Celá časť Brooklyn je pritom historicky známa ako sídlo viacerých židovských komunít, pričom najznámejšími sú štvrte Brownsville a Crown Heights, ktoré boli do konca 60. rokov minulého storočia väčšinovo židovské. Sám Epstein sa nikdy netajil svojím pôvodom a pravdepodobne ho do istej miery aj využíval.

Brownsville je neslávne známy aj ako miesto vzniku mafiánskeho syndikátu Murder, Inc., ktorý v mene židovskej a talianskej mafie organizoval vraždy takmer tisíca ľudí v rozmedzí rokov 1929 až 1941. Jedným z lídrov bol prominentný odborár Louis „Lepke“ Buchalter.

V tej istej štvrti otvorili v roku 1916 prvú potratovú kliniku v USA. Zaslúžila sa o to zakladateľka potratovej organizácie Planned Parenthood Margaret Sangerová.

Bratia Epsteinovci Jeffrey a Mark (1954) už v mladosti vykazovali mimoriadne nadanie na matematiku, starší z bratov zároveň hral na klavíri. Hoci ten mladší má za sebou aj pôsobenie vo svete umenia, obaja skončili pri financiách a investovaní.

Jeffrey Epstein v roku 1969 zmaturoval na strednej škole Lafayette, čo bolo výnimočným počinom, keďže mal v tom čase 16 rokov. Ako mladistvého ho prijali na prestížnu vedeckú vysokú školu Cooper Union, z ktorej však po troch rokoch odišiel bez titulu.

Odtiaľ smeroval na Courantov inštitút Newyorskej univerzity pre matematické vedy, a hoci preukazoval výnimočné nadanie, aj z tejto školy odišiel v roku 1974 bez titulu. Následne ho však bez výhrad prijali ako učiteľa matematiky a fyziky na školu Dalton School – ide o prominentnú inštitúciu, ktorú navštevujú deti bohatých Newyorčanov.

Dosiahnutie spoločenskej stratosféry

O dva roky neskôr sa Epsteinovi prihovoril otec detí, ktoré vyučoval, a navrhol mu, že ho prijme do investičnej firmy. Muž sa volal Alan Greensberg a jeho spoločnosť Bear Stearns bola prominentnou investičnou bankou predávajúcou cenné papiere istené viacerými aktívami.

Banke sa však vypomstilo, že obchodovala s rizikovými úvermi, v dôsledku čoho skrachovala počas rozsiahlej finančnej krízy v roku 2008. To už bol Epstein po prvom súdnom procese, v Bear Stearns pritom nepracoval od začiatku 80. rokov, keď ho prepustili za porušenie federálnych regulácií obchodovania s cennými papiermi.

Medzi rokmi 1992 a 2007 už pracoval pre prominentnú Wexnerovu nadáciu, ktorej zakladateľ Leslie Wexner je jedným z najvýraznejších amerických sionistov. Nadácia s jeho menom sa „zameriava na rozvoj židovských profesionálnych a dobrovoľníckych lídrov v Severnej Amerike a verejných lídrov v Izraeli“.

Ten v roku 1982 kúpil textilnú spoločnosť Victoria’s Secret, ktorej spodnú bielizeň nosili modelky aj v súťažiach krásy Miss USA – tak sa spojili životy Jeffreyho Epsteina a Donalda Trumpa, ktorý formát súťaže vlastnil od roku 1996. Wexnerova svetoznáma firma pôsobila zároveň ako sponzor súťaže.

Epstein po odchode z Bear Stearns v roku 1981 založil vlastnú investičnú spoločnosť s názvom Intercontinental Assets Group (IAG), ktorá sídlila vo Wexnerovom byte. Epstein kúpil od filantropa tento byt v prominentnej štvrti Upper East Side až v 90. rokoch, teda po tom, ako defraudoval milióny dolárov z nadácie.

