V Česku je už teraz vážne ohrozená prvovýroba ocele, ktorá tak môže po 160 rokoch z tohto štátu úplne zmiznúť. Kľúčovým dôvodom sú práve emisné kvóty.
Nové uhlíkové clo na dovoz podporí aj inflačné tlaky, ktoré budú nielen v krajinách Únie silnieť kvôli drahšej výstavbe nehnuteľností či poľnohospodárskej výrobe, ale aj napríklad pre zvýšenie cien vstupov v autopriemysle, ktorý je aj bez toho v EÚ ťažko skúšaný.
V dôsledku toho v štátoch Únie zdražie bývanie, potraviny, ale aj cestovanie, najmä letenky. Letecká doprava a súvisiaca infraštruktúra totiž predstavujú veľkého konzumenta ocele, ktorá sa používa na výrobu lietadiel aj súčastí do nich, výstavbu letiskových hál či hangárov a pristávacích plôch.
Nové dovozné kvóty sú síce primárne namierené proti krajinám mimo EÚ, ktoré produkujú bez emisných kvót alebo pri ich výrazne nižšej cene. Tieto ekonomiky však uhlíkové clo Únie paradoxne nepoškodí natoľko ako ekonomiky samotnej EÚ, najmä jej východnej časti.
Skončí sa prideľovanie priemyselných kvót zadarmo
Dôvodom je to, že EÚ postupne, s nábehom kvót na dovoz, ukončí prideľovanie priemyselných kvót EÚ ETS1 zadarmo. Voľné prideľovanie kvót totiž Brusel umožňuje z veľkej časti v obave zo straty konkurencieschopnosti európskeho priemyslu voči krajinám mimo Únie, ktoré emisné kvóty nezaviedli alebo ich majú výrazne lacnejšie. Táto obava však podľa Bruselu so zavedením uhlíkového cla prestane byť opodstatnená.
Ukončenie prideľovania kvót EÚ ETS1 zadarmo bude tlačiť cenu týchto kvót nahor, čo zasiahne najmä krajiny východnej časti EÚ, ktoré sú všeobecne chudobnejšie a stále si so sebou nesú záťaž energeticky nehospodárnej priemyselnej výroby z dôb socializmu pred pádom železnej opony.
Tento druhý efekt, keď sa v mnohých sektoroch prestanú uplatňovať kvóty zadarmo, najmä v krajinách východnej časti EÚ, preváži prvý ochranársky efekt v podobe vzostupu protekcionizmu v súvislosti so zavedením uhlíkového cla.
Emisné kvóty EÚ na dovoz sa spočiatku budú týkať odvetví výroby základných surovín: cementu, ocele a železa, hliníka, hnojív, elektriny a vodíka. Sadzba uhlíkového cla, respektíve cena dovozných kvót, sa bude vypočítavať tak, že sa od priemernej týždennej aukčnej ceny priemyselných kvót EÚ ETS1 odpočíta nákladnosť výrobného využitia oxidu uhličitého, prípadne ďalších skleníkových plynov v krajinách, ktoré do EÚ vyvážajú. Samozrejme, čím vyšší bude obsah uhlíka alebo jeho ekvivalentu v tovare dovážanom do EÚ z krajín mimo nej, tým vyššia bude sadzba uhlíkového cla, čiže cena potrebných emisných kvót na dovoz.
EÚ bude predstavovať „svetové laboratórium“ na posúdenie vplyvu emisných kvót na dovoz. Podobné opatrenie sa totiž zatiaľ nikde na svete nezaviedlo. Určitou výnimkou je americký štát Kalifornia a kanadská provincia Quebec, ktoré sa však rozhodli experimentovať s uhlíkovým clom v obmedzenejšej miere, ako sa chystá EÚ, a v prirodzene menšom rozsahu, danom veľkosťou dotknutých trhov.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
