Kataster čakajú zmeny. K údajom sa stále dostane každý, niektoré však budú za poplatok

Nie je pritom žiadnym tajomstvom, že majetok Slovákov tkvie prevažne vo vlastníctve bytov, domov či rekreačných nehnuteľností. Podľa dát z Eurostatu žilo v roku 2023 až 94 percent našincov v domácnosti, ktorá vlastní svoje bývanie. Ide pritom o druhý najvyšší podiel v Európskej únii.

Okrem dát o našich adresách sa však na portáli katastra ľahko dostanete aj k podstatne citlivejším informáciám. Pripravujú sa preto rozsiahle zmeny.

„V súčasnosti sa uskutočňuje medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu novely katastrálneho zákona, ktorá okrem iného upravuje aj spôsob prístupu k údajom katastra nehnuteľností,“ potvrdzuje pre Štandard hovorca Úradu geodézie, kartografie a katastra Marek Bezák.

Už teraz je zrejmé, že za niektoré dáta si priplatíme.

Ako to má po novom fungovať?

Základné údaje o nehnuteľnostiach ako parcelné číslo, výmera, druh pozemku, katastrálne územie či mapové zobrazenie zostanú podľa hovorcu úradu aj naďalej bezplatné a verejne prístupné. „Po bezplatnej registrácii bude možné zobraziť aj meno a priezvisko vlastníka bez ďalších identifikačných údajov,“ vysvetľuje.

Dodáva, že spoplatnený bude len prístup k úplným údajom o nehnuteľnosti a vlastníkovi, teda k údajom, ktoré obsahujú všetky identifikačné informácie. „Tie sa budú sprístupňovať vo forme úradného elektronického výpisu z listu vlastníctva použiteľného na právne úkony (napríklad pri hypotéke, kúpe alebo dedičstve),“ objasňuje Bezák.

Navrhovaný poplatok za takýto výpis je šesť eur.

Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2027. „Do tohto času sa nezmení ani spôsob prístupu k údajom, ani poplatková politika – kataster funguje v nezmenenom režime,“ dodáva.

Ako to funguje dnes

Typ výpisu	Aktuálny poplatok	Navrhovaný poplatok
Elektronický výpis z listu vlastníctva (pošta)	9,90 eura	6 eur
Listinný výpis z listu vlastníctva (príjem na pracovisku)	9 – 12 eur	6 eur

Cieľom podľa Bezáka nie je obmedziť prístup verejnosti, ale zvýšiť ochranu osobných údajov a zamedziť zneužívaniu dát. „Údaje z katastra sú v mnohých prípadoch využívané mimo zákonný rámec – na marketing, profilovanie osôb alebo hromadné databázy,“ konštatuje.

V praxi, žiaľ, zaznamenali množstvo prípadov, keď vďaka údajom z tohto registra boli identifikovaní seniori, ktorí boli následne podvedení.

„Vzhľadom na to, že prístup nepodlieha registrácii, bolo pre orgány činné v trestnom konaní extrémne náročné identifikovať okruh osôb, ktoré sa o dané informácie zaujímali,“ dodáva s tým, že práve zavedenie povinnej registrácie a symbolického poplatku za úplný výpis má zabrániť takémuto zneužívaniu.

Zároveň má posilniť kybernetickú bezpečnosť systému po skúsenosti s bezpečnostnou kauzou na začiatku roka.

Kde je problém?

Slovenská republika patrí podľa Úradu na ochranu osobných údajov medzi krajiny, kde sú údaje o vlastníkoch nehnuteľností dlhodobo verejne prístupné v širšom rozsahu, než je obvyklé v iných členských štátoch EÚ.

„Úrad víta diskusiu o rozsahu prístupu k údajom v katastri. Je to legitímna súčasť hľadania rovnováhy medzi transparentnosťou a ochranou osobných údajov podľa pravidiel GDPR,“ reaguje pre Štandard jeho predsedníčka Zuzana Valková.

Z pohľadu ochrany súkromia je podľa nej dôležité, aby budúce nastavenie rešpektovalo zásady zákonnosti a primeranosti, teda jasne určovalo, kto, kedy, za akým účelom a akým spôsobom môže k týmto údajom pristupovať.

