Minister Eštok nereagoval na žiadnu poštu

Tajomstvo bleskovej výhry čurillovcov tkvie v mimoriadnej pasivite Šutaja Eštoka, ktorý počas celého súdneho konania na výzvy súdu nijako nereagoval. Keďže sa minister ako žalovaný k veci nijako nevyjadroval, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Rozsudok pre zmeškanie je možné vydať vtedy, ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu a ospravedlnenia nijako nevyjadruje k žalobe, a to ani na výzvy súdu, ktoré mu boli riadne doručené. Tento inštitút je v právnom poriadku prítomný preto, aby sa súdny proces zbytočne nepredlžoval, ak jedna strana nemá záujem aktívne sa zúčastňovať konania.

Šutaj Eštok nielenže nereagoval na samotnú žalobu, ale nestihol ani podať odvolanie voči rozsudku, a teda rozsudok je právoplatný. Eštok nereagoval ani na povinnosť plniť právoplatné rozhodnutie súdu a zaplatiť odškodné čurillovcom, preto je jeho majetok predmetom exekúcie.

Táto až neuveriteľná pasivita má jediný dôvod – ľahostajnosť ministra k svojim povinnostiam, ktoré si sám a dobrovoľne zvolil.

Elektronickú schránku si každý vyberie dobrovoľne

Minister Šutaj Eštok má totiž ako fyzická osoba aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej mu súd doručoval písomnosti ohľadom žaloby čurillovcov. Tá slúži ako náhrada za klasickú poštovú schránku, do ktorej sa doručujú úradné zásielky prostredníctvom pošty.

Elektronická schránka je produktom elektronizácie štátnej správy a má za cieľ uľahčiť doručovanie pošty medzi štátom (súdmi) a osobami, ktoré si takýto spôsob dobrovoľne vybrali.

Pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk v takomto prípade platí fikcia doručenia, a to aj v prípade, ak osoba nepotvrdí elektronickú notifikáciu vo svojej schránke. Fikcia doručenia nastáva po uplynutí úložnej lehoty 15 dní, a následne ešte súd zverejní dané písomnosti aj na úradnej tabuli, ak ich adresát neprevezme v stanovenej lehote.

Matúš Šutaj Eštok si však túto schránku nepozrel celé mesiace (slovo „mesiace“ treba naozaj zdôrazniť) a zo záhadného dôvodu si ani neaktivoval notifikácie, aby vedel o doručovanej pošte. Keďže minister vnútra nemal žiaden záujem riadne si preberať poštu tak, ako káže zákon, a ostal pasívny, prehral súdny spor a musí zaplatiť sumu presahujúcu stotisíc eur.

Neuveriteľné babráctvo právne vzdelaného ministra vnútra dostalo nový rozmer po tom, ako sa táto skutočnosť dostala na verejnosť.

Nejde len o to, že dlhodobý boj vládnych predstaviteľov proti obvineným policajtom vyznieva smiešne pre ich neschopnosť ich riadne odstíhať tak, ako to prezentovali pred voľbami. Čurillovci zavŕšili potupu vlády, keď súdnou cestou právoplatne vymohli obrovské peniaze od ministra vnútra – teda od nadriadeného, ktorý ich postavil pre obvinenia mimo služby.

Ďalší politik nemieni rešpektovať rozhodnutie súdu

Minister Šutaj Eštok okamžite zverejnil reakciu, že sa čurillovcom neospravedlní a že išlo o nespravodlivý či až nezákonný proces, proti ktorému sa „bude brániť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami“. Pridal sa tak na stranu Igora Matoviča, ktorý rovnako po prehratom spore s Jaroslavom Haščákom oznámil, že právoplatné rozhodnutie súdu nebude rešpektovať.

Je skutočne zarážajúce, ako starostlivo si dokážu politici vyberať, ktoré rozhodnutia súdov sú spravodlivé a budú ich rešpektovať, a ktoré nie, ak ide o ich vlastné plnenie povinností.

O nespravodlivom a nezákonnom procese, o aktivistickom sudcovi alebo dokonca o údajne dohodnutom postupe v neprospech ministra vnútra začala hovoriť aj veľká časť verejnosti – ktorá však vo väčšine prípadov nie je právne vzdelaná, a preto je pochopiteľné, že nerozumie zákonným postupom súdu.

Súd nijako nepochybil, na vine je iba pasivita ministra

V tomto smere je úplne jednoznačné, že ide výlučne o chybu ministra, ktorý sa nedokázal pozrieť do schránky, údajne pre „pracovnú vyťaženosť“. Takáto výhovorka samozrejme nikde neobstojí a je pozoruhodné, že právne vzdelaný človek dokáže takto prízemne maskovať vlastnú neschopnosť.

Z pohľadu zákona sudca nielenže nemohol doručiť ministrovi informácie o žalobe iným spôsobom (ako to tvrdia laici), ale zákon mu to priamo zakazuje.

Ak má fyzická osoba aktivovanú elektronickú schránku, súd má povinnosť doručovať úradné zásielky výlučne do nej. Zákon pozná výnimky z tejto povinnosti, no tie sa týkajú špecifických situácií, keď napríklad nie je možné pre technické dôvody doručiť niečo elektronicky. Tento prípad sa ministra netýkal.

