Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov má silný politický základ

V súčasnosti pôsobiaci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (UOO) má byť podľa návrhu zákona z dielne Ministerstva vnútra SR zrušený a nahradený novým. Nový úrad by mal mať názov Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a vláda ho chce schváliť v skrátenom legislatívnom konaní na najbližšej schôdzi parlamentu.

Oficiálnym dôvodom na zásadné preformátovanie úradu má byť podľa dôvodovej správy nedostatočný rozsah a nedostatočná ochrana práv zamestnávateľa, ktorého zamestnanec je úradom chránený. Navrhovatelia ďalej tvrdia, že súčasný model je príliš široko rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo oslabuje práva obetí trestných činov a oznamovateľov.

Nový nezávislý úrad bude mať celoštátnu pôsobnosť a prevezme agendu odškodňovania obetí od Ministerstva spravodlivosti SR a zároveň nahradí doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zriadením jednotného úradu sa podľa navrhovateľov vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Zavedie sa aj možnosť preskúmania pridelenej ochrany, a to aj spätne.

Ak bude návrh zákona schválený, jeho účinnosť nastane dňom vyhlásenia.

Formálne rušenie inštitúcií pre personálne zmeny nie je novinka

Vláda prirodzene má zákonné kompetencie vykonávať podobné zmeny, ak vidí, že nejaká inštitúcia nefunguje tak, ako by mala. Aj dôvody na vytvorenie nového úradu pôsobia na prvý pohľad racionálne. Formálne je teda všetko v poriadku.

Problém spočíva v tom, že vďaka týmto zmenám sa vládni politici efektívne zbavia súčasného vedenia nezávislého úradu bez toho, aby museli uvádzať relevantné dôvody s odkazom na právoplatné rozhodnutia príslušných orgánov o tom, že úrad postupoval v rozpore so zákonom.

Podobné praktiky pri rušení pozícií možno badať pri väčších spoločnostiach, ktoré sa zbavia celého oddelenia, aby mohli uviesť nadbytočnosť zamestnanca ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru. Je to totiž jednoduchšie ako prácne odôvodňovať výpoveď z iných, často reálnejších dôvodov.

Vláda niečo podobné už spravila pri transformácii STVR na RTVS. Zmenou dosiahla personálne zmeny na najvyšších pozíciách (ktoré boli kritizované v súvislosti s ich prácou) a po výberovom konaní boli tieto pozície obsadené nanovo iným personálom.

Formálne rušenie a následné nové budovanie úradu zaváňa politickým zásahom z viacerých dôvodov.

Spory úradu s ministerstvom vnútra

Možno dať bokom, že na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní skutočne nie sú splnené zákonné podmienky, čo konštatoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Nie je totiž známe, aby krajine hrozilo také nebezpečenstvo alebo škody, ktoré by bolo nutné okamžite riešiť týmto typom právnej úpravy.

Zásadný problém bude spočívať vo vedení úradu, konkrétne v jeho predsedníčke Zuzane Dlugošovej. Okamihom účinnosti zákona jej zanikne funkcia a nového predsedu bude voliť parlament na návrh vlády. Kým ho nezvolia, úrad dočasne povedie zástupca vymenovaný predsedom parlamentu.

Úrad pod jej vedením poskytol ochranu policajtom okolo Jána Čurillu (čurillovcom), voči ktorým sú vedené trestné stíhania a ktorých minister vnútra Matúš Šutaj Eštok postavil mimo službu práve pre ich obvinenia. Úrad argumentoval, že tak urobiť nemohol bez jeho súhlasu a že ide o nezákonný postup ministra.

Poskytnutá ochrana čurillovcov sa môže javiť ako sporná (odhliadnuc od faktu, že mali trestnú činnosť v prvom rade vyšetrovať), a to aj s ohľadom na skutočnosť, že ich oznámenia v kauze Rozuzlenie sa ukázali ako ničím nepodložené. Celá kauza bola rozprášená rozhodnutiami súdov a orgánmi činnými v trestnom konaní s tým, že k ničomu, čo tvrdili čurillovci, nedošlo.

Politické vyjadrenia a nemožnosť odvolania Dlugošovej

Napriek tomu nedávne rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave v tejto veci ukázalo, že minister vnútra postavil policajta Pavla Ďurku mimo službu nezákonne a Ďurka musí byť vrátený späť do služby a má mu byť doplatený krátený plat.

Čurillovci pritom vedú s ministerstvom vnútra niekoľko právnych sporov a nedávna výhra policajtov pri žalobe na ochranu osobnosti bola verejnou potupou ministra Šutaja Eštoka. Samotný úrad udelil ministerstvu niekoľko pokút za nedodržanie zákona práve pri postupoch okolo čurillovcov.

Všetky tieto okolnosti teda ukazujú, že ministerstvo vnútra (ako navrhovateľ) má silnú motiváciu zbaviť sa vedenia tohto úradu, konkrétne Zuzany Dlugošovej. Tá však môže byť odvolaná iba z taxatívnych dôvodov stanovených v zákone, na čo zrejme nie sú splnené podmienky. Ak by boli, už by bola dávno odvolaná.