Právnik Jozef Onačilla pre Štandard tiež konštatuje, že „získavanie a spracúvanie osobných údajov, prípadne ich zverejňovanie, musí byť v súlade s oprávneným účelom v zmysle zákona o ochrane osobných údajov“. Dodáva, že tento účel sa vždy posudzuje v kontexte ďalších okolností a musia sa pri ňom dodržiavať aj ostatné zásady podľa zákona.

„Pri súčasnej situácii verejných osobných údajov v katastri nehnuteľností možno konštatovať, že je tento účel – verejnosť katastra – oprávnený,“ vysvetľuje Onačilla s dôvetkom, že verejnosť má mať možnosť zistiť, komu konkrétna nehnuteľnosť patrí a aké práva alebo ťarchy sú s ňou spojené.

Zákonodarca podľa neho tento cieľ považoval za oprávnený, keď tomu prispôsobil aj právnu úpravu. „Spoplatnenie katastra nehnuteľností nemožno považovať za potrebné v zmysle ochrany osobných údajov, keďže tieto údaje nie sú nijako chránené, ak osoba zaplatí poplatok,“ tvrdí odborník.

Dodáva, že buď sú pravidlá ochrany údajov nastavené správne a poplatok je nelegitímny, alebo samotné zverejňovanie údajov porušuje práva miliónov ľudí.

Kataster nehnuteľností je verejný register

Zber a správa dát v tomto registri má zaručiť transparentnosť vlastníckych práv. Z pohľadu GDPR, teda smernice na ochranu osobných informácií, však ide zároveň o veľkú databázu údajov – obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu každého vlastníka nehnuteľnosti, ako aj informácie o ťarchách.

„To znamená, že údaje o viac než troch miliónoch fyzických osôb na Slovensku sú verejne dostupné online,“ vyčísľuje pre Štandard konateľ spoločnosti Osobnyudaj.sk Jakub Pavčík.

Upozorňuje, že GDPR vyžaduje, aby sa údaje sprístupňovali len v nevyhnutnom rozsahu a aby boli primerane chránené. V súčasnosti však z katastra dokáže ktokoľvek získať informácie o majetku iných ľudí, a to aj bez akéhokoľvek obmedzenia.

„Takýto rozsah prístupu je síce zákonný, no z pohľadu ochrany súkromia predstavuje reálne riziko. Dá sa napríklad spájať meno a adresa s údajmi z iných databáz, čo zvyšuje hrozbu zneužitia,“ vysvetľuje, pričom otázku spoplatnenia prístupu do katastra nevidí ako tému súvisiacu s ochranou osobných dát.

Označuje však za kľúčové, aby bez ohľadu na to, či je prístup bezplatný alebo platený, bola zabezpečená maximálna dôvernosť, integrita a bezpečnosť údajov.

„Prevádzkovateľ systému musí garantovať, že osobné údaje z katastra nebudú neoprávnene kopírované, hromadne sťahované alebo kombinované s inými databázami. Inými slovami – nie cena za prístup, ale úroveň ochrany dát a kontrola ich využívania je to, čo rozhoduje o súlade s GDPR,“ dodáva expert.

Kataster by mal podľa neho zostať verejný, ale nie úplne „otvorený dokorán“ a Slovensko by sa malo priblížiť k modelu, ktorý používajú viaceré členské štáty EÚ: základné údaje o vlastníkoch sú verejné, no
citlivejšie informácie sú chránené alebo prístupné len po overení identity. „To je správna rovnováha
medzi právom na informácie a právom na súkromie,“ uzatvára.

Snaha riešiť kolíziu medzi zásadou verejnosti katastra a ochranou osobných údajov bola na stole už počas minulých vlád. Pripravované zmeny podporuje aj Realitná únia SR. Ide podľa nej o správny krok nielen z pohľadu realitných sprostredkovateľov, ale aj občanov.

Inštitúcia oceňuje, že nebude sťažený prístup k dátam, ktoré nie sú osobnými údajmi. Otvorenou otázkou zostáva, ako sa vlastníci dozvedia, kto si ich osobné údaje zobrazil. „Podľa platnej právnej úpravy má totiž každá fyzická osoba oprávnenie na to, aby vedela, akým spôsobom a kto pristupuje k jej osobným údajom,“ uzatvára tajomník Realitnej únie SR a advokát Mojmír Plavec.