Vážneho novela môže deti vyhnať z chodníkov na cesty

V súvislosti s výškou sankcie za prekročenie uvedenej rýchlosti na chodníkoch spresnil, že „v blokovom a rozkaznom konaní možno uložiť pokutu do výšky 50 eur a v správnom konaní do výšky 100 eur.”

Ako a či vôbec bude polícia dodržiavanie tejto zmeny popri svojich hlavných povinnostiach v cestnej premávke schopná kontrolovať a vymáhať, zostáva zatiaľ nejasné.

Ako Štandard informovala hovorkyňa Mestskej polície Bratislava Barbora Krajčovičová, do nadobudnutia účinnosti novely, teda 1. januára 2026, si jej znenie podrobne naštudujú a následne zaujmú stanovisko k jej praktickému uplatňovaniu v uliciach hlavného mesta.

Bezohľadnosť na chodníkoch

„Vzhľadom na to, že sa v hlavnom meste stretávame často s prípadmi bezohľadnej a nebezpečnej jazdy na elektrických kolobežkách a bicykloch po chodníkoch, bolo aj z nášho pohľadu potrebné presnejšie definovať pravidlá bezpečnej jazdy, najmä v zdieľaných priestoroch,” zareagovala Krajčovičová.

Zavedenie konkrétneho limitu, v tomto prípade rýchlostného limitu na úrovni šesť kilometrov za hodinu, preto mestská polícia vníma najmä ako snahu zvýšiť bezpečnosť chodcov.

„Zároveň sa však stotožňujeme s názormi odborných organizácií venujúcich sa cyklodoprave, ktoré upozorňujú, že prijaté zmeny môžu vytlačiť z chodníkov na cesty aj deti či iné zraniteľné skupiny ľudí, čo môže viesť k ich väčšiemu ohrozeniu,” upozornila Krajčovičová.

Obavy matiek o deti

OZ Znepokojené matky informovalo, že návrh poslanca Vážneho, ktorý obmedzuje rýchlosť na chodníkoch na šesť kilometrov za hodinu, je pre mnohých len na smiech, ale bude mať vážne dôsledky.

„Malé deti do 10 rokov, ktoré dnes na bicykli alebo kolobežke jazdia po chodníku, budú musieť od januára jazdiť po ceste,” potvrdili aktivistky. Chrániť chodcov a chodkyne podľa nich treba, ale nie tak, že bude ohrozená najzraniteľnejšia skupina na kolesách.

„Štát, naše mestá aj obce by mali vytvoriť bezpečné trasy na bicyklovanie pre všetky vekové kategórie - oddelené cyklotrasy,” uviedli Znepokojené matky. Na spomalených uliciach by podľa nich mala byť obmedzená rýchlosť 30 kilometrov za hodinu a pred školami zóny bez áut.

„Vo viacerých mestách sa to už deje, napríklad v Trnave, Malackách, ale sú to skôr výnimky. Dovtedy musí byť pre naše deti možnosť využiť aj chodníky, nechceme z nich páchateľov, ktorí porušujú zákony,” dodali Znepokojené matky.

Zmena sa netýka chodcov ani bežcov

Pre samotných chodcov či bežcov na chodníkoch sa nič nemení. Naďalej sa na nich môžu pohybovať tak ako doteraz, bez obmedzenia rýchlosti chôdze a behu. Nemusia sa z tohto dôvodu obávať kontrol ani pokút.

Viaceré domáce a zahraničné médiá schválenú novelu nesprávne interpretovali v zmysle, že chodci budú môcť chodiť rýchlosťou maximálne šesť kilometrov za hodinu. Spresňuje pritom iba rýchlosť chôdze, ktorú zákon o cestnej doprave doposiaľ nekonkretizoval. Nehovorí nič o povinnosti a pokutách pre chodcov.

Povinnosť pohybovať sa rýchlosťou chôdze sa podľa Vážneho poslaneckého asistenta Samuela Halaja týka len osôb so zdravotným postihnutím pohybujúcich sa na ručných alebo motorových vozíkoch, ako aj používateľov samovyvažovacích vozidiel (minisegway) a kolobežiek s pomocným motorčekom.

„Tak to je aj dnes, no bez stanovenej číselnej hodnoty rýchlosti, ktorú úpravou zavádzame. Novelizáciou sa táto povinnosť rozšíri aj na cyklistov, ktorým je umožnené jazdiť po chodníku," vysvetlil nedávno pre Štandard Halaj. „Chodec nemá žiadnu maximálnu rýchlosť stanovenú, preto sa obmedzenie na rýchlosť chôdze na bežcov nevzťahuje," dodal.

Problém s vykonateľnosťou

Poslanecká novela cestnej premávky môže byť napokon zbytočná a nevykonateľná. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej nepredpokladá, že by osádzali radary na cyklochodníkoch či cyklotrasách. „Vymáhanie dodržiavania tejto novely bude nulitné," uviedol pre Štandard.

Namiesto takejto nevykonateľnej úpravy treba podľa odborníka jasne zadefinovať tri pravidlá a upraviť ich v zákone o cestnej premávke. Potrebné je aj upraviť infraštruktúru pre chodcov a predovšetkým cyklistov," navrhol Matej.

Chodník by mal podľa odborníka na dopravu slúžiť výlučne chodcom, bežcom či rodičom s deťmi a kočiarmi. „Cyklochodníky by nemali vôbec existovať, lebo práve na nich dochádza k najčastejším kolíziám medzi chodcami, cyklistami a kolobežkármi," podotkol riaditeľ IDH.

Cyklotrasy by mali zasa slúžiť len cyklistom, kolobežkárom a podľa experta by ich nemali používať ani chodci, bežci a už vonkoncom nie rodičia s kočíkmi či s malými deťmi.