Sudca teda pri dobrovoľne aktivovanej elektronickej schránke Šutaja Eštoka nemohol konať inak, lebo by sám porušil zákon.

Súd nesmie zvýhodňovať strany sporu

Samostatná rovina porušenia zákona by nastala aj z pohľadu nezávislosti sudcu. Sudca nesmie v súdnom spore z hľadiska zásady rovnosti zbraní zvýhodňovať ani znevýhodňovať jednu z procesných strán. Ak by sudca robil „nadprácu“ a snažil sa doručiť poštu ministrovi inak, bolo by to považované za neprípustné zvýhodňovanie jednej strany.

Sudca teda nič neporušil – na rozdiel od tvrdení časti verejnosti – ale postupoval presne podľa zákona.

Neschopnosť ministra pozrieť si aspoň raz schránku počas niekoľkých mesiacov nepredstavuje žiaden právny dôvod na zvrátenie rozsudku. Šutajovi Eštokovi, ktorý je už ako fyzická osoba exekuovaný, nepomôže ani návrh na zastavenie exekúcie, lebo ani na tento postup nie sú splnené zákonné podmienky.

Stará zásada rímskeho práva, ktorá je dodnes jednou zo základných zásad právneho poriadku, hovorí, že práva patria bdelým. Jednoducho povedané: ak si niekto svoje práva nestráži, nemôže sa sťažovať na následky.

Sťažovať sa nemôže ani minister Eštok a nepomôže mu ani avizovaná právna pomoc zo strany Smeru-SD. V jeho prípade už jednoducho neexistujú právne možnosti nápravy. Exekúciu zaplatí aj s trovami exekútora a čurillovci budú pripíjať na štedrú neschopnosť ministra, ktorý ich postavil mimo služby.

Zarážajúce nie je len to, ako odborne pristupuje minister k svojim povinnostiam, ale aj zavádzanie verejnosti o tom, že celý proces bol nezákonný či nespravodlivý.

Zavádzanie zo strany ministra Kaliňáka

Korektné a právne správne vyjadrenia v tomto smere prezentoval verejnosti Tibor Gašpar, ktorý tvrdí, že sudca v tomto prípade nič neporušil.

Na druhej strane jeho spolustraník a minister obrany, povolaním advokát, Robert Kaliňák, tvrdí, že sudca „nerozhodol spravodlivo a rozhodol bez toho, aby to Eštokovi oznámil“. To však nie je pravda – sudca ani nemohol konať tak, ako navrhuje Kaliňák, lebo by vybočil z právneho rámca.

Pravdivé nie sú ani Kaliňákove tvrdenia, že sudca urobil chybu alebo že „keďže išlo o ministra“, mal vykonávať nejakú extra nadprácu. Minister nemá žiadne výnimočné postavenie v tomto spore, ako to naznačuje Kaliňák.

Vysloveným klamstvom je Kaliňákovo tvrdenie, že súd nemá povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky strane sporu. Minister obrany pokračoval v právnych nezmysloch, keď tvrdil, že konanie nebolo spravodlivé, lebo súd nemal istotu, že doručil Eštokovi písomnosti. To je buď šokujúce nepochopenie elektronického doručovania, alebo úmyselné zavádzanie verejnosti.

Snaha obhajovať Eštoka bez právnych argumentov vyznieva skutočne absurdne – no nie až tak absurdne ako priebeh celého súdneho konania, v ktorom minister mesiace nemal čas pozrieť si schránku.

Úplný extrém predstavuje snaha strany Hlas meniť zákon len preto, že ich neschopný predseda prehral vysoko sledovaný spor so svojimi prinajmenšom politickými protivníkmi.

Šimečkovci exekúciu už dávno nemajú

Za zmienku ešte stojí informácia, že aj rodina Šimečkovcov mala v katastri „svietiacu“ exekúciu na nehnuteľnosť, ktorú verejnosti v súvislosti s Eštokom pripomenul aktivista Marek Šoun.

V katastri nehnuteľností skutočne bola zapísaná ťarcha exekúcie z roku 2018 v súvislosti s neoprávneným čerpaním eurofondov Marty Šimečkovej. Denník Štandard oslovil príslušného exekútora, ktorý vysvetlil, že exekúcia bola už dávno ukončená a dal pokyn na výmaz ťarchy z katastra, no kataster pri jednej nehnuteľnosti výmaz z neznámeho dôvodu neurobil.

Preto doposiaľ v katastri „svietila“ exekúcia na rodinu Šimečkovcov, hoci bola ukončená už pred rokmi. Chyba bola na strane katastra, ktorý nedokázal správne aktualizovať verejné informácie o stave nehnuteľnosti.

Podobne ako „dopadli“ Šimečkovci pri svojej exekúcii, dopadne aj Eštok. Exekúcia bude vykonaná a peniaze budú zaplatené.

Výhovorky o chybách alebo nedorozumeniach nepomôžu. Pri právne vzdelaných a vysokopostavených osobách naopak len zvýrazňujú ich nezodpovednosť.