V rámci Wexner Foundation Epstein „neprejavoval žiadny záujem o filantropiu alebo fungovanie nadácie“, ako tvrdila interná správa z obdobia jeho práce. Namiesto toho však spreneveril finančné dary v hodnote miliónov dolárov, ktoré často investoval po osobnej línii – či už do hľadania dlhovekosti (ako na to poukazujú aj maily z poslednej zverejnenej várky), alebo do bezpečnosti Izraela.

Najmenej 2,3 milióna dolárov totiž putovalo do vrecka vtedajšieho náčelníka generálneho štábu izraelskej armády a neskoršieho premiéra Ehuda Baraka. Dvojica neskôr založila aj spoločný technologický startup s názvom Reporty Homeland Security, ktorá sa v roku 2018 premenovala na Carbyne a vyvíja sledovacie technológie pre spravodajskú Jednotku 8200.

Koncom 80. rokov sa dal Epstein údajne dokopy so známou britskou predstaviteľkou smotánky Ghislaine Maxwellovou. O nej je známych len niekoľko strohých informácií a okrem založenia neziskovej organizácie na ochranu oceánov nie je známa žiadna jej pracovná činnosť.

Maxwellová, ktorej meno odkazuje na narodenie vo Francúzsku, sa do USA presťahovala v roku 1991 po smrti otca, známeho dvojitého agenta Roberta Maxwella. Ten sa údajne narodil ako Jan Ludvík Hoch v Podkarpatskej Rusi vo vtedajšom Československu a počas vojny slúžil v britskej tajnej službe MI5, za čo dostal titul.

Po vojne kúpil vydavateľstvá ako Pergamon Press či Macmillan, ktoré dodnes vydávajú učebnice. Údajne však v tom čase pôsobil najmenej ako trojitý agent pre izraelskú spravodajskú službu Mosad či sovietsku KGB. Indíciou pre službu pre Tel Aviv je miesto jeho posledného odpočinku – Olivová hora v Jeruzaleme, kde bol uložený so štátnymi poctami.

Jeho najmladšia dcéra Ghislaine pravdepodobne zdedila jeho konexie a spoločenský vplyv, čo jej vynieslo označenie „socialite“. Ide o anglický termín označujúci príslušníka smotánky, ktorý sa často zúčastňuje na zbohatlíckych večierkoch.

Maxwellová i Epstein zhodne tvrdili, že ich zoznámenie sa datuje do roku 1991, keď sa dcéra nedávno zosnulého špióna a vydavateľa presťahovala do New Yorku. Po istom čase však vystúpil z „tichého života na okraji“ bývalý tajný agent Izraela Ari Ben Menaše, ktorý tvrdil, že sa tak stalo o desať rokov skôr.

Čo je dokázateľné, je 46 miliónov spreneverených finančných prostriedkov Wexnerovej nadácie – ktoré vrátil v transferoch Wexnerovej manželke Abigail.

Pravdepodobne však zarobil viac, čo sa odrazilo na kúpe jednej mimoriadne veľkej nehnuteľnosti v roku 1998 – ostrova Little Saint James v súostroví Panenské ostrovy Spojených štátov. Okrem tohto ostrova vlastnil Epstein byt v časti Manhattan, v oboch objektoch mal nainštalované pokročilé kamerové systémy s pamäťou. Rovnaký systém mal aj v plážovom sídle v meste Palm Beach v štáte Florida, kde sa v roku 2005 začal jeho koniec.

Rok, keď Epstein prestal byť „finančníkom“

Na políciu v Palm Beach – kde vlastnil najmenej jeden dom aj Donald Trump – sa v tom roku v marci obrátila matka 14-ročnej Floriďanky, ktorá údajne nahá masírovala istého bohatého muža. Podľa výpovede mladistvej ju tam zobrala istá dospelá žena a jej spolužiačka, ktorá tam nebola po prvý raz.

Od nasledujúceho mesiaca sa rozbehlo vyšetrovanie, ktorého súčasťou bolo aj prehľadávanie odpadkov z Epsteinovho domu na ulici El Brillo. V nich našli policajti malý ústrižok papiera s menom svedkyne a časom, keď sa uňho podľa výpovede nachádzala.

