Rastie radikalizácia mladých. Najväčšie riziko je na východe, problém začína už pri desaťročných

Ide podľa jeho slov o svetový fenomén, ktorý rastie aj v našej krajine. „Približne 80 percent detí vyrastá vo funkčných rodinách a pozitívne rozvíja svoje potreby. Ale zhruba 20 percent detí už má problémy,“ dodal.

Príčiny radikalizácie mladých a ich obrátenia k násiliu či návykovým látkam sú podľa neho rôzne – napríklad traumy z detstva, nepochopenie či absencia pomoci v ťažkých situáciách.

„Urobili sme preventívne kroky v školstve v oblasti šikanovania, duševného zdravia, krízovej komunikácie, ale vidíme, že to nestačí a musíme sa medzirezortne prepájať tak, aby sme vedeli lepšie reagovať na hrozby a podnety,“ podotkol Drucker.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) konkretizoval, že „najväčšie vypuklosti v rámci radikalizácie vidíme na východnom Slovensku“. V Prešovskom kraji je podľa neho riziko „extrémne vysoké“ a „hneď na druhom mieste je Košický kraj“.

Dodal, že čísla sú odstrašujúce. S radikalizáciou sa podľa jeho slov stretávajú najmä tínedžeri vo veku 12 až 15 rokov, no problém vzniká spravidla už pri desaťročných. Tvrdí, že náprava nespočíva len vo vytvorení bezpečného prostredia v školách, ale aj v rodinnom a online priestore.

Na rokovaní s mimovládnymi organizáciami a zástupcami niektorých krajov definovali, čo je v rámci preventívnych aktivít v úzadí a na čom je potrebné popracovať.

„Ide najmä o prácu v teréne priamo s ľuďmi, aby to neskončilo len pri spísaní papierov a vypracovaní metodík,“ upresnil minister školstva s tým, že ďalšie kroky budú zrejmé až po nasledujúcom jednaní. Konkrétne návrhy by mali byť následne zapracované a realizované ministerstvom vnútra. Inšpirovať sa chcú príkladmi zo zahraničia.

Zatiaľ len plátali medzery

Psychológ Marek Madro z občianskeho združenia IP-čko podotkol, že v tejto oblasti zatiaľ len plátajú medzery, preto je rád, že sa diskutuje o medzirezortnej spolupráci a konkrétnych zmenách. Priblížil, ako radikalizácia funguje najmä v online priestore.

„Mladí ľudia si instantným spôsobom nasycujú svoje potreby v online priestore. Na rôznych livestreamoch sú oslovovaní ľuďmi, ktorí s nimi hrajú hry, trávia čas, vytvárajú s nimi vzťah a popri tom vnášajú do obsahov ideológiu. Vytvára to pocit komunity a ide o celosvetovo poprepájaný systém, ktorého následky máme možnosť pozorovať aj tu na Slovensku,“ priblížil Madro.

Mladí ľudia, ktorí na týchto platformách komunikujú, podľa Madra vedia, že témy ako mučenie, vraždy, znásilnenia či pedofilný obsah sú za hranicou zákona. Preto sa snažia byť technicky neidentifikovateľní.

Dodal, že „existujú organizácie, ktoré majú skúsenosti s vypátraním radikalizovaných ľudí“. Riešením je podľa neho vypátrať výmeny informácií medzi jednotlivými aktérmi, aby potom bolo možné „identifikovať mieru rizika“ danej komunity.

Cieľom budúcich opatrení nemá byť podľa Madra len represia, keďže radikalizácia sama osebe nie je trestný čin, ale najmä pomoc s predchádzaním jej narastania. A tiež zabezpečenie toho, aby sa ohrození mladí ľudia dostali k odborníkom, ktorí pomôžu nielen im, ale aj ich rodinám.

Odporúča tiež, aby na streamovacích službách a v komunitách boli aj odborníci, ktorí rozumejú tejto téme a vytvárali vzťah dôvery s mladými zradikalizovanými ľuďmi a vyťahovali ich odtiaľ do reálnej odbornej práce.

Zároveň podporil kontroverznú myšlienku. Hoci je podľa neho nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) dôležitým nástrojom, tvrdí, že pri bezpečnostných otázkach by mal existovať mechanizmus, ktorý zabezpečí zdieľanie informácií o týchto ľuďoch.

Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská zdôraznila, že popri viacerých školských opatreniach je tiež dôležité, aby deti v školách boli vypočuté a aby učitelia vedeli o ich problémoch.

Vraví, že ak má škola informácie z ich rodín alebo prostredia, kde trávia čas, môže to byť „veľmi dobrý podklad na prácu s nimi aj v školách, kde zažívajú rôzne emócie, od úspechu až po frustráciu“.

Drucker k problematike na záver doplnil, že je potrebné prehodnotiť aj financovanie projektov mimovládnych organizácií, ktoré pracujú s mládežou. A to takým spôsobom, aby boli dlhodobo udržateľné.