Zrušenie úradu znamená jej koniec okamžite po schválení zákona, bez toho, aby dokončila svoje funkčné obdobie. Europoslanec Ľuboš Blaha „tlieska jej odchodu“ s tvrdením, že Dlugošová má byť prepojená na opozičné Progresívne Slovensko.

Blaha vyčíta Dlugošovej minulú spoluprácu s mimovládnym sektorom ako Via Iuris či Nadácia otvorenej spoločnosti, ako aj jej prácu pre veľvyslanectvo USA alebo jej politickú zaujatosť pre manželstvo s Miroslavom Kocúrom, ktorý je zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska.

Tento postoj naznačuje politický podtón konca Dlugošovej na svojom poste, no ak by bola skutočne politicky zaujatá, túto skutočnosť by mohlo ministerstvo vnútra alebo iné subjekty namietať.

Podobné námietky boli pritom pravidelne podávané voči bývalému špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Sama Dlugošová návrh zákona odmieta s tým, že „ide o politickú pomstu a dôjde k oslabeniu práv oznamovateľov a mareniu vyšetrovaní“.

Svoju politickú zaujatosť dlhodobo odmieta a doposiaľ nie je známe, aby ktokoľvek uspel s takouto námietkou voči jej osobe v súdnom alebo inom konaní.

Zmeny mohli nastať aj bez rušenia úradu

Práve zásah do vedenia nezávislého orgánu, ktorý je navyše zatiaľ v konaniach voči štátnym orgánom úspešnejší, vyvoláva otázky z hľadiska politického zasahovania.

Ak by totiž vláde išlo iba o rozšírenie kompetencií úradu či iné formálne zmeny (napríklad zmenu názvu), nemusela by úrad vôbec rušiť. Stačilo by len doplniť nové právomoci. Tvrdenie, že na takéto zmeny je potrebné formálne úrad zrušiť a následne „vytvoriť“ takmer totožný „nový“ úrad, veľmi neobstojí.

Tento fakt je o to podstatnejší, že navrhovateľ v zákone nevysvetlil, prečo musí byť v „novom“ úrade aj nové vedenie a prečo Dlugošová nemôže dokončiť svoj mandát. Ide pritom o úplne štandardný typ prechodného ustanovenia, ktoré sa používa pri transformáciách iných orgánov, komisií či podobných subjektov.

Uvedeným postupom by bola zachovaná nezávislosť úradu a minimálne verejné zdanie by nebolo pokrivené tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o politický zásah do nezávislosti inštitúcie, ku ktorej vytvoreniu nás zaväzujú európske smernice (Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024).

Súdny dvor EÚ v podobnom prípade videl pochybenie

Daný postup vlády pritom môže byť v rozpore s právom EÚ. Súdny dvor EÚ vo veci C-288/12 Komisia proti Maďarsku rozhodol, že skrátením funkčného obdobia nezávislého dozorného orgánu (komisára pre ochranu údajov) pod zámienkou reorganizácie došlo k porušeniu požiadavky jeho nezávislosti. Podstatné bolo, že zmena štruktúry nemôže slúžiť na účelové skrátenie mandátu vedúcej osoby nezávislého orgánu.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ pritom takmer ukážkovo popisuje totožnú situáciu, aká nastane po schválení zákona. Mimoriadne sporné budú aj retroaktívne zásahy do už priznanej ochrany oznamovateľov, keďže v tomto smere je judikatúra súdov v podobných prípadoch pomerne konštantná – označuje ich za neprípustné.

Oficiálne pretransformovanie existujúceho úradu na „nový“ úrad je síce z hľadiska kompetencií vládnych predstaviteľov v poriadku, no dôležitý je aj kontext. Tým kontextom sú práve spory ministerstva vnútra s daným úradom.

Prečo bolo nutné úrad zrušiť, hoci boli navrhované zmeny právne úplne realizovateľné bez jeho formálneho zrušenia a bez odvolania Dlugošovej, nie je známe. Zvolený model tak silne nasvedčuje účelovému zásahu do nezávislosti úradu a skracovaniu mandátu jeho predsedníčky zo strany vlády, čo môže byť napadnuteľné pred Ústavným súdom SR aj na úrovni EÚ.

Ak by sa politici nevyjadrovali farbisto na adresu predsedníčky úradu a svoje komentáre ohľadom právnych sporov okolo čurillovcov držali vo vecnej a právnej rovine, pohľad na tieto zmeny by nemusel vyzerať tak, ako sa teraz javí verejnosti. Rovnako vhodné by bolo, aby takýto nezávislý úrad viedla osoba bez „zjavného politického zafarbenia a spolupráce“.

V tomto prípade ale vláda jednoducho nevie pohnúť s (možno aj nie celkom správne nastavenou) ochranou bývalých vyšetrovateľov NAKA a ich trestnými konaniami, tak na to ide bagrom.

Stanovuje tak precedens aj pre ďalšie vlády. Ak nám niečo stojí v ceste, tak to proste prevalcujeme.