V smetiach objavili aj ďalšie ústrižky s menami ďalších dievčat, pričom ich spájal najmä vek – všetky mali v čase vyšetrovania od 14 do 16 rokov. V októbri 2005 sa stal nezvyčajný incident, keď Epsteinov asistent zatelefonoval so žiadosťou o službu dievčaťu počas policajného vypočúvania.

Dňa 20. októbra prišli policajti do Epsteinovho domu s príkazom na prehliadku, vypočuli jeho asistentky aj domácich sluhov (komorníkov). V máji 2006 finančníka obžalovali z mnohonásobného trestného činu pomeru s mladistvou.

Z napomáhania pri nelegálnej prostitúcii obvinili aj Epsteinovu asistentku Haley Robsonovú, investor však po dvoch rokoch súdnych procedúr zaznamenal malé víťazstvo, keď pred veľkou porotou uzavrel dohodu o vine a treste, na základe ktorej si odsedel len dva roky.

Žalobu viedol štátny prokurátor Alexander Acosta, ktorý podpísal znenie dohody vzbudzujúce kontroverzie. Hoci pôvodne žiadal pre Epsteina omnoho vyšší trest, uzavretie prípadu komentoval takto: „Bolo mi povedané, že ‚patril k tajným‘ a že to mám nechať na pokoji.“ Tieto slová povedal tímu Donalda Trumpa, ktorý si ho vybral ako nominanta na ministra práce.

„Spojené štáty tiež súhlasia s tým, že nezačnú trestné stíhanie proti akýmkoľvek potenciálnym Epsteinovým spolupáchateľom, okrem iného, ale nie výlučne, proti Sarah Kellenovej, Adriane Rossovej, Lesley Groffovej alebo Nadi Marcinkovej,“ hlásal text dohody.

„Štyri menované ženy údajne pomáhali na pokyn Epsteina verbovať neplnoleté dievčatá. Táto štvorslovná formulácia ‚ale nie výlučne‘ však dávala voľnú ruku každému, kto by Epsteinovi pomáhal získavať alebo obchodovať s neplnoletými dievčatami na účely sexu,“ vysvetlil názorový portál Mother Jones.

Dôsledkom dohody bolo aj to, že obete nemali byť oboznámené so závermi vyšetrovania a všetky spisy mali byť zapečatené – s výnimkou prípadov, ak by išlo o záujem národnej bezpečnosti.

To sa naposledy vypomstilo súčasnej generálnej prokurátorke Pam Bondiovej, ktorá si na popud predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona vyžiadala odtajnenie spisov floridskej veľkej poroty. Federálna sudkyňa Robin Rosenbergová žiadosť zamietla s tým, že „nespĺňa žiadnu z predpokladaných výnimiek“.

Epsteinove obete od roku 2008 – keď nastúpil do väzby, z ktorej mal pravidelné 12-hodinové vychádzky denne a na konci ktorej bol na rok zaregistrovaný do zoznamu sexuálnych delikventov – viedli súdny boj o odtajnenie dohody o vine a treste. V roku 2015 sa však rozbehla nová šnúra obvinení, keď Virginia Giuffreová obžalovala Epsteina aj Maxwellovú.

Za slobodna sa Virginia Robertsová podľa svojej výpovede stala obeťou sexuálne násilníckeho kruhu prominentov, ktorí ju využívali ako mladistvú prostitútku. Všetky sexuálne „techniky“ ju údajne naučila práve Maxwellová. „Tréning sa začal okamžite,“ opísala Giuffreová v rozhovore pre magazín Miami Herald.

„Bolo tam všetko až po to, ako [orálne] uspokojovať, ako byť ticho, byť podriadená, dať Jeffreymu, čo chce,“ pokračovala. Poukázala prinajmenšom na dvoch Epsteinových „klientov“ – britského princa Andrewa z Yorku (ktorého nedávno zbavili titulu i rodového mena) a exprezidenta Billa Cilntona (ktorý sa v leteckých záznamoch na Epsteinov ostrov ocitol najmenej 26-krát).

