Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb skonštatoval, že je spokojný s finančným prilepšením sestier v nemocniciach, no zároveň vyjadril hlboké znepokojenie nad spôsobom a dosahom tohto kroku. Považujú ho za nesystémový, diskriminačný a kontraproduktívny.

„Jednostranné a sektorové riešenie len pre vybranú skupinu zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach nerieši kritickú personálnu situáciu komplexne. Naopak, vytvára nežiaduce napätie a hrozí negatívnym vplyvom na stabilitu zdravotníckeho systému,“ varuje zväz na svojej sociálnej sieti.

Opatrenie podľa nich ignoruje ostatných zdravotníckych pracovníkov a najmä nízko zarábajúcich zamestnancov v nemocniciach. Zároveň dramaticky prehlbuje priepasť v odmeňovaní medzi zdravotnými sestrami v rezorte zdravotníctva a sestrami a ďalšími zamestnancami v sociálnych službách, ktorých mzdy dlhodobo zaostávajú.

Vyššie daňové pásmo a nedostatok sanitárov

Podpredsedníčka zväzu Terézia Luptáková pre Štandard uviedla, že od 1. januára 2026 bude platiť progresívne zdanenie miezd. Suma pre milionársku daň je pritom nastavená tak nízko, že zmenové sestry s príplatkami za nočné, víkendy a nadčasy, bez ktorých je 24-hodinová prevádzka neudržateľná, sa dostanú do vyššieho daňového pásma.

„Zamestnávatelia už dlhodobo poskytovali sestrám rôzne finančné benefity, aby ich pre seba získali. Ak sa dnes k týmto benefitom pripočíta ďalších 250 eur, je otázne, či sa im oplatí vykonávať prácu nadčas. Ale to nám ukáže budúci rok,“ poznamenala.

Ďalším dôvodom, pre ktorý vnímajú tento krok ako diskriminačný, je, že každé zdravotnícke zariadenie musí fungovať ako celok a každá pracovná pozícia je potrebná.

„Selektívnym prístupom k jednotlivým zdravotníckym a nezdravotníckym pracovným pozíciám dáva systém pevné základy tomu, aby nebola nedostatkovým povolaním len pozícia sestry. Už dnes je veľký problém s pracovnou pozíciou sanitár,“ uviedla.

Zatiaľ sa to podľa nej zakrýva prijímaním pomocných pracovníkov v zdravotníctve, čím sa de facto obchádza zákon o regulovanom povolaní.

Podľa jej slov zamestnávatelia už dlhodobo sestrám poskytujú rôzne benefity, ktoré však pre ostatné pracovné pozície neponúkajú. To je následne na jednotlivých pracoviskách zo strany zamestnancov vnímané negatívne a zvyšuje to zbytočné napätie v medziľudských vzťahoch.

Ukrivdení sa cítia aj laboranti a technici

Aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov nesúhlasí s tým, že ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o vyplácaní príspevkov vo výške 250 eur mesačne len niektorým zdravotníkom.

Komora hovorí o nespravodlivosti a diskriminácii, keďže ostatní zdravotnícki pracovníci ako laboranti, rádiologickí technici, sanitári či fyzioterapeuti pracujú s rovnakou odbornosťou a zodpovednosťou ako sestry či lekári.

Podľa komory zdravotníctvo funguje ako tím, v ktorom má každý svoju dôležitú úlohu. Ak sa zvýhodní len jedna časť pracovníkov, naruší sa dôvera a rovnováha, na ktorých stojí kvalitná zdravotná starostlivosť.

„Od laborantov a technikov dostávame množstvo reakcií. Cítia sa ukrivdení, prehliadaní a nedocenení,“ uvádza viceprezidentka komory Adriana Moravčíková s dôvetkom, že denne pracujú v náročných podmienkach a zaslúžia si rovnaké uznanie ako ostatní zdravotníci.

Žiada preto ministra zdravotníctva, aby odmeňovanie zdravotníkov riešil spolu s odborovými organizáciami, ktoré zastupujú celé spektrum profesií vrátane Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.

Už takmer nemá kto odísť

Jednostranný stabilizačný príspevok podľa podpredsedníčky odborového zväzu Terézie Luptákovej nevyvolá hromadný odchod ambulantných sestier.

„Sestry v nej pracujú preto, lebo chcú. Je tam iný systém práce a pravidelný režim,“ vysvetlila s tým, že ak by chceli odísť kvôli financiám, mohli tak urobiť už dávno, pretože v systéme nepretržitej prevádzky je pracovných miest pre sestry voľných dosť.

Upozornila však na iný fenomén, a to, že slovenský zdravotnícky systém už takmer nemá kto opustiť. Sestry pred dôchodkom vraj už odchádzať nebudú, ostanú tu pre slovenského pacienta a nejako to „dobačujú“.

Mladé sestry po škole prichádzajú do systému len minimálne a ak sa tak stane, väčšinou sa po získaní skúseností snažia dostať do ambulantného sektora, kde nemajú nočné služby a majú voľné víkendy,  sviatky a neporovnateľne menej nadčasovej práce.

Luptáková dodala, že Slovenská republika sa za 25 rokov od takzvanej reformy vzdelávania sestier dostala do situácie, že sestry sú drahé a ak ich chceme mať, musíme ich zaplatiť.

Dvadsaťročná sága

Nedostatok sestier je podľa nej témou, ktorá sa ťahá dve desaťročia. Kompetentní dlhodobo poukazujú na to, že zo systému násobne viac sestier každoročne odchádza, ako doň vstupuje.

„Pamätám si, keď komora sestier možno pätnásť rokov dozadu upozorňovala, že za jeden rok odišlo zo systému 2 500 sestier a vstúpilo doň 175. Nikto na to nereagoval, pre nikoho to nebola téma,“ skonštatovala.

Keď sestry upozorňovali, že o slovenského pacienta sa nebude mať kto starať, a preto je potrebné upraviť mzdové ohodnotenie, pracovné podmienky a zvýšiť sesterskému povolaniu kredit, boli podľa nej označované za vydieračky. „Mnohí sa k sestrám takto stavajú dodnes,“ uviedla Luptáková.  

Obavu vyjadrila o sektor sociálnych služieb. Sestry v ňom totiž zarábajú približne o tretinu menej ako sestry v nemocniciach. Taktiež stabilizačný príspevok, ktorý im chce štát budúci rok vyplatiť, nedosahuje ani polovicu hodnoty, ktorú predstavilo ministerstvo zdravotníctva.

Čo by mohlo pomôcť?

Zväz by privítal, keby štát robil opatrenia na dosaturovanie systému – či už záväzným vyplácaním štipendií pre študujúce sestry, ale aj investovaním do modernizácií priestorov či inovatívnej medicínsko-ošetrovateľskej starostlivosti.

Mnohé sestry vraj neodišli zo systému kvôli financiám, ale pre nevyhovujúce pracovné prostredie a zaostávajúce napredovanie v ošetrovateľských postupoch oproti okolitým štátom.

Ministerstva zdravotníctva sme sa opýtali, či zváži dofinancovanie ďalších zdravotníckych pracovníkov. Priestor na vyjadrenie nevyužil.