdraží bývanie, plyn a pohonné hmoty o tisíce eur ročne.
Premiér Fico cez víkend potvrdil, že Slovensko úmyselne zdržiava prenesenie smernice ETS2 do národného práva, za čo už čelí konaniu zo strany Európskej komisie. „Za tento nezmyselný systém, ktorý sa prenesie na občanov, predsa hlasovala vláda Eduarda Hegera a zachytil to aj kabinet Ľudovíta Ódora. Oni nesú zodpovednosť, že Slovensko hlasovalo za zavedenie ETS2, čo spôsobí obrovské problémy pre ľudí do budúcnosti,“ vyhlásil Fico.
Premiér potvrdil, že Slovensko patrí k 15 krajinám EÚ, ktoré žiadajú revíziu. Preto poveril ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby sa obrátil na Maďarsko ako predsedajúcu krajinu V4 s cieľom urýchlene pripraviť spoločný a jednotný odmietavý postoj v rámci Vyšehradskej štvorky.
Šutaj Eštok: Sociálny masaker. Opýtajte sa opozície
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí o systéme ETS2 ako o antisociálnom nezmysle, ktorý nemá na Slovensku čo hľadať. Podľa Eštoka ľudia nebudú platiť tisíce eur ročne za teplo, pohonné hmoty a bývanie len preto, že niekto v Bruseli vymyslel zelenú daň na papieri.
Zároveň sa obrátil na opozíciu a europoslancov: „Postavte sa pred ľudí a povedzte, či stojíte za rodinami, alebo za systémom, ktorý zdraží palivá, bývanie a energie. Vaši europoslanci za ETS2 hlasovali.“
Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba počas minulotýždňovej rozpravy v parlamente zasadil odmietanie ETS2 do kontextu obrany stredoeurópskeho priemyslu.
Taraba potvrdil rovnaký, zásadne odmietavý postoj s budúcim premiérom Česka Andrejom Babišom nielen k ETS2, ale aj k sprísňovaniu emisných noriem pre priemysel. „Vysoké ceny energií a emisných povoleniek spôsobujú stratu konkurencieschopnosti priemyslu, ktorý je v Česku, ako aj na Slovensku dominantým prvkom tvorby HDP,“ uviedol.
Tiež sa nevyhol kritike Progresívneho Slovenska (PS). „Nikto príčetný v EÚ systém ETS2 nepropaguje, neobhajuje a už vonkoncom to nebagatelizuje, ako to robí hnutie Progresívne Slovensko. Oni ako jediní povedali, aby sme túto vec neriešili, že sú to také ,prkotiny‘,“ skritizoval Taraba opozíciu.
Alibistický návrh a skutočné dôsledky na ľudí
KDH, hoci samo odmieta systém povoleniek pre domácnosti, sa dištancovalo od vládnej koalície pre formálnu chybu v uznesení. „Ide o čistý alibizmus, ktorý vláde neukladá žiadne skutočné vyjednávanie, ale naopak, dáva jej alibi nerobiť nič,“ vysvetľuje pre Štandard podpredseda KDH Viliam Karas.
Ako dodáva, z ich strany kritizujú uznesenie obzvlášť pre jeho požiadavku na väčšie finančné transfery zo vznikajúceho Sociálno-klimatického fondu. „V preklade to znamená, že sa musia zvýšiť samotné poplatky za ETS2 a musí sa ešte viac zaťažiť spotrebiteľ. Ten, kto navrhoval to uznesenie, nevedel, čo píše," hovorí Karas.
KDH preto predloží vlastný návrh. Trvá na tom, že slovenská vláda musí v Bruseli zásadným spôsobom prehodnotiť zelenú politiku, ako aj celý Green Deal. Aj keď pôvodne hlasovali za zelenú politiku, argument je podľa Karasa jasný. Od prijatia týchto politík sa situácia v EÚ a vo svete dramaticky zmenila. Európa čelí ,úniku‘ konkurencieschopnosti, čo má priamy dosah na bezpečnosť EÚ.
V súvislosti s prepočtom ceny a vplyvom na obyvateľov Karas pre Štandard vysvetľuje, že podľa ich prepočtov, ak by sa ustúpilo od dotácií cien plynu (energopomoc) a zároveň by zaviedli povolenky pre domácnosti, tak by hodnoty boli niekde na úrovni zhruba 90 až 100 eur za megawatthodinu. „A to sú šialené čísla, pri spomínanej kombinácii skoro dvojnásobok aktuálnych cien, čiže tá záťaž by bola mimoriadna,“ vysvetľuje Karas.
Podpredseda kresťanských demokratov pripustil, že hoci Slovensko porušuje smernice neprenesením ETS2 do domáceho práva, vidí nádej na revíziu. „Ja tú politickú vôľu vidím, že sa zásadne preklápa. Pozrite si, čo hovorí Macron, ktorý bol na čele celej zmeny, pozrite si, čo hovorí Nemecko.“
Dodáva, že aj napriek rizikám spojeným s už rozbehnutým paralelným trhom na obchodovanie s povolenkami, je odloženie spustenia systému stále menšie zlo ako jeho úplné zavedenie.
Stohlová z PS: ETS2 je už rozbehnutý vlak
Poslankyňa Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska odmieta zrušenie emisného systému ETS2, ktorý sa týka vykurovania a dopravy. Zdôrazňuje, že ide o roky prijaté rozhodnutie celej EÚ, na ktorého začiatku stáli aj Fico s Pellegrinim, a momentálne ho už nie je možné zastaviť. „My sme dnes v rozbehnutom vlaku, a preto to už nie je možné,“ vysvetľuje pre Štandard.
Namiesto strašenia sa chce PS zamerať na hľadanie riešení, ktoré majú pomôcť ľuďom. Myšlienku uhlíkovej neutrality a znižovania emisií považuje za dôležitú. Podľa Stohlovej strana Hlas straší číslami, pretože analýzy štátnej správy odhadujú zvýšenie nákladov len v desiatkach až stovkách eur ročne, nie v tisícoch.
Ako upresňuje Stohlová, ich odhad hovorí o desaťnásobne nižších nákladoch, ako uvádza strana Hlas, čiže o približne tristo eurách ročne.
Stohlová Štandardu potvrdila, že nevie, z akých výpočtov vychádzal Hlas pri určení nákladov na úrovni tritisíc eur ročne. „Nepočuli sme nič, žiadne čísla, žiadne dáta. Ak to však tvrdia, nech sa páči, nech idú do Bruselu a vyrokujú pre Slovensko viac peňazí v Sociálno-klimatickom fonde, ktorý má kompenzovať náklady domácností. To je to, čo by sme robili,“ uzatvára.