Od roku 2015 sa k Giuffreovej anonymne pridali najmenej štyri ďalšie poškodené, ktoré zhodne označili Maxwellovú ako Epsteinovu najbližšiu spolupracovníčku – preto britsko-francúzska občianka figuruje ako obžalovaná a odsúdená v najmenej piatich prípadoch a dnes si odpykáva 20-ročný väzenský trest.

Prvého augusta 2025 odbor správy väzníc ministerstva spravodlivosti presunul Maxwellovú z floridskej väznice v hlavnom meste Tallahassee do zariadenia v meste Bryan (štát Texas) s minimálnym stupňom stráženia. Išlo o nepriamu reakciu na jej aprílové vyjadrenie, že chce svedčiť pred Kongresom o Epsteinovom živote.

Podozrivá samovražda

Jeffrey Epstein očakával v roku 2019 ďalší súdny proces v Metropolitnom nápravnom centre New York, kam bol poslaný do predbežnej väzby. Maxwellová totiž v spomínaných prípadoch figurovala ako spolupáchateľka, pričom hlavou organizácie obchodujúcej s mladistvými dievčatami bol vraj Epstein.

Išlo o záverečnú fázu Trumpovho prvého funkčného obdobia, a hoci oboch mužov spájala spoločná história v obdivovaní krásnych žien a kupovaní nehnuteľností, ešte v roku 2005 súperili o prominentnú floridskú haciendu La Maison de L’Amitie. Trump ju nasledujúci rok kúpil za premrštenú cenu a o dva roky predal za ešte vyššiu ruskému oligarchovi Dmitrijovi Rybolovlevovi – stála ho 95 miliónov dolárov. Rybolovlev je zvláštna persóna s vysokou imunitou, keďže by nemal podliehať sankciám EÚ, Monaka ani USA.

Trump sa chcel silou-mocou od tejto spoločnej histórie dištancovať, hoci údajne Epsteina vyhostil zo svojho rezortu Mar-a-Lago len v roku 2007. Päť rokov predtým tvrdil, že „Jeff“, ktorého vtedy údajne poznal už 15 rokov, „je úžasný chlap“.

„Je s ním veľká zábava. Dokonca sa hovorí, že má rád krásne ženy rovnako ako ja a mnohé z nich sú ‚na mladšej strane‘. Niet pochýb o tom, že Jeffrey si užíva spoločenský život,“ povedal na jednej párty.

Do volieb v roku 2016 však kandidoval ako ten, kto si zoberie na mušku „washingtonský močiar“, teda spoločenstvo ľudí, ktoré sa drží pri moci v hlavnom meste USA bez ohľadu na výsledky volieb – nevolení byrokrati či kariérni diplomati.

Keď sa teda 10. augusta 2019 rozšírila správa, že Epsteina našli obeseného v cele s mimoriadnym kontrolným režimom – ktorý mal paradoxne zabrániť jeho samovražde –, šokovalo to nielen Trumpa, ale celú Ameriku. Koroner okamžite konštatoval smrť vlastným zavinením, čo podporila newyorská polícia dôkazmi ako závet, ktorý spísal len dva dni predtým.

Takmer okamžite sa však rozšírili teórie, podľa ktorých sa neslávne známy finančník stal obeťou vraždy koordinovanej z akýchsi „najvyšších miest“. Rôzne teórie pracujú s rôznymi scenármi: buď ho zavraždil niektorý zo siedmich spoluväzňov, alebo dokonca niekto zo strážnikov.

Označiť tieto teórie šmahom ruky ako nepodložené však nie je také jednoduché. Na majetkovom vyrovnaní po pozostalom sa zúčastnil vyššie spomínaný brat Mark, ktorý okamžite po októbrovom pojednávaní vyhlásil, že nešlo o samovraždu.

Mark Epstein si objednal aj vlastnú obhliadku tela, ktorú vykonal lekár Michael Baden. Ten tiež naznačil, že Jeffrey bol obeťou vraždy. Predstavitelia rezortu spravodlivosti však na schôdzke odmietli akokoľvek komentovať okolnosti pedofilovej smrti.

Badenova teória stojí na pozorovaní štvorhodinovej pitvy, na ktorej sa zúčastnil. Ako patológ vyjadril svoj lekársky názor, že zranenia na krku nezodpovedajú obeseniu, ale skôr uškrteniu.

V rozhovore pre portál Business Insider z marca 2023 Epstein mladší potvrdil svoju tézu, že sa mu „zdá, že išlo o vraždu“, a hoci je jediným pozostalým, nedokázal získať určité lekárske záznamy vrátane správ o starostlivosti, ktoré vyplnili záchranári vyšetrujúci telo jeho brata.

O tri mesiace po rozhovore vydal úrad generálneho inšpektora ministerstva správu, podľa ktorej došlo k viacerým pochybeniam, a to najmä v súvislosti s kamerami pred Epsteinovou celou. Pôvodne zverejnené záznamy z roku 2019, ktoré mali dokazovať neprítomnosť iného človeka, pochádzali z kamery, ktorá nesnímala jeho celu.

V rokoch 2024 a 2025 opätovne zverejnili niektoré časti materiálov, pričom komentátori skonštatovali, že išlo o tú istú várku ako z roku 2019.

Demokratickí kongresmani z výboru Snemovne pre dohľad vydali 12. novembra tohto roka ďalšie dokumenty, pričom sa opäť ukázalo, že ide o tie isté – išlo len o tri maily, ktoré mali poukázať na spojitosť medzi Trumpom a Epsteinom a „pošpiniť prezidenta“, ako v reakcii vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

V jednom z trojice mailov Epstein napísal, že Trump, „samozrejme, vedel o dievčatách, keďže opakovane žiadal Ghislaine, aby prestala“.

Republikáni z výboru sa nedali a opäť zverejnili rozsiahly súbor dokumentov, medzi ktorými sa ocitla mailová komunikácia Epsteina s prvým Trumpovým poradcom Stevom Bannonom, bývalým veľvyslancom Británie lordom Petrom Mandelsonom či bývalým predsedom Valného zhromaždenia OSN Miroslavom Lajčákom.

Stúpenci spomínaných teórií o „preventívnej likvidácii“ Jeffreyho Epsteina, ktorý údajne viedol vydieračskú operáciu voči prominentným politickým predstaviteľom, ekonomickým magnátom i celebritám, tak dostali od Kongresu ďalší darček – Newyorčanove kontakty sa ťahali až do slovenskej politiky.

Jeho majetok za života odhadovali na 577 miliónov dolárov, táto suma však značne poklesla po odpredaji súkromného lietadla, známeho ako Lolita Express, či ostrova Little Saint James. Mark však, zdá sa, netrpí núdzou, keďže sa sám venuje správe majetku a developerskej činnosti.

Pripomeňme, že aj Maxwellová po pohrebe svojho otca na Olivovej hore v Jeruzaleme – na ktorom sa zúčastnili dôstojníci Mosadu, vtedajší prezident Chaim Herzog i premiér Jicchak Šamir – tvrdila, že nespáchal samovraždu. Jeho telo našli pri Kanárskych ostrovoch, kde kotvil s jachtou pomenovanou po svojej najmladšej dcére – Lady Ghislaine.

Vo februári 1997 pre magazín Hello povedala, že jej otec „nespáchal samovraždu, pretože to nebolo v súlade s jeho charakterom“. „Myslím si, že bol zavraždený,“ dodala.

Najmenej traja patológovia sa nedokázali zhodnúť na príčine smrti, ktorú nakoniec klasifikovali ako „infarkt a následné utopenie“. Do Maxwellovho spolupracovníka a fotografa denníka Mirror Kena Lennoxa neskôr dobiedzali anonymní volajúci s otázkami, či mal mediálny magnát „dieru za uchom“ – čo by odkazovalo na atentát.

„Ale nemal žiadne značky, teda okrem škrabanca na pleci,“ povedal pre denník Guardian.

Jeffrey Epstein tak nebol prvou Maxwellovej mysterióznou samovraždou.